skutočný bloG

Natálka

2010-07-27T21:06:00.005+02:00

Bolo to ešte v časoch, kedy blogy boli in. Denne som aspoň letmo prehľadával sme.sk v nejakej bláhovej ilúzii, že by tam hádam malo byť niečo zaujímavé. Linkovali sme na kadečo, uznanlivo kyvkali melónikmi nad postmi kedys´ múdrych bloggerov a výborne sa bavili na tých, ktorí múdri neboli. Pamätám si na ohromujúce metafóry (život je ako bujón), priehrštia narcizmu a defilé idiocie a musím uznať, že bolo skvelé to čítať. A preto, z nostalgie, nedá mi nepridať video, ktoré má vrátilo tak o 3 roky späť. Natálka.

Za tip ďakujem Hazimu, veľaváženému kolegovi a producentovi nadýchaných tričiek značky hazidress.me.

Citát na dnes

2010-07-19T16:38:00.003+02:00

Tá prekliata angličtina na nás strieka za každým rohom. Správne to napísala do novín jedna penzistka. Vraj prečo si máme letenku zabukovať, keď môžeme použiť slovenské slovo - rezervovať.

Milan Lasica, .týždeň 29/2010

Renesancia?

2010-07-14T22:12:00.008+02:00

Taký to býval fajnový blog: mladícky rozhorčený, sebaironizujúci, pomáhajúci, latentne politický, intímny, lokálny i internacionálny. Sledujúc, ako jeden po jednom si svoje zaprášené kutice obnovujú vážení kolegovia z kedys´ spriatelenej blogosféry (že, že a že?), sám začínam nad takýmto perverzným krokom uvažovať. Už len ako odkladisko nápadov a linkov by sa to hodilo. Skôr, než k takémuto niečomu ozaj pristúpim, vložme sem video, ktoré tak výrazne spestrilo minulý pracovný týždeň.

Komentár, hádam, netreba.

Dušk.o. 2009. Okom totoho webového sociálna

2009-12-28T18:47:00.013+01:00

Zvykol som si v minulosti rekapitulovať roky, ktoré uplynuli. To som bol, pravda, ešte chýrny blogger s asi dvadsiatkou pravidelných čitateľov, väčšinou tiežbloggerov, s ktorými sme si navzájom chválili svoje posty: že sú primerane veľké, primerane bystré a primerane vtipné. Tiežbloggeri už zväčša tiežneblogujú (všakže, všakže, všakže, všakže, výnimky len potvrdzujú pravidlo, všakže, všakže) , nieto, že by mali záujem si ešte naďalej naše posty primeriavať. Ale keďže som síce výzorom liberál, v duši však utajený konzervatívec, ctime si dávnych tradícií a sumarizujme i rok práve uplynulý.

Len pre poriadok, 2006, 2007 a 2008 nájdete tunáka.

A keďže nie je nad to držať sa istých schém, poďme sa držať i tradičnej schémy zhodnotenia uplynulého roka, totiž podľa mesiacov. Nápomocné budiž občasné posty, články či fotky, najmä ale facebookovské statusy. Už som to kedysi písal (prirodzene, citujúc niekoho iného): Na blog treba písať. Na facebooku stačí byť.

Január
Uznávajúc toto heslo, v januári som na blog nepísal. Aj preto, že som písal diplomku, nie že by dopadla lepšie ako na Déčko. Z dostupných prameňov vyplýva, že som okrem diplomky ešte robil nejaké skúšky, na onej zelenej a výberovej. A pracoval v AETNE. Ostatné krátko: začal som nosiť okuliare, s kamarátmi vymetal motokárovú halu v Piešťanoch a tradične zaspal nad novým Hřebejkovým filmom. Myslím, že to bolo U mě dobrý. U mě to tak dobrý nebylo.

Február
Vo februári som sa pravdepodobne opäť snažil budiť dojem, že pracujem hádam aj osem hodín denne. Dokonca som svojmu profesionálnemu životu obetoval celú jednu sobotu a zúčastnil som BarCampu. Kde boli všetci celkom múdri, mali pekné prednášky, no nič nové nám nepovedali. Aspoň tak som to komentoval vtedy. Ďalej sa zdá, že som svoj vzťah k Senke a Brnu delil rovnomerne: v Brne som žil, v Senici pil. Začal som si fotiť fotoblog, ďalšia kratochvíľa, ktorá mi vydržala tak tri týždne. Ale i vďaka nej dnes viem, že vo februári (!) napadol v Brne sneh. V Spolku som videl Karla Plíhala. S ex-Mdconalďákmi sa stretával v PuxPube. A z nejakého dôvodu, verím, že študijného, po večeroch čítaval Thompsona a Giddensa.

Marec
V marci boli voľby sme boli kuknúť Varšavu a nejaké dediny okolo, okrem toho boli voľby, prezidentské. Všakovako som sa snažil burcovať svoje okolie, aby nezvolili toho, o ktorom sa kedys' vyjdari l ako o jednej z najhorších foriem existencie nársocialistickej chamrade. Písal som agitačné článočky, diskutoval vo fórach, zakladal facebookové skupiny, s kamarátmi dokonca našich známych rozvážal do volebných miestností. Všetko nahovno, zabudol som, aké kmene tento kraj obývajú. Pridajme hádam len do tohto mesiaca časovaný výrok syna tejto hordy najroduvernejšieho, ktorý sa práve v marci 2009 vyjadril o Milanovi Lasicovi ako o intelektuálnom bahne. Kontroval som úctivo: napísal som vtedy veľmi noblesne, že Ján Slota je hovädo. Pritom je to obyčajný kokot.

Apríl
V apríli sme v rámci dňa pomoci k starším i druhý krát hlasovali za luxusný dôchodok pre Ivana Googloviča, bez výraznejšieho efektu. Písať som nepísal, zato si spomenul, že ma už naozaj čakajú štátnice - myslím, že som sa začal intenzívne pripravovať na štúdium. Súdiac podľa počtu rôznych pubov, ktoré spomínam vo svojich statusoch, to ale asi nebolo štúdium politickej vedy. A oné - v práci som dostal klienta, ktorý ma po dlhej dobe bavil: skladacie bicykle.

Máj
V máji sa Brnom opäť prehnali neonacisti, i keď nie tak narúživo ako po minulé roky. Na prvého sme mali ešte na byte v Lískovci mecheche s červeným krepovým papierom a vychladenou poľskou pálenkou, idyla. Karpatskú horkú v bare v Častkove mali stále za 40 centov. Zostarel som, presne o rok. A vážne som sa začal učiť na štátnice, súdiac podľa zapísaného výroku od Piusa II. k pápežskej voľbe: "Ak sa na niečom zhodnú dve tretiny svätého zboru, pochádza to nepochybne od Ducha svätého". A ešte: v Senke otvorili Kaufland. No fakt.

Jún
Zmagistroval som.

Júl
Boli sme s bandou na dovolenke a na Pohode, inak bolo príšerne teplo. Čo iné: dostal som diplom, samozrejme modrý; oslávil som rok v dílně obrů, Shooty označil Borisa Zalu za Rasputina s vypadanou šticou.

August
K tej Pohode. Keďže, ako už som spomínal, žijeme v krajine v akej žijeme, nemohlo trvať dlho, aby nejaký chudák, celoživotne prisatý k niekoho prdeli, o páde stanu nenapísal, že za to môže nenávisť voči Hranolovi. Netrval o - a bolo teda načim odpovedať. Spätne tento text hodnotím ako svoj najlepší za celý rok. Keďže som ich moc nenapísal, nemusel to mať ani ťažké. Čo iné: v Senici Príbeh ulice, kvalitka v choreografii, prúser v deji. Seriózne som na akomsi školení rozdával rady, ako sa majú posádky vrtných súprav správať k ľuďom. Víkendy na vidieku, veľa veľa Scrubs a na konci mesiaca - odsťahovanie sa z Lískovca. Baj-baj-Brno.

September
Ako full-time Seničan som sa v podstate začal ihneď obzerať po tom, čo by sa dalo na malom meste vyparatiť. Veľmi rýchlo padla voľba na lokálny pseudožurnalizmus, žáner, v ktorom som naozaj dobrý. Odvtedy som nielen Seničan, ale i Seničan.sk. Videl som Jánošíka - zas som mohol tri hodiny radšej felíciu pucovať. Ale život začínal byť i bohatší - najmä po tom, čo sa začali vysielať nové série HIMYM a The Big Bang Theory. Predĺžený víkend v Beskydoch, nejaký idiot poradil českým lidovcom slogan Dobrý den je, když jsou plný záhony a interne som si odsúhlasil možnosť klientovi, ktorý na otázku Čo vás odlišuje od konkurencie odpovedá Neponúkame len produkty, ale i pridanú hodnotu, spakruky jednu streliť.

Október
Seničan.sk reštartoval.

November
Krajské voľby, ďalšia možnosť poodpľúvať si. Inak nuda, práca a snaha o to začať zberať matroš na ešte jednu diplomku.

December
Koniec roka, ktorého niektoré mesiace sa dali odbiť pokojne jednou holou vetou. Hej, tak trochu aj asi naschvál. Nabudúce, ak nejaké bude, budem hodnodiť už len na twitteri. 365 dní v 140 znakoch. Aspoň nevypustím toľko emisií.

Otvorený list Kapustovi

2009-08-21T11:12:00.000+02:00

"Vážený pán Kapusta,

Prečítal som si dnes na elektronickej verzii spomenutého populárno-náučného periodika Vašu črtu s názvom Festival politickej piesne, v ktorej s bystrosťou sebe vlastnou odhaľujete roky skrývanú pravdu o festivale Bažant Pohoda a jeho zosnovateľovi, istom Michalovi Kaščákovi. Z niektorých detailov Vášho textu som však pochopil, že ste na spomínanom, pravidelne v júli konanom sabate neboli. Nuž vedzte, že ja som bol, a preto by som rád korigoval niektoré Vaše postrehy a podnietil tak diskusiu k ďalšiemu, ako všetci veríme, ešte výraznejšie pronárodnému vyzneniu."

Viac na Humne.

„Nesnáším cigány ve městě Brně“

2009-08-11T23:17:00.000+02:00

"Odhodlanie, schopnosť i motivácia riešiť tzv. rómsky problém je v prípade Slovenskej pospolitosti a iných spolkov asi taká veľká, ako súčet inteligenčného kvocientu ich priaznivcov vynásobený výškou Heinricha Himmlera v podpätkoch. Jediný dôvod, prečo si český krajne pravicový dorast začal pred mesiacmi všímať bordel, ktorí robia Rómovia na sídliskách, je, že to je strašne sexy pre novinárov. A o tom to je."

Viac na Humne.

Predvolebný odpočet

2009-03-18T20:30:00.005+01:00

Fakt, že už je to takmer rok, ma svojim spôsobom desí, ale i tak si spomínam na detaily: 9. apríla minulého roku som sa večer vrátil z jedného z pubov v centre mesta na Radomsku a môj rakúsky flatmate mi celú cestu električkou rozprával, že je na pewno pijany, a to aj napriek tomu, že určite nevypil viac ako dve pivá. Na izbe som si sadol k notebooku a napísal jeden z mála textov, za ktorý sa viem viac menej postaviť i po niekoľkých mesiacoch. Agitku. Na druhý deň ráno som na facebooku vytvoril skupinu, ktorá má dnes viac ako 11tisíc členov, večer post Lemuel pridal na vybrali.sme.sk. Bola to jedna z prvých internetových iniciatív na podporu Ivety Radičovej v jej prezidenskej kandidatúre a slúži ku cti tejto malej veľkej krajiny, že sa podobných blogov, stránok, skupín, petícií a vyhlásení postupne objavili desiatky. A lepších.

Napríklad TU. TU, TU, TU, TU, TU alebo aj TU.

Dnes večer sa skončila predvolebná kampaň a ja mám akési vnútorné pnutie povedať, čo sa odvtedy zmenilo. Tentokrát sa to ale pokúsim skrátiť.

Pred necelým rokom som napísal:

Kabinet šusťákových referentov OPBH totiž naozaj nie je taký nebezpečný, akým by sme ho chceli mať - ale, spolu s dobou, ktorú reprezentuje, je naozaj nevkusný. Tieto dva roky sú pre mňa rokmi prezidenta v pretekárskej uniforme, premiéra vešajúceho prádlo na oslavách MDŽ, dvoch idiotov vo funkcii predsedov koaličných strán a krajiny, ktorá sa pretvára na ich obraz. Do rady STV je zvolený vysokoškolský učiteľ vyhodený za opísanie skrípt. Ministerka práce žaluje novinára za to, že ju prirovnal k mimozemšťanovi E.T. - keďže je podľa nej zrejmé, že mimozemšťanom nie je. Podpredsedom parlamentu je človek, ktorý si myslí, že Európa je socialistický (!) štát (!!!). Zákonodárny zbor reprezentujú ľudia ako sú Tóthová či Chelemendik, kazašskú novinárku pred prezidentským palácom dosťťtrápnym spôsobom spacifikujú traja policajti, Hranolove novinky o starých Slovákoch ako zakladateľoch Veľkomoravskej ríše sa po pol roku pomaly dostávajú do učebníc dejepisu - atď. atď.

(...)

