28.5.08

Tešíte sa na Báthoryčku?

Určite všetci. Áno, áno, je módne byť skeptický, ostatne, ide čiastočne o slovenský film, slovenskú legendu a slovenského režiséra, ale rozhodol som sa, že dám filmu šancu aspoň do doby, kým ho neuvidím. Konečne, PR nemajú zlé. Katka Knechtovic, pre ktorú mám slabosť, vyhrala s Muoj Bože k Báthoryčke Aurela za pieseň roka.



Festovalové promo filmu prikladám.



Tak smelo do toho.

27.5.08

Nebuďte malicherní

Nuda, viem. Na skutočnom bloGu už dlhšiu dobu nie je čo čítať. Niežeby nebolo o čom, ale nejsou lidi. Ostatne, osobne som toho názoru, že by ste nemali byť rozmaznaní. Je tu toho už za viac ako rok, konkrétne aj s týmto údajne 140 postov, i keď mám pocit, že do toho blogger.com počíta aj útržky, poznámky a pikošky, ktoré nakoniec nevyšli vonka a zostali ako koncepty. Plánujem sa tým prehrabať a uverejniť to ako postmodernú koláž. Čiže, šup do archívu, minulosť je krásna a stojí za to.

Čo sa budúcnosti týka, nevylučujem istú aktivitu. Odkaz pre ozaj skalných fanúšikov: áno, áno. Vraciame sa na Station. Aj keď končí. Vraj ešte niečo bude, nechajme sa prekvapiť. V každom prípade, budeme honiť mamon a každý týždeň sa trápiť poznámkami diskutérov. No a čo. Východoeurópsky denník vyjde už možno tento týždeň. Special thanks to Kaja: v treťom diele budeš so všetkou úctou citovaná, aj s kolegom s múkou z Hannoveru.

Kto nevie, čo je to Station, tak je toto. Kto nevie, prečo by som mal preňho písať, nech zase nazrie do análov. Historických, prirodzene.

18.5.08

Krátko zo zahraničia

"Severoslovenský táraj už celé roky nevynechá žiadnu príležitosť, aby prispel svojimi šťavnatými protimaďarskými vyjadreniami k zábave svojich - alkohol obľubujúcich - prívržencov," komentuje Die Presse posledné výroky Jána Slotu o "nejakom šašovi na koni z Budapešti", ktorým mal byť kráľ Štefan.
No a čo že zatvárajú ľudí po pivniciach. Aspoň to o tom idiotovi a jeho jedinečnom elektoráte vedia povedať naplno.

17.5.08

Šťastné a veselé!

Ach, áno, mám 22. Dnes. Už od tretej ráno. Tento smutný fakt mi neváhal pripomenúť celý rad z vás, za čo sa patrí poďakovať. Ďakujem. Z reakcií vyberám (Lemuel! Budú odseky!):
  • a nezabúdaj, že o tri roky osláviš štvrťstoročnicu! (kolega yagami, veď počkaj)
  • chlapi nestarnú, ale stávajú sa lepšími (či tak nejako)
  • nie martw! (máme v slovenčine ekvivalent?) - ja mám v novembri 23
  • atď atď.
Svoje životné jubileum som dopoludnia oslávil spacerom na Pradze a už asi od druhej intenzívne nasávam poznatky ohľadne diplomovej práce pri zle vychladenej fľaši neperlivého Aquarelu. Sťažnosť? Nadávka? Ľútosť?
Nie, so svojou momentálnou nespoločenskosťou som mimoriadne spokojný.

...

Včera podvečer na medzinárodnom knižnom trhu. Palác kultúry najprv obídem celý dokola, kým sa mi podarí nájsť ten správny vchod. Vo vnútri asertívne odmietam všetky letáky od usmevavých hostesiek, na kopanie ľudí, ktorí sa drzo pretláčajú davom už dostatok asertivity nemám. Po chvíli zostávam sklamaný: príliš veľa ľudí, príliš málo niečoho, čo by zaujalo. Empik ani Svet knihy žiadne extra ponuky nemajú, v slovenskom stánku len brožúry o Tatrách a v českom drieme akýsi dedo podopretý o výtlačok Havlovho Odcházení, ktorý som si kedysi kúpil v Respekte. Pre všetkých, ktorí by chceli v živote písať, výborná možnosť nájsť nejaké dôvody, prečo s tým nikdy nezačínať: unavení literáti, ktorých mená vyhlasujú cez mikrofóny, sedia na plastových stoličkách ochotní podpísať sa; popíjajú kávu z kelímku (áno, viem, že sa správne povie téglik) a zdvorilo sa usmievajú. Odchádzam po hodine. Znudený, otrávený a s bolesťou hlavy.

...

Dnes som v Poľsku presne tri mesiace. Pravda, tak trochu už pripravený podať záverečné zhrnutie, zbaliť sa odísť. Chuť robiť niečo zmysluplné začína byť približne taká veľká, ako piť kofolu na Kunove a Starobrno na Baštách. Ostatne, pevne verím, že v prvej polovici júna sa mi podarí tento aktuálny to-do list úspešne realizovať.

13.5.08

Potichu, spíme ďalej

Na skutočnom bloGu zaspal čas, no a čo; napriek tomu, že písanie je jediné, za čo som bol v živote ako tak uznávaný viac ako troma ľuďmi, ma to neuveriteľným spôsobom nebaví, a to už ani vo formáte blogu. Čiže berte nasledovné ramblingy (si niekto myslel, že sa mienim jebať so štylistikou v na seba nadväzujúcich vetách?) ako krátke zamrmlanie zo sna, tento priestor bude spať i naďalej.

  • Píšem diplomku. Resp. nepíšem, ale každému to vravím, aby som vyzeral dôležito. V skutošnosti totiž diplomku nikdy nenapíšem, pretože nemám rád Word, a nemám rád Microsoft, že niečo také ako tento program, ktorý svojou nástojčivou bielou obrazovkou vyžaduje moju mentálnu aktivitu, vymyslel.
  • Bol som v Gdaňsku, Gdyni a Sopote. Ubytko bolo supiš, ešte teraz vytriasam piesok z tenisiek, čo sa mi nazbieral počas troch nocí v drevom obitej unimobunke dve sto metrov od pláže. Boli ste niekedy v lesoch na Záhorí? No tak si teraz predstavte, že by ste v nich tri noci spali.
  • Inak bolo celkom fajn. Akože more, alkohol, more, alkohol, trinásť stupňov Celzia, nočný klub v Gdaňsku, dvaja prepadnutí Francúzi, príliš hluční Španieli a príliš jebnutý Holanďan. Cvak-cvak pár fotiek, ráno vyhodiť fľašky od piva a potom stráviť dvanásť hodín na ucpanej ceste z Baltu do Varšavy. Vedeli ste, že v Polsce nie sú diaľnice?
  • Týždeň v Senke. Vlastne sa už teším domov nastálo.
  • Pointu, záver a duchaplné kecíky si doplňte sami.
Sewas.