dušk.o. v kocke

Napriek pravidelnej dennej dávke Memo Plus, čo je môj vlastný spôsob ako využiť placebo efekt k posilneniu nádeje, že nakoniec zo mňa bude diplomovaný politológ, i keď, pravda, s titulom Bc. a teda tak trochu okresnej úrovne, nie som naďalej schopný tvoriť zmysluplné vetné konštrukcie, mostíky a iné architektonické zázraky, a keď už, tak ich, ako v prípade tohto zázraku, nedokážem ukončiť vo vhodnej chvíli. Preto to dnes bude v kocke.

Po prvé. Veta dňa.

Laakso-Taageperov index efektivního počtu stran vypočteme tak, že vydělíme jednu součtem čtverců proporcí každé strany zastoupené v parlamentu.

Politológia je super! Po dvojdňovom bádaní v minulom semestri, ako Laakso-Taageperov index efektívneho počtu strán vypočítať, som síce o tento poznatok bohatší, žiaľ, doteraz nerozumiem tomu, k čomu môže byť fakt, že ak sa do parlamentu dostane jedna strana s šesťdesiatimi percentami hlasov a druhá so štyridsiatimi, tak index kolegov L&T je 1,6 periodických, dobrý pre blaho našej ľudovej pospolitosti. Ale tak čísiel podľa mňa nikdy nie je dosť.

Po druhé. Frazeologizmus dňa.

Potěš koště.

Skvelé slovné spojenie v nemenej dobrom texte na dfense, ktorý príjemným spôsobom ozrejmuje niektoré pikošky okolo inak zmysluplnej konštrukcie a architektonického zázraku, ktorý sa má začať stavať na Letnej. Inu, my sme si otvorili národné divadlo v socrealistickom retro štýle, Čechov čaká údel národnej knižnice obkreslenej z druhej série Futuramy.

Po tretie. Rekapitulácia dňa.

Kocovina – Sprcha – Memo plus – KFC – FSS – ICQ – NS – NSS – ČSDSD – KSČ – NF – OF – ODS – Treska zapečená so syrom a brokolicou. Čo bol mimochodom pekný grc a zase jedna čiarka do kolónky Prečo chodím do univerzitnej menzy tak málo. Nič také odporné som nemal v ústach odkedy ma v sanatóriu nútili piť mlieko.

Po štvrté. Spresnenie dňa.

V sanatóriu pre dýchacie choroby. Mám dvadsaťjeden a protialkoholickú liečbu som doposiaľ vo svojom živote absolvovať nestihol.

Po piate. Spresnenie spresnenia dňa.

Zatiaľ.

Po šieste. Móda na dnes.

duqis (12:01): dnes ani neviem ci mam obe ponozky biele.

myska (12:01): ty nosis biele ponozky?

duqis (12:01): no sak do tenisiek

duqis (12:01): akoze do topanok snad nie preboha

myska (12:01): ja ze do tesilakov

duqis (12:02): jasne, s tesilkami a podla moznosti do mokasin

Po siedme. Móda na zajtra.

duqis (12:06): das leginy?

Po ôsme. Predpoveď na zajtra.

Bude chcať.

Na Balkán!

Učiť sa v tejto horúčave je nemorálne a zvrátené. Prízemné, nízke a zhýralé. Preto sa tomu snažím v ostatných dňoch usilovne vyhýbať, žiaľ, nejaká falošná zodpovednosť či čo ma núti naďalej k tomu sadať a podtrhávať si všetko podstatné zeleným zvýrazňovačom, všetko nepodstatné oranžovým, všetko čo nemám rád ružovým a všetok zvyšok žltým. Ako znie icq status jedného kamaráta: Maturita 2, už brzy ve vašich kinech. 5.6. je deň D. Teda, prvý zo sledu mojich dní D.

Ale k veci. Jediné, čím som za ostatnú dobu prispel k celospoločenskému dobru (aj keď, akoby asi namietal Hayek and comp., nič také vlastne neexistuje), bolo zaslanie nejakých supiš infošiek Martinovi Hanusovi do .týždňa. Ich najnovšiu tému sledujem, i keď netvrdím, že sa nejako nechávam strhnúť. Ale niekoľko detailov mi príde zaujímavých.

Totižto: niekoľko hodín po útoku na Hedvigu M. policajti vypracovali identikity údajných páchateľov.