Nemám ilúzie o tejto krajine. Aspoň odvtedy nie, čo som pred štyrmi rokmi sedel v 61ke, pil pivo a myslel si, že Klokan nemôže prehrať. Od tej chvíle som si istý, že si len ťažko môžem nechať ujsť možnosť, kopnúť si do nacionálnych socialistov. Volím Ivetu Radičovú. Nie preto, že je skvelá a že by som si lepšieho prezidenta predstaviť nevedel. Ale preto, že pre mňa v tejto chvíli predstavuje úplný, ale úplný opak nevkusu tejto krajiny.

Zdalo by sa, že po mesiacoch kampane sa zmenilo mnoho: po toľkých mesiacoch, útokoch a špinavostiach, po sklamaniach s Fullem, po kvantách novinových titulkov, výmyslov a Hranolových tlačoviek, sa dnes môže javiť, že rok staré článočky dvadsaťročných usoplencov by nemal brať nikto vážne.

V skutočnosti sa ale nezmenilo nič.

Napísal som vtedy, že je to jedine Iveta Radičová, kto predstavuje úplný, ale úplný opak nevkusu malej veľkej krajiny. Dnes už je to isté: ak je v tejto gubernii vôbec možné, aby si o slušnosti, etike a vulgarizácii politiky dovolil trepať človek, ktorý podporuje kandidatúru bezpohlavného oportunistu, klamára a ex-predsedu parlamentu, ktorý v minulosti prezidenta republiky nazval starým chujom, získal tento dôvod prečo voliť Radičovú iba na svojej naliehavosti.

Nebol som spokojný so všetkým (a všetkými), čo pri Radičovej ostatné mesiace stáli; ale len málokrát som pochyboval o samotnej Radičovej.

Tento pondelok večer som sa vrátil z Varšavy, kde som strávil pár dní: a zdalo sa, že mám malé deja vú. Po pripojení na net som si mohol prečítať jedine to, čo i v apríli minulého roka. Šusťákoví referenti OPBH naďalej pupkami rozrážajú dvere do veľkého sveta a deklasované živly naďalej potichu sedia v opozícii.

Až na Ivetu Radičovú, ktorá naďalej predstavuje popretie nevkusu a politiku slušnosti. A to dokonca aj v porovnaní s nami, ktorí ju podporujú.

Som rád, že som počas ostatných mesiacov nemusel zmeniť názor. V sobotu už naostro. Volím Ivetu Radičovú za prezidentku republiky.

Videné Sony Ericssonom W910i

2009-02-15T17:08:00.004+01:00

Takáto je počiatočná idea - a nutné priznať už na úvod, že, podobne ako všetky veľké myšlienky, nie je z mojej hlavy - pridávať na facebook denne jeden obrázok mizernej kvality a plytkého obsahu zachytený Sony Ericssonom W910i, ktorý nosím vo vrecku. Podobne, ako to robí mnoho iných ľudí na facebooku, a ako som to už ja robil so svojim starým Sony Ericssonom K610i. Napr. tu a tu.

Čo z toho bude, uvidíme. Ale niečím tie nové médiá plniť treba. Ak chcete, pridajte sa (adresované najmä spriatelenej blogosfére, ktorá taktiež nevie čo s voľným časom). Nejaký rešerš občas pridám i na skutočný bloG.

(15. 2. 2009 16:03 - Kafe a minerálka v tmavom pajzli v Senke. Zrod fotoblogu.)

Čo nové v Senke, časť neviemkoľká

2009-02-11T21:47:00.002+01:00

Po víkende strávenom obdivovaním brnenských pamätihodností som sa ten ostatný rozhodol pre istotu stráviť tam, kde sa predsa len cítim lepšie, a to teda v mojom drahom rodnom malomeste. Dovoľte mi krátky referát, i keď pár dní po, ale chápete, staval som diaľnicu a zachraňoval životy, nebolo času dodnes.

Čiže: na piatkový reset sa mi podarilo splašiť niekoľko mojich blízkych duší, s ktorými sa v ostatnej dobe už hádam ani nevídam, a dopadlo to nad očakávania. Už v Nescafé niekto začal točiť všakovaké dobroty, po ktorých mi ide pravidelne hlavu rozhodiť, takže som si už okolo dvanástej bol celkom istý, že sobota bude zase raz fantastická. Bola. Ale nepredbiehajme. Po tom, ako sme za strieborné tequily vysypali evráče miestnym barmanom, sme sa v údajne rozmarnej nálade vydali na cestu k resuscitovanému Iponu (Branč je dočasne zatvorený, ale čoskoro otvoria!). Údajne rozmarnej píšem preto, lebo ju tak označil môj brat, ktorý nás údajne pri tomto presune videl, čomu veľmi neverím, pretože mi vravel, že sme aj spievali, čomu neverím vôbec. Ale nevadí. V Ipone buď skapal pes, alebo tam bolo naopak strašne veľa hydu (na podrobnosti si nespomínam), skrátka sme sa rozhodli odísť. Pôvodne domov, čo som si myslel ešte asi polovicu cesty taxíkom, do ktorého sme nasadli, a ktorý nás odviezol - nevedno prečo - do Fit Pitu. Zreteľne si ale pamätám, že v tom taxíku sedela nejaká cudzia pani, s ktorou som sa tuším i zoznamoval, a ešte, že som za ten taxík určite neplatil. Ale nevadí. Vo Fit Pite som sa už len (dúfam) motal s pivom v ruke, čo ma priviedlo k spásonosnej myšlienke ísť domov. Čo som asi aj zrealizoval, i keď som sa vraj s nikým nerozlúčil.

Sobota bola, po zásluhe, naozaj fantastická.

Našťastie som zistil, že som si v Brne zabudol adaptér od Bystríka, čiže som beztak nemohol pracovať, a teda nebol dôvod vyčítať si, že som zvyšok víkendu viac menej prespal.

Maily, internet a facebook som kontroloval z pripojenia rodinných príslušníkov, a vyjadriť sa mám potrebu k nasledovnému:

AD: Rúfus. Ako som u Lemuela napísal, v skutočnosti o ňom viem tak strašne málo, že vyjadriť sa potrebu nemám.
Čo s týmto? Ako pracovať s reklamou na nete, keď ju vlastne málokto chce, a navyše sa z nej zle žije?
ČDP za drogy táto slečna berie?
A na záver: ešte nemáte februárovú depku? Nuž, ľahká to pomoc.

Štyri ráno, august, chata niekde ďaleko od mesta, oheň z táboráku dohorieva. Paráda.

Sprievodca Brnom

2009-02-02T19:03:00.009+01:00

Povedzme že predstava ako-tak prijateľného večera po pondelku v práci: Minulotýždňové HIMYM, soundtrack Gossip girl strihnutý H16-kou, marhuľová zmrzlina a ďalší pokus o oživenie skutočného bloGu, ktorý predsa len aspoň v náznakoch zachytáva príbeh bývalého grafomana.

Čiže, reálny denník: víkend som strávil v duchu zvyškov mojich varšavských kontaktov s mojim spolubývajúcim z Radomskej, ktorý o sebe celkom rád vyhlasuje, že mi zachránil kožu svojou onehdá radou nebývať so Španielmi. Nie že by som bol na také niečo neprišiel aj sám. W každym razie, mi to umožnilo prvý raz sa pozrieť na Brno optikou turistu, a musím povedať, že z tohto uhla je toto naše starogermánske mestečko celkom tristné. O Varšave sme vtipkovali v tom zmysle, že na veškerú prehliadku pamätihodností stačí pokojne aj osem hodín, ak teda počítate s tým, že štyri z nich strávite v prostriedkoch miestnej hromadnej dopravy. O Brne sa dá povedať niečo celkom podobné: dva razy vyleziete na Špilberk a Petrov, o Ville Tugendhat si zabudnete čeknúť, že je treba sa vopred nahlásiť, náhodou zakopnete o zvláštnu sochu koňa na balkóne, odfotíte si červený kostol a máte vybavené. Toš som musel exkurziu obohatiť o to, čo poznám v tomto meste trochu lepšie. Menu som zostavil nasledovne: kavárna u Kapucínů, hospoda u Kormidla, café Spolek, Veselá Vačice, non-stop pajzel s bowlingom na Makovského náměstí a cafe&bar Vyhlídka v Dome pánů z Lipé. Znalci by iste ocenili.

Apropos, bowling. Po dlhšom čase som strávil sobotný večer s bývalými kolegami z korporátneho kurníku a (ne)prekvapivo to bol večer celkom príjemný. Nechýbali drahé spomienky, lacný humor, fernet citrus, fľaša sektu, víťazi a porazení, ani nová kapitola McBeverly Hills. Kondenzovaný Ronald, tak ako si ho pamätám.

Ak poviem, že som cez víkend i varil, bude to vyzerať ako naozaj účelne strávené životné obdobie.

Čo na tom, keď už od začiatku týždňa mi môj čerstvo zaostrený pohľad na svet korení realita idiotov, ktorí sa na mňa usmievajú z mojich čím ďalej letmejších prehľadov slovenskej tlače, ale i iných životných situácií. Hold, niektoré veci sa asi nezmenia, ak ich teda nezmeníme my sami.

Dosť bolo hĺbania, viacej hádam nabudúce. Keby nie, majte pochopenie, nenie toľko času obstarávať všetky moje sociálne médiá. Alebo ako hovorí stará múdrosť, na blog treba písať, na facebooku stačí byť.

UPDATE 19:51
Stále málo dôvodov, prečo ísť voliť proti Gašparovičovi? Načrite do archívu!

Tradičné Best ofko

2008-12-31T14:43:00.011+01:00

Tradície by sa mali dodržiavať, povedal som si, a skôr než vyrazím za povinnou silvestrovskou zábavou, nikomu neublíži na chvíľu si zaspomínať, čo a ako sa zase vyparatilo za ostatný rok. Na to, čo a ako sa zase vyparatilo za roky minulé, 2006 a 2007, si s úctou zaspomínajte sami.

Nemám v úmysle písať viac, ako je nutné, ostatne, vzhľadom k tomu, že tento bloG už dlhšiu dobu zahníva, by vás to mohlo zbytočne vyplašiť. Čiže: Rok 2008, ktorý mal údajne vďaka onej osmičke na konci byť veselým a šťastným, či čo, som začal veľkolepým upratovaním vo svojej zásuvke a v pracovnom živote. Po tom, čo som vyriešil niektoré dlhšie odkladané zdravotné komplikácie, odcestoval som do Varšavy, plný naivných očakávaní toho, čo mi Rzeczpospolita prinesie. Moji noví spolubývajúci ma zahrnuli množstvom milých slôv a ja som začal mesto ako-tak spoznávať. A nielen mesto, ale i všakovakých zahraničných študentov, ktorí sa neraz takto v cudzine otrkali až príliš a nehanbili sa o sebe verejne deklarovať, že sú ľavičiari. Výsmech ich ale neminul, o to som sa postaral, a hneď aj som im ukázal, že koho by bolo načim voliť, ak by žili v gubernii.

Vo Varšave bolo blaze, občas som tam aj študoval, občas len sledoval, aká zver sa sem na Erazma zlietla, no v júni bol všetkým radovánkam koniec a nastal čas vystaviť účet. Na tom mojom ozajstnom bankovom účte bolo zatiaľ niečo málo cez päť tisíc (debetu), čo bolo treba riešiť. Situácia dospela tak ďaleko, že som napriek svojim skúsenostiam s umastenou korporáciou, začal opäť pracovať. A tým aj skončila veškerá sranda, ktorej návrat je mojim kľúčovým predsavzatím do nového roka.

Apropos, predsavzatia, v septembri som si ich napísal celý zoznam. Splnené zo zoznamu škrtám, nepreškrtnuté prenášam do nasledovného zúčtovacieho obdobia.

Tak teda, ako to bolo:

Ešte aspoň chvíľu pobudnúť v PR biznise a v rámci toho sa rozhodnúť, že čo ako ďalej. So sebou. CHECK
Napísať diplomku. almost CHECK
Pre začiatok ale bude asi stačiť nájsť, do ktorej zložky ktorého počítača som kedysi v máji uložil jej dosť chudobné torzo. CHECK
Priebežné poznatky uverejňovať na všakovakých weboch. hmm...
Plniť sľuby. hmm hmm hmm...
Občas písať. hmmmmmmm...
Nepiť. V ostatnom čase mi alkohol obzvlášť nerobí dobre, navyše zisťujem, že ma to už ani tak nebaví. toto ruším
Chodiť vo štvrtok večer na Etiku médií. Vzhľadom k lektorskému obsadeniu (ex-editor MF Dnes) bude isto poučné. CHECK
Podrobne sa zaoberať osudmi a problémami mojich kamarátov. Teda tých virtuálych. Teda tých z Gossip Girl. CHECK
Nájsť svoj obľúbený dáždnik a priniesť si ho do Brna (to je také vcelku aktuálne a relatívne naplniteľné). CHECK
Začať seriózne aspoň trochu občas rekreačne športovať. 2009
Seriózne aspoň trochu občas rekreačne ignorovať aktivity bábkovej junty tejto jedinečnej gubernie. CHECK
Voliť Ivetu Radičovú. 2009
Začať šóferovať. 2009
Správať sa žoviálnejšie. 2009
Vsávať pred ôsmou. 2009
Raňajkovať. 2009
Získať diplom. 2009
Nehrešiť. 2009
Chodievať na stolný tenis. toto si ani nepamätám, že som myslel vážne
Naučiť sa hrať poker. Alebo aspoň žolíka. 2009
Zbohatnúť. 2009
Zmúdrieť. 2009

Zdá sa, že v roku 2009 ma čakajú len samé dobré veci. Nuž, hádam sa teda vidíme. Všetko dobré želám všetkým, ktorí sem ešte náhodou zablúdia.

Viete čo ste robili presne pred rokom?

2008-09-27T22:46:00.002+02:00

Tak napríklad ja som vymýval mozgy vietnamským deťom.

Baník pičo!!!

2008-09-27T15:28:00.004+02:00

Mám rád, ak grafici a dizajnéri pri vytváraní corporate identity akéhokoľvek klienta vychádzajú z jeho povahy. Nové logo Ostravy, btw. za 1,8 milióna (!!!) českej meny, je v tomto takmer ideál. Ak by som mal charakterizovať Ostravu ako mesto, nevystihol by som to lepšie: tri veľké výkričníky a veľká nuda. Kreatívci z Najbrtu, tri krát bravo!!!

Via.

Čo ďalej: zelená a výberová tento týždeň naplno spustila výrobu. Po chodbách sa motá tri krát toľko polotovarov ako po minulé roky a ja už na svojich prednáškach a seminároch nespoznávam takmer vôbec nikoho. Na Dějiny světových médií chodí asi 50 ľudí, čo je vzhľadom k predmetu skúmania naozaj desivé číslo. Dva razy som čakal na študijnom. Vždy takmer hodinu. A v Krmítku si nie je kam sadnúť. Pche.

Na študentský život asi začínam byť pristarý, ostatne, nejaké večerné mecheche už tiež nie sú nič pre mňa. Krátke obhliadky terénu žiadne prekvapenia nepriniesli, čo sa ostatnej doby týka, v Johnies, u Steinera, na Poště i u Dávneho meča všetko po starom, konečne podobne ako v obľúbených senických lokáloch (i keď myslím, že som bol tak maximálne v Irishi a Nescafé). Pijem málo, ráno aspoň môžem vstávať. Denne o pol ôsmej, to bolo vždy mojim snom.

Študijné poznatky by som zhrnul v krátkosti: Carl Schmitt mi začína byť viac a viac sympatickým, asi to bude vekom. Pravda, prísne z hľadiska politickej teórie, biograficky to zase taký borec nebol, i keď osobne by som jeho nacistickú anabázu nepreceňoval. Immanuel Kant sa narodil ako Emmanuel, ale niekto mu na matrike zle napísal meno. V mladosti sa živil ako výborný billiardový hráč, inu, každý máme to maximum, od ktorého očakávame, že sa stane všeobecným zákonom, postavené niekde inde. Ak si budeme ešte na jednom, zdôrazňujem povinnom predmete na katedre politológie zase raz ozrejmovať koncept stranícky rodín, umriem. No a na záver historicko-gastronomické intelektuálne zamyslenie. Alebo prečo nám antický človek konotuje intelektuála, zatiaľ čo barbar barbara: podľa jedného z mojich vyučujúcich v tom hrá rolu i naše vnímanie skladby potravín tej ktorej spoločnosti. Zatiaľčo olivy, víno a pšenica nám vždy prijdú istým spôsobom vznešené, pivo, loj a mäso sa dodnes spájajú s buranstvom (to len tak na okraj Oktoberfestu, i keď ja už som v minulosti nejakú tú dišputáciu na túto tému viedol).

Nič na tom, začala jeseň, ľuďom ako som ja je zase sveta žiť.

Zapíšte si do denníčka

2008-09-20T22:44:00.002+02:00

"Mezi USA a Ruskem je propastný rozdíl. Představte si, jak USA zmasakrují Kalifornii, protože chtěla samostatnost, pak rozdají v separatistickém Quebecu pasy, aby následně mohly Quebec pod záminkou ochrany svých občanů obsadit i s kusem Kanady okolo. Ta představa je absurdní. U Ruska to bereme skoro jako normál."

(Zdroj: nekorektně.com)

Výdobytky techniky

2008-09-12T22:16:00.002+02:00

Svet sa posúva dopredu míľovými krokmi. Zatiaľčo zvyšok Slovenska ovládol ošiaľ okolo iste mimoriadne užitočnej skrinky nazvanej iPhone, či ako, ja s mojou rodinou sme v ostatných dňoch veľmi moderne reagovali na duševnú nepohodu nášho psa. V ostatných mesiacoch začal počas našej neprítomnosti akosi brechať a zavíjať, čo sme sa s ohľadom na našich susedov rozhodli veľmi progresívne riešiť kúpou obojku s čipom.

Ten mu odteraz na akékoľvek neželané aktivity odpovedá elektrickým výbojom.

Úplne nové predsavzatia

2008-09-12T21:43:00.003+02:00

Jeden z mojich posledných ročníkov na vysokej štartuje tramtadadá už tento pondelok. Vstupujem doňho, ako inak, s mysľou otvorenou, pripravený postaviť sa čelom náruči plnej nových úloh, veď žiť v dostatku, hrdo a slobodne, je vôľa nášho ľudu, ktorá ma vedie. Ale to už asi povedal niekto iný.

Predsavzatia (ÚPLNE NOVÉ!)

Ešte aspoň chvíľu pobudnúť v PR biznise a v rámci toho sa rozhodnúť, že čo ako ďalej. So sebou.
Napísať diplomku.
Pre začiatok ale bude asi stačiť nájsť, do ktorej zložky ktorého počítača som kedysi v máji uložil jej dosť chudobné torzo.
Priebežné poznatky uverejňovať na všakovakých weboch.
Plniť sľuby.
Občas písať.
Nepiť. V ostatnom čase mi alkohol obzvlášť nerobí dobre, navyše zisťujem, že ma to už ani tak nebaví.
Chodiť vo štvrtok večer na Etiku médií. Vzhľadom k lektorskému obsadeniu (ex-editor MF Dnes) bude isto poučné.
Podrobne sa zaoberať osudmi a problémami mojich kamarátov. Teda tých virtuálych. Teda tých z Gossip Girl.
Nájsť svoj obľúbený dáždnik a priniesť si ho do Brna (to je také vcelku aktuálne a relatívne naplniteľné).
Začať seriózne aspoň trochu občas rekreačne športovať.
Seriózne aspoň trochu občas rekreačne ignorovať aktivity bábkovej junty tejto jedinečnej gubernie.
Voliť Ivetu Radičovú.
Začať šóferovať.
Správať sa žoviálnejšie.
Vsávať pred ôsmou.
Raňajkovať.
Získať diplom.
Nehrešiť.
Chodievať na stolný tenis.
Naučiť sa hrať poker. Alebo aspoň žolíka.
Zbohatnúť.
Zmúdrieť.
Atď.

Nejasné správy z konca sveta

2008-08-24T17:31:00.003+02:00

Kultúrny šok v podobe voľných víkendov, počas celej doby mojej kariéry v umastenej korporácii úplne abstraktnej entity, sa ma dotkol do tej miery, že ich len málokedy trávim v Lískovci. Častejšie ako v minulosti navštevujem svoje rodné malomesto a okolité dediny, no pre tentoraz som zostal v Brne a - nevídali - našiel som čas i na skutočný bloG. Však totu pekne zahníva, notebook je zaprášený akoby tu ležal mesiace nedotknutý, treba s tým niečo robiť. Čiže krátky sumár z konca sveta, teda z takmer konečnej našej drahej električky č. 8. Ako inak, v odsekovom layoute.

Raz budem iste vďační za skúsenosti, ktoré získavam vďaka práci so štátnou firmou, teraz mám však ale skôr nutkavú potrebu biť hlavou do múru. Avšak i napriek rôznym peripetiám, nami predstavená komunikačná stratégia prešla hladko, logo máme, slogan máme, web bude, všetko sa hádam v októbri spustí a ja budem môcť predstaviť svoj prvý projekt v novom pôsobisku.
Najfantastickejšia vec je však ono oháňanie sa titulami, ktoré v štátnej správe naozaj fičí jedna radosť. I preto som nútený vystupovať so svojim diplomom a mať svoju bakalársku identitu, inak dôsledne zamlčovanú, vyrazenú aj na vizitke. Nestačí. V ostatnom zápise z akejsi porady ma už povýšili na inžiniera.
Mc déja vu: vo štvrtok som bol v Prahe, aby som na Václaváku u nášho vzácneho klienta a finančného žraloka rangu J&T riešil čosi proti eko-aktivistom či komu. Ako to tak býva, čas na obed max. pol hoďka, ak nechcete biele klobásy zo stánku šup ho k Ronaldovi. Práve prebiehal manažérsky kurz, presne ten, o ktorom som takto pred rokom z vlastných skúseností referoval, dokonca sa ma aj nejaká perspektívna McShi(f)t Managerka, taká zlatá dievčina so sto kilami nadváhy, pred ktorou jej kolegovia stále kamsi utekali, chcela opýtať na spokojnosť, tak som jej objasnil, že som poznačený systémom a o môj názor by v skutočnosti nestála
V piatok som bol v Mikulove, krajšie mesto som už dlho nevidel, keď budem veľký, otvorím si tam penziónik. Dovtedy im tam aspoň postavíme diaľničku.

Viktor, človek víťazný

2008-08-19T22:51:00.001+02:00

Nerozumiem, kde bolo TOTO strčené tak dlho.

Via Humno/Spam Anderson.

Na august sa nezabúda

2008-08-11T22:28:00.002+02:00

To, čo sa pred pár dňami stalo v Južnom Osetsku, bolo od Gruzínska krátkozraké a hlúpe. To, čo sa dnes deje v celej krajine, je však od Mierotvorcov vypočítané a premyslené. Svet nie je čiernobiely, ale v dejinách existujú situácie, kedy sa musíte postaviť na jednu, alebo druhú stranu. My si dnes máme jedinečnú šancu vybrať medzi Západom a Východom. Pobaltie, Poľsko, aj Česká republika, sa postavili na Západ. Nemám najmenších pochýb o tom, že by sme tak mali urobiť aj my - tak ako nemám pochýb, že tak vďaka našej nacionalisticko-socialistickej bábkovej junte nikdy neurobíme. August 1968 bol totiž tak strašne dávno.

Viac na Humno.sk.

Support Georgia

2008-08-10T21:27:00.003+02:00

Priznávam, že je to čiastočne o povinnej solidarite Západu so Západom, akokoľvek to vyznieva šialene, ak si za jedným Západom predstavíte Slovensko a za druhým Gruzínsko. Som si istý, že Gruzínci nemajú čisté svedomie. Bombardovanie Južného Osetska jednoducho nebol najlepší nápad. Ak ale hovorím, že Sakašvili má za ušami, o úmysloch mierotvorcov nemám najmenšie ilúzie. Rusi systematicky decimujú Gruzínsko len preto, že má tu drzosť tváriť sa samostatne. Južné Osetsko je len kvapkou v mori. Energetická a ekonomická blokáda, bojkot importu, faktická okupácia separatistických regiónov - a útok na krajinu dnes. Fakt, že ruská armáda dokáže na tzv. náhlu gruzínsku agresiu odpovedať koordinovaným útokom so stovkami tankov v priebehu dvoch dní, z nej robí asi to najflexibilnejšie teleso na svete. Preto nemám pochýb o tom, že im táto misia, ktorej ambíciou je ochrániť civilistov v Južnom Osetsku, vyjde. Najmä ak pri nej zbombardujú Tbilisi.

Tak som videl Bathoryčku

2008-08-06T19:57:00.005+02:00

Áno. Som jedným z 600 tisíc na Slovensku a v Čechách, ktorí ju v prvých 4 týždňoch videli. Premyslený marketing v podstate stále zapríčiňuje vypredané kiná a tak som po rezervácii minulý týždeň konečne mohol včera prísť, vidieť a odísť na Petrov stiahnuť dva plechovkové Radegasty. Ale o tom inokedy.

Pridávať ďalšiu zbytočnú recenziu o tom, čo v tom filme bolo, sa mi nechce. Avšak ambícia neukrátiť vás o môj čisto subjektívny prežitok, kombinovaná s pocitom zodpovednosti, ktorý hovorí, že by bolo zahodno niečo sem pridať, inak to tu definitívne umrie, mi predsa len nedá. Začnime ale najprv tým, čo v tom filme byť nemuselo.

Pam-para-ram-pam-pam-pam, správne. Polívka s Mádlom. A čudesné vynálezy, ktorými mali pravdepodobne odľahčiť dej, boli tým najmenším zločinom, ktorého sa táto dvojica dopustila. Komorný psychologický príbeh Čachtickej pani, o ktorý sa chvíľami Jakubisko snažil, sa im totiž zodpovedne darilo rozbíjať už len tým, že vyliezli do záberu. Potreba nechať vcelku jednoduchú dejovú líniu kýmsi prerozprávať zapríčinila, že sa v tom filme kecá až príliš. Polívka-rozprávač nielenže nahlas číta vaše myšlienky (zajímalo by mě, jestli opravdu ta Darvulie zradila hraběnku), identifikuje dresy (co tady dělá královská garda), ale priamo volá po vyškrtnutí svojej postavy vo chvíli, keď všetci diváci čučia do tajnej chodby a on objavuje Ameriku výrokom to bude asi tajná chodba. Čo o Mádlovom výkone vypovedá fakt, že tak banálna postava akou je Polívkov Petr hrá v dvojici mníchov prvé husle, radšej ani nebudem prezrádzať. Ale keď tam začal tretí raz zavíjať, nakopali by ste ho do gulí, prisámvačky.