Niekoľko dní po tom už žiadni páchatelia neexistujú. Aj keby teda možno i existovali.


Podobnosť, samozrejme, čisto náhodná. Len zopár faktov: vyobrazení švárni junáci sú, ach, aká náhoda, členmi nitrianskej bunky jednej teroristickej organizácie, ktorá nám pred pár dňami takmer pochodovala Brnom a ktorá je vcelku ochotná vysporiadať sa so všetkým neslovenským, čo by na našej rodnej zemi otravovalo vzduch. To, že polícia nikdy švárnych junákov nevyšetrovala, pretože vraj majú "nepriestreľné" alibi (o čom sa, mimochodom, vo vyšetrovacom spise nepíše), je len čerešničkou na torte.

...

Ako si všimol Lemuel, k téme zaujali jasné stanovisko Kórejci. V ich originálnej mape Európy pre istotu posunuli Slovensko bližšie k Balkánu. A Chorvátsko na západ. Aby sme mali priestor. Lebensraum, či ako sa to volá.

Štýlové barbecue, Hayek a ja

Nikdy som nechápal ten vášnivý obdiv k filozofom a sociálno-vedným teoretikom, ktorý v sebe nosia moji erudovaní spolužiaci, klasicky liberálne zmýšľajúci bloggeri, či high society z prostredia Občiansko-demokratickej mládeže. V podnetných diskusiách na akademických chodbách, či pri raňajkách na republikových radách a táboroch slovensko-maďarského priateľstva, som sa vždy priblblo usmieval a kýval svojou malou politologickou hlavičkou, akože chápem, čo chcel Hayek povedať tým spontánnym poriadkom, taktiež v skryte duše obdivujem Miltona Friedmana a kade chodím, tade myslím na Nozicka. Najhoršie bolo, že to pozérstvo väčšinou niekto poznal, a ako napríklad v prípade ex-predsedu bratislavskej bunky mladých pravičiarov, mi dal aj najavo, že vie, že som v skutočnosti obyčajný dedinský buran, ktorý pri raňajkách nerieši liberalizmus, ale v prvom rade včerajšiu kocovinu.

Moja príprava na štátnice pokračuje v podobnom duchu. Prvých dvadsaťpäť otázok je samozrejme z politickej filozofie a každý, aspoň čiastkový úspech, každé porozumenie rozdielu medzi Rawlsom a Dworkinom, je pre mňa dôvod oslavovať.

Verejne teda priznávam: som na dedine, som buran a Hayeka nemilujem.

...

Ďaleko od civilizácie neriešim v zásade nič. Virtuálne sa ku mne dostávajú nejaké čriepky o tom, ako český národ počas piatkovej prehliadky ohňostrojov a včerajšej múzejnej noci zrovnal korporátny kurník so zemou, vytrvalo odmietam pozvania do senických barov na oslavu mojich narodenín, dokonca nesledujem ani správy.

Včerajšie rodinné barbecue sme navyše pojali naozaj štýlovo: nielenže nám sused s mojim otcom na dvor dotiahol kamenný kryt z hrobu (!), ktorí naši plánujú využiť na nejaký kus záhradného nábytku (!!!), ale vzhľadom k absencii elektrického osvetlenia, a nedostatku sviečok, sme si svietili kahancami z cintorínov.

...

Ivan Kamenec v diskusii o Tisovi v supiš relácke na Dvojke: Môže sa vrah, ktorý zabil päť ľudí, ospravedlniť tým, že ich mohol zabiť desať?

Život ide ďalej

Po kratšej prestávke opäť v plnej zbroji: Hungariou som včera popoludní prišiel na Slovensko, na stanici nasadol do auta, v ktorom ma čakal brat nervózny z blížiacej sa maturity a po trištvrte hodinovej ceste upchanou Senicou som dorazil domov. Ešte v aute som dostal vynadané nielen zato, že svojho jediného súrodenca zdržujem od učenia, ale i že sa nám prehrieva motor a možno domov ani nedôjdeme. S ťažkým pocitom spoluzodpovednosti za sfušovanú výmenu termostatu a dojebaný senický dopravný systém som teda držal hubu, aby som svoje tašky a oblek nemusel niesť peši. Vždy ten istý pocit: áno, toto je môj domov.