Zatiaľčo zaradenie Polívku s Mádlom možno považovať za niečo trestuhodné, zvyšná kritika je už skôr druhoradá. Scenár mohol byť lepší, dialógy hlbšie, koniec o 20 minút skôr. Pravdupovediac, viac mi chýbal nápad, metafora, nejaká iskra, ktorá by tomu dala šťavu: šachová partia medzi Thurzom a Bathory, jediný motív, ktorý sa objavil a mohol dodať deju spád, pripomínal skôr človeče nehnevaj sa.

Vo všetkom inom bol však ten film dobrý. V niečom výborný. Únosná miera Jakubiskovho magického realizmu, zaplaťpánboh, výborná kamera F. A. Brabca, obraz, strih, fakt fakt fakt roštenka Anna Friel (variácia na Mádla), spochybnenie legendy (i keď za cenu zrejmých historických nepresností), ale najmä fakt, že Jakubisko správne pochopil, že Bathory bola skutočne Erzsebet, že určite nehovorila po slovensky, že sa v tej dobe nikto neidentifikoval s národnosťou, pretože nič také ani nepoznali. A jeden - a žiaľ jediný - citát hodný zápisu do denníčka, a totiž v znení, že

Ty ses cicmala s katolíkem?! ... Běž si umýt hubu!

Išiel by som na to znova. Ale nie je to to naj, čo som v živote videl.

Východoeurópsky denník VIII.: Syndrom ostatniego dnia wycieczki

2008-07-23T17:50:00.000+02:00

Keď som začal písať Východoeurópsky denník, vravel som o strednej Európe ako o milom eufemizme, ktorý vyjadruje našu zrejmú nechuť zostať v našej východoeurópskej minulosti, no zároveň obavu považovať sa za Západ. Dnes s písaním Východoeurópskeho denník končím. Ale som rád, že sme o niečom takom mohli aspoň chvíľu diskutovať.

T-Station pre mňa nikdy nebolo niečo fantastické, jedinečné a neopakovateľné, niečo, bez čoho by som si nevypil ranné kafe, či čo by zásadne ovplyvňovalo môj hodnotový vývin. Fantastickou a jedinečnou však bola jeho snaha nepodliehať klišé, strieľať si z mindrákov a usmievať sa komplexom. T-Station pre mňa nebolo niečo zásadné a veľké; ale zato poctivé a bez pátosu. T-Station bol pre mňa projekt, azda najmenej zaslepený našimi východoeúropskymi zlozvykmi.

Viac na T-Station.sk.

Z Hoffmanovho dennníku

2008-07-19T16:15:00.002+02:00

"Mám důvod si myslet, že kolegovi Romanovi Martínkovi zapálil včera nad ránem dveře do domu někdo z vás, neonacistů. Nemá vás rád a říká to nahlas. Já vás také nemám rád, přesněji jste mi odporní a považuji za nutné to napsat, i když samozřejmě nemám jistotu, že se k těmto řádkům dostanete. Deník asi nebude váš šálek kávy, předpokládám, že spíše čtete a sepisujete ty své nacistické sviňárny někde na internetu.

...

Ne že by v této společnosti nebyly problémy, ale pokud jde o vás, nejenže je nevyřešíte, ale sami jste jeden velký malér. Odporný hmyz, který je nejlepší už v zárodku hubit, než se tady rozlezete jako mor.

...

Jste gauneři už od pohledu, a není pochyb, že je nezbytné vás důsledně izolovat."

Ivan Hoffman, List neonacistom.

Zápisky zo života píáristu

2008-07-17T17:46:00.004+02:00

Och, áno. Mám teda novú prácu. Nie, nie je to IBM, však by ma tam ani nevzali. Neuvedomujúc si riziká takéhoto kroku mi bolo ponúknuté pekné part-time v istej komunikačnej agentúre, ktorá práve rozširovala svoje PR oddelenie. A to až tak, že členov oddelenia nie je kam usadiť, keďže sa ich počet mnou rozrástol na šiestich. Inu, v súčasnosti riešime túto záležitosť nanajvýš prakticky: jedna kolegyňa sedí na sekretariáte, druhý kolega na IT, ja okupujem dočasne stôl kolegu, čo je na Thassose, pričom sa intenzívne rozhoduje, kam sa mi vsunie aspoň malý stolík. A to teda jedine v prípade, že som ochotný pracovať na svojom Bystríkovi, lebo normálne PC by sa tam už fakt nezmestilo. Ale nevadí, hlavne že máme svoje isté.

Zodpovedný budem za komunikáciu supiš pupiš novej diaľnice, ktorá spojí Brno s Viedňou. Keďže vieme, že Brno je skvelé i Viedeň je skvelá, bude i nová diaľnica skvelá, aj keby ekológov roztrhalo. Však ich aj roztrhá, niečo už na nich vymyslíme. Za týmto účelom momentálne začínam študovať všakovaké mapy a vizualizácie, dnes som presedel tri hodiny na stretnutí, kde mal každý pred menom inžiniersky titul a rozprával veľmi múdro, súdiac podľa toho, že som nie všetkému rozumel. Za týmto účelom sa mienim i ďalej stretávať s ľuďmi, čo hovoria veľmi múdro, a už budúci týždeň ma čaká Ostrava a Praha. Ale zdá sa, že projekt to bude zaujímavý.

Názov mojej funkcie zatiaľ nie je ustálený. Pri pohovore sme sa bavili o akomsi PR asistentovi, ale v mailoch bývam ostatné dva dni predstavený ako PR executive. Osobne sa mienim prikloniť k variante, ktorú budem mať na vizitke, zatiaľ môžte hlasovať, čo by sa vám osobne páčilo viac.

Čo sa sociálna týka, je to zatiaľ bieda - v práci som bol dva dni a nikto ma tam, prisámvačku, nepozná. To neni ako v umastenej filiálke, kde ma z titulu mojej funkcie každé ráno hlasno zdravili, a ak aj nezdravili, tak aspoň v duchu kadeľahšie posielali, ale aspoň že vedeli, kto som. Budeme si musieť na nových kolegov asi najprv zvyknúť, najmä som prekvapený, že sú všetci starší.

I tak ale musím po dvoch dňoch vyjadriť istú spokojnosť. Mám mnohé z atribútov dospelého jobu, od vlastnej firemnej mailovej adresy cez perspektívny služobný telefón, jediné, čo mi chýba, sú stravenky, lebo ja už dlhé roky tvrdím, že ak budem mať stravenky, budem už veľký. Zatiaľ ale stravenky nemám, keďže stravenky sú vec plných úväzkov a ja naplno ešte robiť nechcem.

Ostatne, naplno som robil máločo vo svojom žití, tak na čo s tým začínať?

Východoeurópsky denník VII.: Záruka na radosť

2008-07-16T07:40:00.000+02:00

Každý, kto sleduje správy z našej malej veľkej domoviny takmer každodenne, by mohol časom nadobudnúť dojem, že je to predovšetkým náš vzácny a drahý parlament, ktorý si zvolili všetky ako-tak významné renesančné a pokrokové osobnosti, schopné dohovoriť sa ako-tak po slovensky, za onen legendárny pevný bod, z ktorého pohnú zemeguľou. A to spôsobom dosiaľ nevídaným. Vskutku, laik, v problematike nie celkom zbehnutý, by z počtu bohumilých nápadov a ideí, ktoré naši osvietení zákonodarcovia prinášajú svetu, mohol poľahky zneistieť, či viac ako o géniovi autora nevypovedajú skôr o jeho zamlčaných neurózach z obdobia dospievania (našťastie, o správnosti smerovania našej novej spoločnosti už pochybujú len skutoční spiatočníci, duchovní bezdomovci a iné deklasované živly). Ale nie je to také jednoduché: nie, nie sme to len my a nik iný, kto má na tejto modrej planéte patent na ~~blbosť~~ ~~bizarnosti rôzneho druhu~~ snahu urobiť svet lepším. Snaha urobiť svet lepším je totiž fenomén takpovediac globálneho charakteru.

Viac na T-Station.sk.

Východoeurópsky denník VI.: Gavalieri

2008-07-09T15:24:00.001+02:00

Keď Róbert Fico začínal jedno zo svojich pravidelných extempore k MDŽ slovami „Vážené dámy, šetrite si potlesk, krajší chlapi ešte len prídu“, nemohol som túto jeho nečakanú sebakritiku nepovažovať za prehnanú, ba až neprimeranú. Sledujúc zástupy nadšených obdivovateliek tohto staroslovenského šviháka, vedel som, že v skutočnosti len odľahčene laškuje s babkami socdemokratkami, ktoré majú jeho vtipy jednoducho rady. Ostatne, kto jeho vtipy jednoducho nemá rád. Ostatne, kto nemá rád Róberta Fica, že. Dva roky ubehli ako voda a naša vzácna krajina sa nafúkla do svojej malej veľkej podoby, ani nevieme ako. Promptne sme zaviedli osvedčené maniere z deväťdesiatych rokov, svižne preobsadili figúrky v úradoch a radách, s mladíckym zápalom revidujeme históriu a jeho excelencii pánovi prezidentovi posielame zákony už po redakčných úpravách, aby si bol istý, že poslanci nielenže myslia, ba i cítia. Čo je však dôležité, pod rukami nám tu za ten čas vyrástol sociálny štát, a to dokonca bez toho, aby to ten štát nejako významnejšie postrehol. Nápady nám nechýbajú a to, čo nám nevyjde, hravo prekryjeme dvojnásobne geniálnou ideou: tak sme veľmi nápadito nahradili bohumilý zámer zblížiť deti s ich vlastnými rodičmi zákonom o spoločných vychádzkach do nočných podnikov, obdobne všetkému ľudu prospešným zákazom telefonovať a počúvať hudbu na priechode pre chodcov. Najdôležitejšie úlohy však pred našimi novými vedúcimi kádrami ešte len stoja.

Viac na T-Station.sk.

Východoeurópsky denník V.: Malá veľká krajina

2008-07-02T10:08:00.001+02:00

Naznačil som to už minule: o každom národe existuje mnoho stereotypov a o každom národe sa dá povedať, že mnohé z nich sú viac ako pravdivé. No máloktorý národ dokáže tieto stereotypy tak umne konzervovať pre budúce generácie ako Slováci. Aby sme si rozumeli, mám rád svoju krajinu, najmä pre každodenné istoty a zažitý obraz sociálnej reality, ktorý mi život v nej dáva; neobľubujem prekvapenia a cítim sa lepšie, ak sa deje všetko tak, ako má, a ako to poznám. No ak z nej len na chvíľu odídete (a často ani nemusíte), uvedomíte si, v akom ohromnom zajatí mýtov a klišé Slovensko je, a z koľkých z nich skladá svoj vlastný obraz pred zvyškom Európy.

Pokračuj na T-Station.sk.

Aspoň teda reťazovka

2008-06-30T17:15:00.004+02:00

Bol som cez víkend v Jeseníkoch, ale neviem, čo by som vám napísal, aby to bolo aspoň trochu zábavné či malo nejakú pridanú hodnotu. Že netreba jazdiť so škodovkou v lete do hôr, lebo vám môže vybuchnúť chladiaca kvapalina ešte krátko za Brnom, by vás hádam aj napadlo. Že sme kvôli tomu prišli na chatu o jedenástej (posádka škodovky vlakom po polnoci), zábavné nie je určite. Aspoň teda Lemuelova reťazovka, aj keď si myslel, že nás nevydurí. Jeho blog som čítal ešte v Brne, ale prispievam až zo Senky. Čo je pripomienka banálna len na prvý pohľad; má však fatálny dosah na obsah nasledujúceho príspevku.

Čiže: Lemuel vyzval spriatelenú blogosféru, aby siahla po najbližšej knihe, nalistovala stranu č. 123 a opísala piatu vetu. Náhodou, celkom zaujímavé, aspoň sa uvidí, čo kto na začiatku leta číta. Ja som si dnes z knižnice na celé leto požičal asi desať kusov nevyhnutnej literatúry pre moju že vraj diplomovú prácu, väčšinou úplne základné monografie, ku ktorým som ale paradoxne nemal prístup vo Varšave, keď som s textom začínal. Podľa toho, čo som mal navrchu kôpky dopravenej zo zelenej a výberovej, by som pravdepodobne nalistoval Seymoura Martina Lipseta s Earlom Raabom a ich prehľad chápania krajnej pravice v Severnej Amerike, Martina A. Lee a jeho Beštiu, čo sa prebúdza, či knihu starších príspevkov o českom politickom extrémizme editovanú Petrom Fialom. No ale keďže som už na Slovensku a všetko prípadné intelektuálne pozérstvo mám ešte v cestovnej taške, najbližšia kniha, čo sa mi tu vála, je samozrejme Michal Viewegh, čím sa definitívne hlásim k svojej láske k popkultúre, a to tej čo možno najľahšej.

Nuž ale, pred pár dňami som dočítal poľský preklad Vybíjené (recenzia), zakúpený ešte v Czulom Barbarzyńcovi vo Varšave. Vybíjená je moja najobľúbenejšia kniha od Viewegha, a páčila sa mi i v poľštine, i keď preklad z vydavateľstva Świat Literacki nebol stopercentný (poľsky Zbijany). Samozrejme, že je tak trochu perverzné takto čítať knihy, ktoré som už čítal v češtine, ale berme to čiste v rámci jazykového vzdelávania. Či čo. Čiže, strana 123, veta č. 5 - Tom je práve v kúpeľni, spolužiak Jeff sa sťahuje zo spoločného bytu a berie si Evu, ktorú Tom samozrejme miluje. Práve trochu lepkavejšia pasáž, inak je ale Vybíjená skôr sarkastický kúsok.