Z Brna som si pritom priniesol množstvo nových zážitkov. V práci som si vybral nevyhnutné študijné voľno, počas ktorého budú kolónky s mojimi zmenami mesiac a pol prázdne. Rozlúčku s umastenou filiálkou som pojal vo viac ako veľkom štýle: pondelok som odshiftoval s desivým minimom zamestnancov, rozbitou klimatizáciou a dvomi prepotenými košeľami. Kolegovia mi napriek tomu stihli v rýchlosti zagratulovať k mojej blížiacej sa jedenadvadsiatke, bohužiaľ ale nechali pravdepodobne v rovnakej rýchlosti kúpiť i papierové blahoželanie s textom

„potvrzujeme, že se v případě našeho oslavence jedná o špičkový ročník , který se v průběhu života rozvinul do plné zralosti a rok od roku je hodnotnější“

Ďakujem pekne. Nemám ešte ani po štátniciach, ale bol som nonšalantne pasovaný na síce zrelého a hodnotného, ale predsa len predstaviteľa kategórie 50plus.

...

Ostatný týždeň sa však niesol mimo iného i s letmými návštevami Tukana, terasy na Baštách a nášho obľúbeného non-stop pajzlu (Clubu 21), ale i malým víťazstvom na akademickej pôde. Súťaž o cenu A.I.Bláhy som spolu s ešte jedným erudovaným mladým politológom vyhral. Potešilo ma to obzvlášť preto, že som sa zúčastnil ako jeden z tých, ktorí si so svojimi oponentmi a inými persónami z katedry politológie nechodia v prestávkach zapáliť, a dokonca si s nimi ani netykajú. Moja verejná vďaka patrí samozrejme všakovakým postavičkám slovenskej ultrapravice, že mi svojou existenciou môj úspech do veľkej miery umožnili.

...

Dosť bolo samochvály, život ide ďalej.

...

Myslím že už dnes večer je do Sfér dôverných, či ako sa volá tá relácka na Dvojke, pozvaných celý rad celebrít, samozrejme s účasťou Fera Vnuka a jeho kolegu poslanca Rydla, aby nám porozprávali niečo fajné o dr. Tisovi. Agenda setting krajne pravicových živlov, z ktorých len máličko pochoduje v uniformách, slávi jeden úspech za druhým. Všetci tí dobrí muži v katolíckej cirkvi, Ústave pamäti národa, Matici Slovenskej a iných čertových spolkoch, sa môžu tešiť nielen vyšším a vyšším dotáciám, ale i pozornosti dobre prevychovanej televízie verejnej služby. Zločinec a alibista sa stáva mediálnou hviezdou.

Naozaj začneme premýšľať o tom, či Jozef T. za niečo stál?

Prvomájový denník

Zatiaľ, čo na rodnej hrude bol 1. máj pevne v rukách docenta Fika a jeho socanov, ktorí bojovali za novelu Zákonníka práce čapovaním kofoly a piva svojmu jedinečnému elektorátu, za Moravou sa tento sviatok stal príležitosťou pre to, aby sa všakovaké živly vytiahli zo svojich príbytkov a exhibovali na verejnosti. Anarchisti s fľaškou lacnej desiatky v jednej ruke a dlažobnou kockou v druhej, komunisti vyrevovaním archívnych hesiel, neonacisti pokusom o pochod centrom Brna a ja osobne pozorovaním situácie za oknami umastenej filiálky, kde sa okrem desiatok ťažkoodencov zhromažďovali skupinky organizovaných aktivistov jednej z najvýznamnejších pravicovo-extrémistických teroristických organizácií v krajine. Čas čisto orientačný, atmosféra vyhrotená, udalosti zveličené.

5:00 Duško sa nočným rozjazdom dopravuje na hlavné nádražie, rezkým krokom mieri do práce, odomyká kancel a sadá si k povinnému literárnemu intru v podobe noviniek a prúserov z minulého dňa.

7:00 Duško slávnostne odomkne dvere všetkým indivíduám, ktoré na štátny sviatok o siedmej ráno (!) netrpezlivo vyčkávajú na otvorenie korporátneho kurníku. Iniciatívne nechá vytiahnuť stolčeky a stoličky pred reštauráciu, aby sa hostia mohli už dopoludnia vyhrievať na jarnom slniečku.