Kiedy Jeff wstanie i zobaczy, że posprzątałem, nabierze podejrzeń, że w ten sposób probuję go odwieść od ożenku...

Preklad hádam nie je nutný, ostatne Lemuel tiež nebral ohľady na nás, s angličtinou skôr bojujúcich.

Východoeurópsky denník IV.: Ako som nám uhájil Jánošíka

2008-06-25T08:40:00.000+02:00

Bolo to na ceste z Gdaňsku do Varšavy. V krajine končil dlhý víkend, prvého bol totiž štvrtok a Sviatok práce, tretieho, v sobotu, Deň prvej poľskej Ústavy z roku 1791, ktorá je, mimochodom, po americkej druhou najstaršou písanou ústavou na svete. Cesta bola lemovaná bielo-červenými vlajkami a zástavami, vyvesenými bežne i na domoch obyčajných Poliakov či z okien ich ošuntelých panelákov. Na deň medzi 1. a 3. májom totiž vláda vymyslela dzień flagi polskiej, to aby sa náhodou nebodaj nešlo do práce – ale pamätám si, že samozrejmosť, s akou štátne vlajky viali i pred starými barakmi v najzabudnutejších dedinách, ma vtedy prekvapila.

Po jednoprúdovej ceste sme sa posúvali rýchlosťou asi 20 kilometrov za hodinu, všetci sa práve vracali do hlavného mesta od mora, Mazúrskych jazier a zo Zakopaného. V Poľsku prakticky nie sú diaľnice, cesty tak boli upchaté a nám celá výprava trvala takmer dvanásť hodín. Vonku bolo chladno, mám pocit, že aj mrholilo – viem, že to asi nie je dôležité, ale občas rád spomínam detaily, dáva to príbehom zdanie akejsi autenticity. Čiže dajme tomu, že mrholilo; vonku viali tie vlajky, začínalo sa stmievať, bolo 4. mája roku pána 2008 a poľské cesty boli plné nervózne sa posúvajúcich áut. V ten deň som nám uhájil Jánošíka.

Viac na T-Station.sk.

Kariéra

2008-06-19T17:19:00.003+02:00

Fakt, že moja jemná obsesia blogmi bude v konečnom dôsledku znamenať možnosť rekapitulovať si ostatné dva roky môjho života (aspoň v jeho filtrovanej podobe uverejniteľnej na internete), je celkom zaujímavý. Sám si už mnohé nepamätám a keď si to po sebe čítam, čiastočne som za to i rád. Čiastočne, za 80 percent napísaného sa samozrejme hanbím a najradšej by som to spálil podobne, ako onehdá moje gymnaziálne kecíky. Ale nuž, ak mám mať niekde nastražený řemdih na moje nafúknuté ego, nech je to aspoň takto pekne pohromade a pod kontrolou.

Čiže, aby bolo zrejmé: pred dvoma rokmi som o takomto čase volil stranu podlých charakterov (ako som už vtedy napísal, s čistým svedomím) a lúčil sa s kolegami z umastenej filiálky, bo som sa chystal stráviť leto na Slovensku. Pred rokom štátnicoval z mediálok a dokonca celkom úspešne. Dnes si hľadám job, úplne iný ako ten predošlý, s jednoznačnými podmienkami: oblasť HR, PR, marketingu alebo reklamy, do istej miery samostatná práca, bez dvíhania telefónov a profesie predavača v akejkoľvek podobe. Časovo flexibilná, bez hysterickej šéfky. Prvý z pohovorov nedopadol zle, aspoň myslím, dokonca by som o daný job vcelku i stál: už len tá lokalizácia. Viete, kde sa buduje Južné centrum Brna a kde je nové business centrum? No, tak keď pôjdete odtiaľ dve zastávky autobusom, medzi dvorami stavebných firiem, vojdete do jedného takého, prejdete okolo skladu z vlnitého plechu s nápisom určeno k demolici, stačí už len zabočiť do prava. Juj. Krása.

Kdeže Ronald!

Východoeurópsky denník III.: Je to levný, nekup to. A iné.

2008-06-18T17:30:00.002+02:00

Začnem aktuálnou príhodou mojej známej, ktorá, myslím, hovorí za mnohé. Známa študuje a pracuje v Brne, to je na úvod asi dôležité poznamenať, keďže Brno leží v Českej republike, čiže v štáte, kde žijú Česi. Nielen, ale najmä. I jej kolega, teda kolega z práce, teda z Brna, teda z Českej republiky, teda krajiny, kde žijú Česi, je Čech. To je tiež asi na úvod dôležité poznamenať, keďže o ňom tá príhoda je. Tak ten kolega, ten z Brna, z Čiech a Čech, nedávno objavil, že v Nemecku sa dá zohnať lacná múka. Toto je asi najdôležitejšie poznamenať, áno, múka, žiadne zlaté reťaze či digitálne hodinky, či niečo podobne potenciálne hodnotné, ale obyčajná múka. I neváhal a nechal si, prosím pekne z Hannovera, zo 20 kíl doviezť. Múky. Lacnej. V práci si ju naložil do pripraveného batoha a, ako známa neváhala pripomenúť, ignorujúc svoju Octaviu na parkovisku, odniesol do prostriedku mestskej hromadnej dopravy, samozrejme lacnejšieho, a odviezol domov. Múky, 20 kíl, nemeckej, lacnej, z Hannovera.

Viac na T-Station.sk.

Stratené v preklade stratené v preklade

2008-06-15T14:50:00.002+02:00

Len taká pikoška. Neviem, prečo som si na to spomenul dnes, keďže ma na to upozornil spolubývajúci Stefan ešte keď som bol vo Varšave, ale viete, pod akým názvom sa uvádzal v Poľsku film Lost In Translation?

Między słowami.

Wau.

Ehm.. Hmm.. Báječné, príznačné, signifikantné.

Doma

2008-06-14T19:37:00.003+02:00

Čiže áno, som doma. Na Slovensku, na Záhorí, v Senke. Na Varšavu sa možno dívať už tak akurát skrz jednu ošúchanú pohľadnicu, čo mám v skrinke. Prišiel som minulý piatok, odvtedy sa intenzívne aklimatizujem, a to konkrétne najmä v ostatnú sobotu (Nescafé, Branč, Desperado) a včera (wycieczka do Brna). Mimo toho: Dal som poslednú skúšku na mojej drahej, zelenej a výberovej. Béčko zo Záujmových skupín a sociálnych hnutí, vzhľadom k mojej príprave celkom prekvapivé, ale ja fakt nemôžem za to, že to bola nuda, i keď by to podľa titulu mohlo stáť za to; politická veda má skrátka zvláštny dar transformovať interesantné prvky sociálnej reality do plných hrstí banálnych definícií a typológií.

Ďalej: zobudil som Kaju v Lískovci, čím sa jej verejne ospravedlňujem a ešte raz blahoželám k štátniciam. Potešil svoju bývalú šéfku v umastenej korporácií, keď som i formálne podal výpoveď (ahoj, jak se máš - dobre sám, vlastne som prišiel... - dát výpověď, že?!). Začal si hľadať nový job. Skontroloval brnenské podniky (obed v Potrefenej huse, kafe s Fetem Pod hodinami, klasické ex-McD-mecheche u Tukana a v 21), pričom som si istý, že v 21 začali citrus riediť. Pche. Na pravidelných obedoch s bratom tutaj uvidel niekoľko lokálnych celebrít, vrátane našej jedinej muzikálovej hviezdy, i našej jedinej prezidentskej kandidátky (tú sme tam stretli dnes). Mal som sa jej spýtať, či jej logo na kampaň projektovalo oddelenie propagácie národného podniku Slovenský hodváb v roku 1967, keď na tú jej stránku teraz pozerám. O slogane sa vyjadrovať nebudem, lebo by som ešte nedajbože musel pochváliť to s tým myslením a cítením. A každý večer (ok, skoro každý) som pozeral Panelák a musím povedať, že posledné diely sú vtipnejšie ako celá markízacka sitkomácka produkcia za ostatné tri mesiace.

Čiže tak. Len aby ste vedeli, že žijem.

A teraz linky, pretože o to mi dnes ide.

Po prvé, Lemuel a Lisabon. Bravo. Teda, Lemuel bravo, Lisabon nazdiš.
Po druhé, rozhovor so šéfredaktorom Reflexu na medialne.sk.
Po tretie, cena za najnudnejšiu a najbanálnejšiu publicistiku na slovenskom webe. Tramtadadá, nie, nie, toto nebude priestor pre nečakanú sebakritiku vlastných pokusov v rámci vlastnej rubriky (spokojne mi to však môžte vysvetliť v diskusii), keďže the winner is.. Marius Kopcsay a jeho glosy na pravda.sk. Och och och, horšie ako jeho literatúra.

Ešte otázka do pľacu, či ste čítali už tú Hvoreckého zbierku fejtónov? (Mám si to kúpiť, nemám?), a to je na dnes všetko.

Východoeurópsky denník II.: Z malého kríčka veľký dym

2008-06-11T08:24:00.000+02:00

Fajčili ste trávu? Nie? Škoda. Donald Tusk, nový, moderný, obľúbený, distingvovaný, prozápadný, vzdelaný a inteligentný poľský predseda vlády, fajčil. No a čo. Spomenul to, trošku mimochodom, vo svojej novej knihe, útržky z ktorej nedávno uverejnil poľský Newsweek. V krajine, kde treba ľavicu hľadať schovanú a zaprášenú na povale, a kde opozíciu liberálno-pravicovej vláde tvoria pravicoví konzervatívci, vyvolalo niekoľko Tuskových jointov mediálne hromobitie. Nevinne myslené premiérovo vyznanie nezostalo bez riadnej konzervatívnej odozvy a poslanci Práva a Spravodlivosti sa predháňali vo vyhláseniach o tom, ako oni trávu nikdy nefajčili. Akoby to bolo niečo extra. Koľko ľudí na svete trávu nefajčí a čo.

Viac na T-Station.sk.

Ján Slota sa o zovňajšok starať nemusí

2008-06-08T19:01:00.011+02:00

Ján Slota môže vyzerať dobre za každých okolností. Rozčúlilo vás Slotove zhodnoteni e vizáže maďarskej ministerky zahraničných vecí? Mňa nie. Človek ako ja, ktorý vie, že žiadnymi rečičkami o duchovne a vnútornej kráse nezakecáte rezervy v tom, s čím chodíte na verejnosti, si takéhoto prístupu musel všimnúť a Slotovu iniciatívu vyzdvihnúť. Pochopte, ak máte problémy so svojim ksichtom, tak s tým niečo robte.

Aj vy vyzeráte ako trt? TAK RETUŠUJTE!

Podporte aj vy fashionistické iniciatívy Hranola a jeho kumplov!

A ako bonus: Krátky príspevok k správaní a etikete na verejných priestranstvách od odborníka na slovo vzatého.

Citát na víkend

2008-06-07T15:17:00.002+02:00

"Trošičku divnej zvyk, pouštět furt jednu písničku dokola."

"Třeba mají zablokovanej přehrávač, víš?"

"Tak ať se na to vyserou."

Nuda v Brně. To v rámci sentimentu a toho, že v piatok sa aspoň na chvíľu zastavím.

Sčítané, podčiarknuté: Erazmus účet

2008-06-04T20:19:00.009+02:00

Opakujem ťa. Toľko fajných komentov Kaja mala, že nezaváham ani ja, aby som na základe úspešnej formy nevystaval rovnako úspešný príbeh; najmä preto, že v ostatnom čase tuna skapal pes. OK, v piatok pravdepodobne definitívne balím kufre, čiže máme najvyšší čas. Vyhŕňajme a zhrňme aj my.

Prečo, pre Boha, Východná Európa, a prečo, pre Boha, Varšava?
Pretože ak nastúpite v Břeclavi do EC z Viedne, môžete cestou vidieť tú najprísnejšiu ničotu: keď som kedysi vo februári prvý raz prekonal tieto poľské stepy plné bielych briez a sivých obzorov, myslel som, že som v inom svete. Pretože jedine tak môžete cestou vidieť divoké svine takmer v centre Katovíc. Pretože Poľsko je jedna z najúžasnejších krajín, ktoré som v živote videl. Pretože tu nad prezidentským palácom vlaje vlajka NATO a nikto sa za to nehanbí. Pretože tu v mliečnom bare môžete dostať rozmixovanú červenú repu, z ktorej sa vám obráti kufor do dvadsiatich sekúnd. Pretože Poliaci sú jeden z najúžasnejších národov, s ktorými som mal v živote tú česť. Pretože tu stretnete najviac žobrákov vo svojom živote. Pretože ak nemáte cash, kúpite si namiesto normálneho piva Okocim mocny so 7% alkoholu. Pretože keď som sa na Erazma hlásil, bola voľná už len Varšava. Preto.

Jedinečná študijná príležitosť, samostatnosť, nové kultúry, bla bla bla...
Najväčší mýtus vytvorený okolo Erasma. Erasmus študenti nie sú študenti (via predloha). Citoval som už kedysi môjho spolúbyvajúceho Thomasa, ktorý sa o Varšavskom Erazme vyjadril ako príležitosti pre všetok európsky shit urobiť si polročné až ročné prázdniny. Ó, lepšie by som to nepovedal. Priatelia, stretnúť v živote toľko idiotov je skutočne výkon: pritom, aby sme si rozumeli, to, že pijú a robia bordel, som ako-tak ochotný prekúsnuť, ostatne, mám za sebou tiež všeličo. Ale človek, ktorý o piatkovej impreze rozpráva ešte do nasledujúcej stredy, je kokot. Ako, sorry chlapci, ale rozraziť pupkom dvere na kurz polštiny so slovami Who is shaking? a Who has the whiskey? o vás celkom presvedčivo hovorí, že tými kokoti ste. Ale všetko dobré ako.

Takže žiadne, vôbec žiadne nové kultúry?
Ale áno, isteže. Predovšetkým však úctu k histórii a kultúre poľskej. Som ešte ako tak ochotný porozumieť ľuďom, ktorí sa napáskovali do Poľska bez toho, aby sa snažili uvedomiť, v ktorej krajine sú; ostatne, verím, že naučiť sa čo i len základy poľštiny je pre ne-Slovana viac ako ťažké. Ak si ale z poľštiny pre tento váš deficit robíte srandu na kurze, na ktorý ste sa dobrovoľne prihlásili, ste kokot. Osobne som sa polanofilom stával postupne a zasvätení vedia, že môj vzťah k Varšave bol zo začiatku viac ako zložitý. Čím viac však o Poľsku viem, tým viac si ho vážim. A to si myslím, že som len na začiatku.

(fuj, jaký sentimentálny začínaš byť, sa uvedom)

Posledná vec, čo ti teda ten Erasmus vlastne dal, výkaz zo študijného pobytu do Bruselu poprosím:

Nuž, o pár rokov sa napriek všetkému asi v Poľsku nevidím. Chýba mi Brno, oveľa viac, ako by som bol pôvodne očakával. Ak som však ešte pred niekoľkými týždňami o niečom takom ani len neuvažoval, dnes by som si razantné nie povedať nedovolil.
Tri Áčka a cca 25 kreditov, ak som, pravda, úspešne zdolal i skúšku z polskiego. O tom, v rámci akej frašky som sa majiteľom oných 25 kreditov stal, sa ani nemienim rozpisovať. Radšej nie.
Niekoľko ľudí, ktorých by som v živote ešte aspoň raz uvidel. Verím, že pod počtom niekoľko si každý z vás uvedomuje maximálne piatich.
Riadok v CV (misia splnená).
Poľštinu. Ak Boh dá, tak dokonca v miere zložiť egzamin z poziomu B1.
Angličtinu. Ktorú som zlepšil z úrovne úbohá na úroveň mám z nej komplexy.

Ale najmä trochu iný pohľad na život. Najmä na ten svoj. V každom prípade, aspoň krátky čas v Poľsku odporúčam. Sám by som sa možno ešte chcel aspoň na čas vrátiť. Nie na Erazme, za iných okolností, s tým, čo viem dnes a úplne od začiatku: vlastne, toto som ochotný pojať i ako motto celého výletu. Ak ešte raz, tak za iných okolností, s tým, čo viem dnes. A úplne od začiatku.

Dušk.o. a Varšava:

Príchod
Prvé impresie
Zmenené návyky
Kauza Hrnček
Po prvom mesiaci
Zážitky z BUWu
ZOO

Východoeurópsky denník I.: You are from Slovakia if...

2008-06-04T07:56:00.000+02:00

Pred časom som sa na komunitnom webe facebook.com prihlásil do skupiny You are from Slovakia if... Z rozpoznávacích znakov, vďaka ktorým som podľa skupiny mohol sám seba skutočne identifikovať ako niekoho, kto pochádza zo Slovenska, ma mimo klasických cliché o tom, že nemáme stredné meno, nenavštevujeme rodičov na deň vďakyvzdania a aspoň raz v živote sme pili jablkové víno, u znalcov známe pod názvom Čučo (na čo si našťastie vďaka kvalitatívnym charakteristikám nápoja väčšina spomína len matne), zaujala najmä poznámka, že zvykneme opravovať svojich zahraničných hostí, kolegov a známych, ak lokalizujú Slovensko niekde vo Východnej Európe. Slovensko podľa nás totiž údajne leží v Eúrope Strednej. Bavil som sa o tom s Poliakmi, pravidelne čítam denník Stredoeurópana Luboša Palatu z českých Lidoviek, aj moja maďarská spolužiačka prisvedčila, keď som sa spýtal, či i oni si o sebe myslia to isté. Zaujalo ma to a istú dobu som o tom premýšľal.

Pokračuj na T-Station.sk

Tešíte sa na Báthoryčku?

2008-05-28T16:06:00.004+02:00

Určite všetci. Áno, áno, je módne byť skeptický, ostatne, ide čiastočne o slovenský film, slovenskú legendu a slovenského režiséra, ale rozhodol som sa, že dám filmu šancu aspoň do doby, kým ho neuvidím. Konečne, PR nemajú zlé. Katka Knechtovic, pre ktorú mám slabosť, vyhrala s Muoj Bože k Báthoryčke Aurela za pieseň roka.

Festovalové promo filmu prikladám.

Tak smelo do toho.

Nebuďte malicherní

2008-05-27T13:15:00.002+02:00

Nuda, viem. Na skutočnom bloGu už dlhšiu dobu nie je čo čítať. Niežeby nebolo o čom, ale nejsou lidi. Ostatne, osobne som toho názoru, že by ste nemali byť rozmaznaní. Je tu toho už za viac ako rok, konkrétne aj s týmto údajne 140 postov, i keď mám pocit, že do toho blogger.com počíta aj útržky, poznámky a pikošky, ktoré nakoniec nevyšli vonka a zostali ako koncepty. Plánujem sa tým prehrabať a uverejniť to ako postmodernú koláž. Čiže, šup do archívu, minulosť je krásna a stojí za to.

Čo sa budúcnosti týka, nevylučujem istú aktivitu. Odkaz pre ozaj skalných fanúšikov: áno, áno. Vraciame sa na Station. Aj keď končí. Vraj ešte niečo bude, nechajme sa prekvapiť. V každom prípade, budeme honiť mamon a každý týždeň sa trápiť poznámkami diskutérov. No a čo. Východoeurópsky denník vyjde už možno tento týždeň. Special thanks to Kaja: v treťom diele budeš so všetkou úctou citovaná, aj s kolegom s múkou z Hannoveru.

Kto nevie, čo je to Station, tak je toto. Kto nevie, prečo by som mal preňho písať, nech zase nazrie do análov. Historických, prirodzene.

Krátko zo zahraničia

2008-05-18T19:18:00.002+02:00

"Severoslovenský táraj už celé roky nevynechá žiadnu príležitosť, aby prispel svojimi šťavnatými protimaďarskými vyjadreniami k zábave svojich - alkohol obľubujúcich - prívržencov," komentuje Die Presse posledné výroky Jána Slotu o "nejakom šašovi na koni z Budapešti", ktorým mal byť kráľ Štefan.

No a čo že zatvárajú ľudí po pivniciach. Aspoň to o tom idiotovi a jeho jedinečnom elektoráte vedia povedať naplno.

Šťastné a veselé!

2008-05-17T19:18:00.004+02:00

Ach, áno, mám 22. Dnes. Už od tretej ráno. Tento smutný fakt mi neváhal pripomenúť celý rad z vás, za čo sa patrí poďakovať. Ďakujem. Z reakcií vyberám (Lemuel! Budú odseky!):

a nezabúdaj, že o tri roky osláviš štvrťstoročnicu! (kolega yagami, veď počkaj)
chlapi nestarnú, ale stávajú sa lepšími (či tak nejako)
nie martw! (máme v slovenčine ekvivalent?) - ja mám v novembri 23
atď atď.

Svoje životné jubileum som dopoludnia oslávil spacerom na Pradze a už asi od druhej intenzívne nasávam poznatky ohľadne diplomovej práce pri zle vychladenej fľaši neperlivého Aquarelu. Sťažnosť? Nadávka? Ľútosť?
Nie, so svojou momentálnou nespoločenskosťou som mimoriadne spokojný.

...

Včera podvečer na medzinárodnom knižnom trhu. Palác kultúry najprv obídem celý dokola, kým sa mi podarí nájsť ten správny vchod. Vo vnútri asertívne odmietam všetky letáky od usmevavých hostesiek, na kopanie ľudí, ktorí sa drzo pretláčajú davom už dostatok asertivity nemám. Po chvíli zostávam sklamaný: príliš veľa ľudí, príliš málo niečoho, čo by zaujalo. Empik ani Svet knihy žiadne extra ponuky nemajú, v slovenskom stánku len brožúry o Tatrách a v českom drieme akýsi dedo podopretý o výtlačok Havlovho Odcházení, ktorý som si kedysi kúpil v Respekte. Pre všetkých, ktorí by chceli v živote písať, výborná možnosť nájsť nejaké dôvody, prečo s tým nikdy nezačínať: unavení literáti, ktorých mená vyhlasujú cez mikrofóny, sedia na plastových stoličkách ochotní podpísať sa; popíjajú kávu z kelímku (áno, viem, že sa správne povie téglik) a zdvorilo sa usmievajú. Odchádzam po hodine. Znudený, otrávený a s bolesťou hlavy.

...

Dnes som v Poľsku presne tri mesiace. Pravda, tak trochu už pripravený podať záverečné zhrnutie, zbaliť sa odísť. Chuť robiť niečo zmysluplné začína byť približne taká veľká, ako piť kofolu na Kunove a Starobrno na Baštách. Ostatne, pevne verím, že v prvej polovici júna sa mi podarí tento aktuálny to-do list úspešne realizovať.

Potichu, spíme ďalej

2008-05-13T21:18:00.002+02:00

Na skutočnom bloGu zaspal čas, no a čo; napriek tomu, že písanie je jediné, za čo som bol v živote ako tak uznávaný viac ako troma ľuďmi, ma to neuveriteľným spôsobom nebaví, a to už ani vo formáte blogu. Čiže berte nasledovné ramblingy (si niekto myslel, že sa mienim jebať so štylistikou v na seba nadväzujúcich vetách?) ako krátke zamrmlanie zo sna, tento priestor bude spať i naďalej.

Píšem diplomku. Resp. nepíšem, ale každému to vravím, aby som vyzeral dôležito. V skutošnosti totiž diplomku nikdy nenapíšem, pretože nemám rád Word, a nemám rád Microsoft, že niečo také ako tento program, ktorý svojou nástojčivou bielou obrazovkou vyžaduje moju mentálnu aktivitu, vymyslel.
Bol som v Gdaňsku, Gdyni a Sopote. Ubytko bolo supiš, ešte teraz vytriasam piesok z tenisiek, čo sa mi nazbieral počas troch nocí v drevom obitej unimobunke dve sto metrov od pláže. Boli ste niekedy v lesoch na Záhorí? No tak si teraz predstavte, že by ste v nich tri noci spali.
Inak bolo celkom fajn. Akože more, alkohol, more, alkohol, trinásť stupňov Celzia, nočný klub v Gdaňsku, dvaja prepadnutí Francúzi, príliš hluční Španieli a príliš jebnutý Holanďan. Cvak-cvak pár fotiek, ráno vyhodiť fľašky od piva a potom stráviť dvanásť hodín na ucpanej ceste z Baltu do Varšavy. Vedeli ste, že v Polsce nie sú diaľnice?
Týždeň v Senke. Vlastne sa už teším domov nastálo.
Pointu, záver a duchaplné kecíky si doplňte sami.

Sewas.

GRC

2008-04-23T16:51:00.001+02:00

Oficiálne oslavy 1. mája v Senici. Mesto Senica feat. Hranolova partaj a KSS.

Jeseníky, víkend, Zac, ale kopnem si aj do Sokola

2008-04-22T20:52:00.004+02:00

OK. Víkend som po dlhšej dobe strávil so svojimi vzácnymi ex-McD kolegami a musím uznať, že im čas dodáva na kráse podobne, ako naše vzájomné odlúčenie schopnosti spolu vydržať. Do Jeseníkov sme prišli po niekoľkohodinovom blúdení (stratiť sa nám podarilo v zásade už pred Olomoucom), potme, zaskočení čerstvým snehom a sprevádzaní škrekom Zaca Efrona. Musím uznať, že čo sa hudobnéhu vkusu týka, mnohí z nás sa dopredu neposunuli, ba skôr naopak. Zdravím. Počasie sa neumúdrilo počas celého víkendu, a tak sme všetky outdoorové aktivity obmedzili na dvojhodinovú vychádzku lesom a nevyhnutné presuny od chaty - k autu a do hospody. Inak sme pili Bohemku z Alberta za 89,- Kč, hrali bingo v krčme (vyhral som uterák, kocky, karty a balzam na pery, všetko originál značka Holba, ryzí pivo z hor) a takmer vôbec sa nebavili o Ronaldovi. Napriek tomu, že on sám padol v hre Hádaj, akú osobnosť si myslím. Hmm.. Ehmm.. Fajne bolo.

Cestou späť do Varšavy mi až ľúto prišlo, že sme ešte dlhšie zostať nemohli. Po krátkej chvíli ma však opustili všetky tieto sentimentálne rozjímania, keďže sa ma, opäť raz, zmocnila úzkosť z absencie otvorených vozňov v EC Polonia a prítomnosti ďalšieho z defilé kreténov v mojom kupé. Pán po šesťdesiatke vyzeral relatívne normálne až do Katowic, tesne pred ktorými začal štartovať motorku. A iné.

Návrat do reality a k internetu moju úzkosť len prehĺbili, už druhý deň sa bojím nakliknúť na sme.sk, lebo neviem, čo si zase kto vymyslí. O tom viacej Lemuel, ja som slušný chlapec a odmietam tu hrešiť viac ako je nutné.