8:00 Po telefonáte s kolegyňou zo sesterskej filiálky umasteného koncernu sa Duško dozvedá o počte nahlásených demonštrácií i trase neonacistického pochodu. Stolčeky a stoličky upratuje späť do útrob budovy. Počas desiatich minút intenzívnej fyzickej práce na čerstvom vzduchu okolo neho prefičí sedem policajných áut.

8:30 Jeden z aktivistov pravicovo-extrémistickej teroristickej organizácie si prišiel na tri cheesburgery.

8:45 Niekoľko ďalších vyholených návštevníkov raňajkuje pochúťky s logom svetového imperializmu. Čo vedie niekoho obliecť si mikinu s nápisom Brno Hooligans?

10:30 Duško desiatuje toast a presso (off topic).

11:45 Zamestnanci mopujúci podlahu Duška informujú o skupinke niekoľkých desiatok skínov, obkľúčených policajtmi, naproti filiálke. Skupina sa presunie na Bašty, kde sa zhromažďujú ich kolegovia, v okolí reštaurácie sa objavia policajné pásky vytyčujúce trasu pochodu. V okolí zaparkuje niekoľko dodávok s ťažkoodencami. Všade pobehujú statoční muži a ženy v reflexných vestách s nápisom „Antikonfliktní team“. Duško predáva vedenie zmeny Ivetke a odoberie sa do kanclu na vyhotovenie objednávky.

12:30 Centrum je uzatvorené. V okolí je asi šesťdesiat ťažkoodencov, policajti na koňoch, množstvo zvedavcov a policajných áut. Nad hlavami nám krúži vrtuľník. Policajti sa zhromažďujú po obvode ohláseného pochodu. Všetci tí, ktorí zostali v uzatvorenom centre, sa už u nás najedli, význam našej reštaurácie zostal len v tom, že si sem chodia odskočiť prítomní policajti. Zamestnancov, ktorí majú prísť do práce, policajti nechcú pustiť do centra. Niektorí ich ukecajú, niektorí nie. Vzhľadom k nulovému obratu navrhujem, aby sme šli všetci na vzduch a sledovali, čo sa bude diať.

12:45 Policajti sa naďalej tvária, že pochod bude. Zatváram vchod od ulice.

13:00 Zahraničný študent tmavej pleti sa nás anglicky pýta, prečo je vonku toľko policajtov. Všetci sa priblblo usmievame.

13:30 Počas tejto hodiny zarobíme cca 300 korún. Otvorený máme len jeden vchod za páskou, vnútri stráži jeden zamestnanec. Ostatní stojíme vonku a čakáme na nejaké vzrúšo.

13:45 Tajomník mestskej časti Brno – Stred nechá pochod (zaplaťpánboh) rozpustiť. Skíni na Baštách neustupujú, vedľa nás zastavujú dodávky s ďalšími policajtmi. Ideme nižšie ku KFC čekovať, čo bude. Umastenú filiálku pre istotu zatváram.

13:55 Antikonfliktní team sa rozhodne vyprovokovať stret. Proti skínom sa rozbehnú policajti na koňoch a ťažkoodenci. Tí po nich začnú hádzať fľaše a kamene. Policajný kordón sa rozhŕňa, okolo nás prejde vodné delo. Je počuť delobuchy a nejaké heslá, zásah nevidíme. Krátko nato odvádzajú zraneného policajta a niekoľko zatknutých skínov. Väčšina sprievodu vraj bola zatlačená pod hradby a na Nové sady a snaží sa pochodovať smerom k Rondu. Niekoľko málo z nich s vlajkami Národního odporu smeruje k nádražiu.

14:30 Neďaleko nás sa točia autobusy. Policajti skínov obkľúčia a neskôr do nich veľkú časť naskladajú. Ešte pol hodiny a je po všetkom. Centrum sa otvára a my sa vraciame do umastenej filiálky. Pred vchodom už klasicky čaká niekoľko hladných krkov. Duško dokončí objednávku.

18:00 Cesta na Kraviu horu. Slnko slabne, mesto je stále plné policajtov, na Českej hliadkujú autá. Na Riu si dám tri pivá a dve pepermintky. Česi vyhrajú nad Američanmi, Liverpool postúpi do finále Ligy majstrov.

(Veškeré fotečky čekujte tu).