A pod tým nutným myslím, že nech tento kokot už zalezie niekam do domova dôchodcov aj s Ďuricom aj so všetkými.

Ja keď vidím ten veniec od Pospolitosti pod oltárom, tak sa mi v žáludku pirohy s borščom obracajú, a to ich nejem, prosím pekne.

Prímerie

2008-04-16T12:21:00.002+02:00

Napriek tomu, že tu platím za najväčšieho frfľoša, pre tento čas uzatváram s Varšavou prímerie. Nielenže sa oteplilo a mesto začína vyzerať ako tak k svetu, objavil som bary, ktoré mi vyhovujú a miesto v knižnici, kde sa mi dá pracovať - a že sa mi i po odbornej stránke možno niečo začína dariť a že som včera našiel malú čínsku reštiku so skvelým kurčaťom v sladkokyslej omáčke, čo je vzhľadom ku kvalite poľskej kuchyne významné plus; ale som sa včera prechádzal po Nowom świate a Świętokrzyskej a kúsok od Paláca kultúry dávali nejaké mladí hoperi a nie že by sa mi to nejako zvlášť páčilo, ale ako sa na nich dívali ľudia a stáli okolo, tak tam bola babka, mala šesťdesiat, viac asi nie, a dávala s nimi, znalecky kývala hlavou do rytmu a to sa mi páčilo naozaj zvlášť.

Verím, že to tomuto mestu vydrží. Na víkend idem do Jeseníkov, tak keď sa vrátim, nech je to také, ako to bolo tento týždeň.

...

Na fóre istej vládnej partaje bolo rozdelené Maďarsko; medzi Rakúsko a našu drahú domovinu. Dosť šlendriánsky mimochodom. Iba som si spomenul, ako sme si minule s Maďarkou Edith dokladali, že ako ťažké to máme s tým našim pôvodom, keď tých kokotov vidíme takto naživo.

Áno, áno, áno!

2008-04-14T15:13:00.002+02:00

Videl som Mesto tieňov. Predstavte si kvalitu spracovania Najväčších kriminálnych prípadov Slovenska, posuňte to ešte o jeden level a vedzte, že to je seriál. Áno, áno, áno. Prvý diel bol dokonca lepší ako moja najobľúbenejšia časť českej série Černí andělé, Pokoj bez oken. Všetci znalci a fajnšmekri popkultúry, ktorí neváhajú dať šancu slovenskému seriálu, treba vidieť.

Fototrip II.

2008-04-13T19:23:00.023+02:00

Ešte v časoch nedávno minulých, keď som v rámci svojej agendy v umastenej korporácii organizoval všakovaké veselé teambuildingy, nenásilne inkorporujúce nešťastné duše našich zamestnancov do tzv. crew, čiže kolektívu, intenzívne som sa zaoberal prípravou výletu do brnenskej ZOO. Sezónnosť tohto podujatia, závislého na počasí, ako i časová náročnosť projektu, ktorý sa mal odohrávať popoludní, čiže keď sú tržby, čiže keď sa má pracovať a nie rajdať po motivačných akciách, ma spolu so zrejmým odporom mojich kolegov z manažmentu k účasti na akcii, na ktorej nie je vopred isté, či sa bude piť, od organizácie výletu nakoniec odradili. Vo Varšave som si to dnes vynahradil. Fajne bolo.

Už prvá momentka, verím, ozrejmí fakt, že sme opustili bezpečie nášho brehu Visly a ocitli sa na druhej, nebezpečnejšej strane mesta, na Pradze.

No a potom to začalo. V ZOO boli, prekvapivo, zvieratká, bolo ich tam veľa a všetky smrdeli tak, že to cítim ešte teraz. Pre deti z mesta, na obrázku lama.

Zvieratká sa majú v ZOO dobre, pretože sa môžu nechať kŕmiť malými harantami, ktorí by ich vo voľnej prírode nekŕmili, lebo by sa ich báli.

Pre autenticitu pocitu prítomnosti exotickej zvery vo východnej Európe neváhali projektanti záhrady zakomponovať do výbehov zvyšky vkusnej panelákovej výstavby.

Nie všetky exponáty boli v čase výletu k zastihnutiu, ale nechali aspoň vizitky.

Nájdi päť rozdielov. Zubor...

... a bizón.

Výbeh pre viacero živočíšnych druhov. Vľavo tuleň grónsky, vpravo homo sapiens.

Plameniaky. Ich schopnosť ustáť na jednej nohe ma prekvapila približne do takej miery, do akej prekvapil kolegyňu, poznajúcu ibisa len z hry meno-mesto-zviera-vec, fakt, že je červený. A že je to vták.

Toto mal byť záber špeciálne venovaný Lemuelovi; naozaj som mu veľmi chcel odfotiť lemurov, ale ich stanovisko bolo také, že mi k predmetnej veci ukázali riť.

Keď už sme pri tejto téme, boli tam aj paviány.

Pravdepodobne v žiadnej ZOO nesmú chýbať zákerné, krvilačné a človeku nebezpečné šelmy. Pantery...

... a poníky.

A na záver, v zmysle nového tlačového zákona, miesto pre opravu. Vnímavý čitateľ rozpozná i na tejto nekvalitnej fotografii dvoch zástupcov živočíšneho druhu surikaty. Týmto sa verejne ospravedlňujem môjmu vzácnemu kolegovi Matejovi Kurianovi za to, že som sa s ním v minulosti na túto tému škriepil a že som ho urazil, keď som tvrdil, že surikaty nie sú žiadne malé zvieratá, ale krabie tyčinky.

Agitka

2008-04-09T23:45:00.005+02:00

Keď boli pred štyrmi rokmi prezidentské voľby, nemal som ešte volebné právo; no viem, že tým vtedy žil málokto. Pamätám si, ako sme po neuveriteľne nudnej volebnej kampani, klincovanej Mikloškovým sloganom Dobrý deň, sedeli na pive v 61ke, bavili sa o tom, kto už bol a kto pôjde odvoliť Klokana a Huges za nami prišiel z referendovej miestnosti, kde demonštratívne hlasoval proti predčasným voľbám - a to napriek tomu, že im tým zbytočne zvyšoval kvórum. Výsledky, ktoré sa počas noci objavili, nám vtedy vyrazili dych: Klokan neprešiel o pár tisíc a o dva týždne sa volilo v gumených rukaviciach. Mufty to vtedy naposledy nevyhral, radovať sa ale veľmi nebolo z čoho.

Nemám rád Lukáša Krivošíka, no v jednom ho budem asi citovať naveky; zatiaľčo Soňa Szomolányi komentovala slovenskú politiku v roku 1999 ako boj demokratickej väčšiny s menšinovým nacionálne-autoritárskym táborom, Krivošík neskôr hovoril o tom, že sú to naopak nacionálni socialisti, ktorých je v tejto krajine viac. Dva roky po prezidentských voľbách si tým už mohol byť istý v podstate každý - a demokratická menšina, alebo ako sa pekne vyjadril docent Hranol, deklasované živly, sa odprepytovala pekne tam, kam patrí. Do opozície.

Nie som Štefan Hríb a neprežívam túto dobu nejako zvlášť intenzívne. Až na niekoľko málo nechutných excesov, akými boli Kaliňákove klamstvá v prípade Malinovej, totiž kabinet šusťákových referentov OPBH nie je taký nebezpečný, akým by sme ho občas chceli mať. Štyri roky doterajšej prezidentúry a dva roky s Hranolom nezmenili túto krajinu na Bielorusko s ľudskou tvárou. Nekonalo sa žiadne rozvracanie reforiem, nedarí sa zrušiť ani Špeciálny súd, ani ten tlačový zákon zas až tak nikomu neublíži; ak máte tieto nové kádre v paži tak ako tie minulé, ťažko ste pocítili, že by sa po roku 2006 niečo výraznejše zmenilo. Až na jedinú vec - tieto dva roky boli rokmi mimoriadneho nevkusu.

Kabinet šusťákových referentov OPBH totiž naozaj nie je taký nebezpečný, akým by sme ho chceli mať - ale, spolu s dobou, ktorú reprezentuje, je naozaj nevkusný. Tieto dva roky sú pre mňa rokmi prezidenta v pretekárskej uniforme, premiéra vešajúceho prádlo na oslavách MDŽ, dvoch idiotov vo funkcii predsedov koaličných strán a krajiny, ktorá sa pretvára na ich obraz. Do rady STV je zvolený vysokoškolský učiteľ vyhodený za opísanie skrípt. Ministerka práce žaluje novinára za to, že ju prirovnal k mimozemšťanovi E.T. - keďže je podľa nej zrejmé, že mimozemšťanom nie je. Podpredsedom parlamentu je človek, ktorý si myslí, že Európa je socialistický (!) štát (!!!). Zákonodárny zbor reprezentujú ľudia ako sú Tóthová či Chelemendik, kazašskú novinárku pred prezidentským palácom dosť trápnym spôsobom spacifikujú traja policajti, Hranolove novinky o starých Slovákoch ako zakladateľoch Veľkomoravskej ríše sa po pol roku pomaly dostávajú do učebníc dejepisu - atď. atď.

Nemám ilúzie o tejto krajine. Toto je jej obraz, toto je Slovensko. Žiadne stredoeurópske tigre, na tie sa bežte pozrieť do ZOO. E.T., Jánošík, MDŽ, starí Slováci, Mináčove busty a zákony o Hlinkovi. A deklasované živly potichu sediace v opozícii. Je našim údelom sledovať ako tí úspešnejší rozrážajú pupkami brány do ministerstiev, úradov, televízií a rád - a je našou nádejou čakať, či pri všestrannosti svojich záujmov nešliapnu vedľa; nezmýlia si dvere či sa nezrúbu dolu schodmi. A potom silno kopať.

Nemám ilúzie o tejto krajine. Aspoň odvtedy nie, čo som pred štyrmi rokmi sedel v 61ke, pil pivo a myslel si, že Klokan nemôže prehrať. Od tej chvíle som si istý, že si len ťažko môžem nechať ujsť možnosť, kopnúť si do nacionálnych socialistov. Volím Ivetu Radičovú. Nie preto, že je skvelá a že by som si lepšieho prezidenta predstaviť nevedel. Ale preto, že pre mňa v tejto chvíli predstavuje úplný, ale úplný opak nevkusu tejto krajiny.

...

Join the group Volím Ivetu Radičovú on the facebook

PROMOCJA: Igelitky do každej rodiny!

2008-04-05T19:19:00.004+02:00

Ostatný týždeň začala moju krehkú dušu intelektuála trápiť nová kultúrno-etická otázka. Nie, nebudem písať o KDH, Vladimírovi Palkovi, ani drbnutých diskutéroch na sme.sk, ktorí pod článkom o oznámení kandidatúry kolegyne Radičovej o nej píšu ako pani Kohnovej. A nie, témou nebude ani odpor voči detvákom z Lískovca, s ktorými som, mimochodom, ja svojho času nemal vážnejšie nezhody, ani nič iné, pseudozávažné etc. (Napriek tomu svojich vzácnych kolegov zo spriatelenej blogosféry srdečne zdravím.) Už roky rokúce ma trápi totiž otázka iná, otázka nanajvýš naliehavá, otázka, ktorá si volá po mohutnej prezentácii môjho skromného názoru: je to totiž tzv. otázka igelitiek.

Áno, áno, áno: Preč s nimi!

Vskutku nebudem preháňať, ak poviem, že nič iné tak odporné ako igelitky ľudstvo nevymyslelo za celú svoju neslávnu históriu. Chápem istý ich praktický význam, najmä pri prenose tovaru a vecí z miesta A do miesta B, avšak ochotný som to tolerovať maximálne v tom prípade, ak je oným miestom A obchod a miestom B domov, pričom zvolená cesta medzi týmito bodmi musí byť čo možno najkratšia, najrýchlejšia a podľa možností so zárukou, že na nej nestretnete iných ľudí. V žiadnom prípade nie je možné igelitky používať na prenos tovaru a vecí na iné miesta, ako napríklad do školy, do práce, či prosto len tak, že aby bolo kam uschovať. Týmto srdečne zdravím kolagu yagamiho, však on vie.

Otázka igelitiek je totiž nanajvýš naliehavá predovšetkým z estetického uhla pohľadu; načim je asi pripomenúť, že môj odpor k igelitkám nie je v žiadnom prípade ekoteroristického rázu a fakt, že proti igelitkám protestujú okrem mňa pravdepodobne i ekoaktivisti, je úplna náhoda, naozaj, ja za to nemôžem a verím, že s nimi v inom kontexte nebudem dávaný do súvislosti. Skrátka, je smutné, že igelitky spôsobujú roztápanie ľadovcov či ozónovú dieru či kieho frasa, ale na môj praktický život má väčší dosah ich zvrátený vplyv na kultúru spoločnosti. Od igelitky skrátka nie je ďaleko k bielym ponožkám v mokasínach, či všeobecne iným, oveľa závažnejším prehreškom čo sa ponožiek týka.

Ale k veci.

Bol som totkaj v protiatómovom kryte. Ako všade na univerzite, i tu si potrpia na zamestnávanie šatniarok, u ktorých si (a zadarmo), môžte, resp. musíte odložiť sako či kabát. Je to tu skrátka in a podľa môjho skromného odhadu Varšavská univerzita zamestnáva viac pracovníkov v šatniach ako na katedrách. Ale nuž, nemám s tým závažnejší problém, je to celkom praktické. Žiaľ, tento týždeň vošlo do platnosti nové nariadenie, dľa ktorého si nemôžte do priestorov knižnice a študovní vziať vlastnú tašku. Ani notebookovú nie. Všetko, čo si myslíte, že budete počas štúdia potrebovať, je treba vziať si do rúk. Že problém. Najmä ak máte notebook, päť kníh, notes s poznámkami, ceruzky, perá, vreckovky a obľúbeného plyšáka. Predstava, ako s touto výbavou jebnem na schodoch, je vskutku skvelá. Ale ajhľa, Biblioteka uniwersytecka má pomoci. Do študovní je totiž možné vojsť, ak si veci vkusne uskladníte v igelitke. Ktorú si môžte buď zakúpiť za 20 grošíkov priamo v šatni, alebo, a to už je naozaj nechutné, tiež priniesť z domu.

Zajebiście.

Mám doma už tri. S logom knižnice. Ľúto mi vyhodiť, veď viete, ľadovce a diera. Tak ak by ste mali záujem, rád zašlem. Účtujem len poštovné a balné.

Kultura popularna w Polsce

2008-04-03T19:15:00.004+02:00

Zmenil som si skupinu poľštiny. Slovanská príbuznosť našich jazykov mi dokonale poblúznila hlavu a ja som sa nechal preradiť k študentom, ktorí sú odhadom tak šesť mesiacov predo mnou; nielenže som sa tak pripravil o môj jediný tunajší ako-tak použiteľný sociálny status (najlepší v našej skupine), ale zároveň som si uplietol bič v podobe nutnosti dohoniť znalosti z poľskej gramatiky a slovnú zásobu v čo možno najkratšom termíne. Hmm. A okrem toho sa v snahe zapáčiť novému lektorovi zároveň úpisal k vyplneniu ankety, ktorá len tak srší provokatívnymi otázkami typu Jake wydarzenia, osoby itp. są Pana zdaniem naważnejsze i najlepiej reprezentują kulturę Pana kraju w świecie? Och, o maličkom Slovensku písať také vážne pojednania! Však si stačí otvoriť noviny.

Čo je ale zaujímvejšie, motivovaní absorbovať nové kultúrne prostredie sledujeme s kolegami tunak poľské filmy. Také tie jedoduchšie. Kvázimafianske kúsky E=mc² či Chłopaki nie placzą sa nam bardzo podobali, tak sme sa včera vybrali do kina na totok.

No citlivé duše, uznajte sami. Ale dobré to bolo.

A ako bonus, Józek z Bagien

2008-03-29T18:02:00.003+01:00

Už som to spomínal. W Polsce bardzo popularne. Škoda to sem nedať.

Uznajte sami.

Jarné juchú

2008-03-29T10:21:00.009+01:00

Stály čitateľ si iste spomenie na obsesiu mňa a niektorých mojich kamarátov čas od času navštíviť nejaké to alternatívno, dať šancu nebežným hudobným žánrom, vyraziť za dredáčmi, skrátka, byť tak trochu in tým, že nie som in. Či ako to bolo. A tak som sa rozhodol po týždni strávenom v Nescafé, Rock4ever, City cafe a 3péčku, využiť prítomnosť v Senke opäť na niečo netradičné. Po neslávnom vystúpení nášho okresného hoperského dorastu sme sa tentoraz odobrali na Kunov k Sousedom, kde o nejaké to alternatívno rozhodne nie je núdza. Konalo sa tradičné Jarné Juchú. V protiklade s ostatnou skúsenosťou, kedy sme si na rapový koncert nevybrali práve tie najlepšie outfity, sme tentoraz nezaháľali; Miška si vzala korále, ja som si po štvrtkovej brnenskej noci u Tukana, Zlatého meča a Lamplota, nestihol umyť vlasy. Pravda, k tomu, aby som celkom zapadol, mi chýbala pravá punkerská kožená bunda a okopané baganče, ale i tak, lepšie ako nič. Upaľovanie Moreny sme síce nestihli, začiatok koncertu už ale áno.

Bohužiaľ.

Prvou v poradí bola totiž kapela Gaťe. Neviem, či môjmu prvému dojmu ublížil viac bubeník, ktorý mal tvár zakrytú vlasmi, či reflexné vesty, v ktorých kapela na pódium vystúpila. Ale už od pohľadu som sa nemohol zbaviť istých zdravých predsudkov voči týmto umelcom. To, čo nasledovalo, ma však dohnalo na pokraj úzkosti. Hudobná produkcia sa čo do kvality v zásade vyrovnala mojej naplno prežívanej skúsenosti s tureckým discom, ktoré sa čo chvíľa ozýva z vedľajšej bunky na Radomskej; žánrovo by som ju však priradil k výstavbe bytového jadra našich susedov v Lískovci v lete minulého roka. Po prvých dvoch, údajne inštrumentálnych skladbách, sa naplnili obavy niektorých z nás, že niekto z kapely bude i spievať. Och, áno. A dokonca v maďarčine, ako som si po celý večer myslel. Až dnes, keď som si kapelu vygooglil, som zistil, že sú zo Svidníka, a teda to, že som nerozumel 90% textov, musím dať za vinu ozvučeniu. Kapela hrala hodinu, česť si nezachránila ani prekvapivo sebakritickou skladbou s refrénom Mal som radšej zostať doma, a keď publikum, ktoré sa od začiatku trocha preriedilo, ich návrh na nejaký ten bonus prijalo viac ako vlažne (Oni: Dáme ešte? Miška: Čo ti jebe?), organizátori z Čajovne koncert šmahom ruky ukončili.

Už v minulosti som vedel oceniť, keď predskokan koncertu podá výkon, ktorým navodí netrpezlivé očakávanie toho, kto príde po ňom.

Tentoraz najmä preto, že nasledovali moje obľúbené Kvety Nikotínu, i keď uznávam, že i tento druh hudby je tak trošku výrazne menšinový. Na webovej stránke si pokojne stiahnite zopár skladieb, ak sa vám nebude páčiť, s úctou mi vylezte na chrbát. Napriek tomu uznávam, že skutočne, objektívne a nepopierateľne najlepšia bola Hudba z marsu, ktorú akiste niektorí z vás poznajú. Výberové vibrácie boli myslím celkom veľký hit, ale zazneli i lepšie kúsky, pri ktorých sa to pred pódiom konečne zaplnilo. Aj v tomto prípade si môžte čo-to posťahovať do mp3 prehrávača či iPodu. Sčítané, podčiarknuté: večer hodnotím pozitívne, a to napriek tomu, že pivo za veľa nestálo, záchody smrdeli, bola tam kláda a Gaťe hrali fakt celú hoďku; zabavil som sa ako už dlho nie.

A v pondelok, juhuhu, opäť Varšava.

Komu sa podobám

2008-03-16T21:17:00.005+01:00

Istotne máte v rss čítačkach Miloša Čermáka a došlo to už aj k vám; ak nie, prečítajte si. Na stránke MyHeritage.cz veľmi rýchlo zistíte, ktorým celebritám ste podobní, stačí jedna fotka a hromadu času na obdobné blbosti, ktorý si napríklad ja užívam v rámci Erazma. OK, tí, s ktorými sa kamarátime na facebooku, si môžu kliknúť na výsledky, tunak iba skonštatujme. Po prvé, do tejto chvíle som netušil, kto je Emppu Vuorinnen, ale je to vraj gitarista Nightwish; čo ho ale istotne teší väčšmi, je fakt, že sme si my dvaja podobní na 68 percent. To je slušné číslo.

Miesto čísli dva zaujíma americký spevák s rusko-poľskými koreňmi Josh Groban, nasledujú Matthew Perry a John Kerry, ktorých istotne poznáte, a na ktorých až tak hrdý nie som, no ale čo ma teší zo všetkého najviac, je piate miesto skladateľa Sergeja Rachmaninova. Samozrejme v mladších rokoch. V tomto prípade totiž mnou trhá neodmysliteľný pocit, že spoločný máme nielen výzor, ale i toho génia, čo sa v nás ukrýva. Juj. Vždy som to tak trochu vsebe cítil.

Takže žiaden Doherty, priatelia.

Prznitel se usmívá navzdory své podprůměrnosti

2008-03-15T14:50:00.008+01:00

Fakt, že v rámci vzájomnej jazykovej pomoci Erazmus študentov učím češtinu, predpokladám, zrazí zo stoličky najmä českých čitateľov tohto obskúrneho plátku. Prznitel. Ktorý navyše v Brne zásadne odmietal v tomto plebejskom jazyku konverzovať a svojich kolegov v práci priúčal slovenskému výrazivu. Nie je to ale žiadna sranda; v podstate by som mal problém učiť i slovenčinu. Kde začať, čo je dôležité, ako vysvetliť dôverčivému začiatočníku, že čeština často nemá striktné pravidlá a rada mení celé časti, čo časti, celé kmene slov ako sa jej zachce. Odporúčil som kolegovi kúpiť nejakú mluvnicu, aby naše posedenia nadobudli nejaký rád. Dopil som kávu a šieľ sledovať, čo sa bude diať v Nitre.

Inak mi tento týždeň celkom fajne ubehol, pri mojom voľnom dennom režime často ani neviem ako, vstanem, a hľa, už sa stmieva. Napriek tomu som si svedomito plnil svoje školské úlohy, na poľštinu vždy prišiel s vypracovanou pracą domową, i ostatných prednášok som sa neváhal zúčastniť, i keď neviem, načo. Opomeniem pikošku, že som sa práve dozvedel, že jeden predmet bude ukončený štýlom: 4 kredity už len za to, že ste sa zúčastnili (!) a kto chce (!) môže ísť za ďalšie 4 aj na skúšku. Poďme rovno na kritiku obsahu Erazmus štúdia. Na Etnopolitických otázkach stredoeurópskeho regiónu (ako vznešene to znie) sme napríklad, logicky, minule spomínali i Slovensko. Teda nie my, kolega vyučujúci. Žiaľ, nedalo mu to, a šiel i do histórie. Pominiem vcelku odvážne tvrdenie, že tromi najvýznamnejšími emancipátormi slovenského národa v 19. storočí boli Štúr, Kollár a Šafárik, i keď v prípade posledných dvoch menovaných, slovenský národ veľmi neuznávajúcich, to bol trošku divoký výstrel. Ale nechcel by som vidieť chudáka starého nacionalistu Vajanského, ako sa obracia v hrobe, keď bol označený za jedného z najvýznamnejších prívržencov konceptu čechoslovakizmu po 1. sv. vojne. Najmä preto nie, že sa tam v tom hrobe točí už od roku 1916.

Ale sľúbil som si, že k tomuto mestu budem milosrdný, ani na počasie že nebudem nadávať, tak som sa nakoniec do debaty neprihlásil. V globále vzaté, padli štyri slovenské mená, to zase nie je zlé skóre. Maďarov spomenul dvoch.

...

Niekoľkí Francúzi sa včera o jednej v noci zamyslene pýtali chlpatej rohožky na stene malého baru na Nowom świate, kto teda volil toho nacionalistu Sarka, keď oni ešte nikoho takého nestretli. Poľskí inštalatéri, mal som na jazyku.

Che

2008-03-08T20:15:00.005+01:00

Kauza hrnček, ktorú som spomínal v diskusii u Lemuela, a ktorú vám, ako verným čitateľom skutočného bloGu, neváham priniesť i takto v obrazovom prevedení, v skutočnosti predstavuje uvedenie do témy oveľa širšej ako je, pevne verím, naše spoločné nechápavé krútenie pomazaných hláv a našpúlenie úst do wtf?! konštalácie nad tým, že niektorí vzdelaní, rozhľadení a normálne vyzerajúci študenti dokážu chlipkať svoj ranný Lipton z hrnčeka s týmto ksichtom. V skutočnosti je to dôvod na širšie zamyslenie o našich západoeurópskych kolegoch, nad tým, aké hodnoty im prídu normálne a bežné, čo odsudzujú, čo vyznávajú, čo je im blízke a prečo nechodia do McDonaldu. Priatelia, áno, do svojho Erazmus denníčka je možné poznačiť si, videl som ich. Západných, mladých a ešte aj ľavičiarov.

Z debát, rozhovorov a dišputácií nakoniec vyberme len krátky úryvok.

Ale prečo niekto vôbec má hrnček s Che Guevarom?

- No a prečo nie?

Neviem. Pretože na hrnčeky si dávame maľované hlúposti, gýčové obrázky alebo jednoduché vtipy, ale nie teroristov.

- Ale on bojoval za dobrú vec.

Kuc, kuc. Tyskie mi poprskalo nohavice.

...

Zajtra to bude už myslím tretí týždeň, čo sa snažím prispôsobiť podmienkam tohto mesta a životnému štýlu Erazmus študenta. Hlavne čo sa toho druhého bodu týka, nemôžem povedať, že by som bol nejako zvlášť neúspešný. Ako už v minulosti napísala Kaja, Erazmus študenti nie sú žiadni študenti, tento vznešený eufemizmus pre skupinu veselých mladých ľudí, ktorí sú za svoju ochotu prijať peniaze z Bruselu odmenení podpriemernými nárokmi na ich študijné výkony alebo od začiatku zrejmou nepotrebnosťou čohokoľvek, o čom sa na prednáškach a seminároch hovorí, je naozaj zbytočný.

Niektorí vravia, že nie všade je to tak, ale ako konštatoval Thomas, sledujúci miestne pomery už od septembra, Erazmus na Varšavskej univerzite je skvelá príležitosť pre všetok európsky shit, aby si spravil polročné či ročné prázdniny. To, že sem už idete čiste programovo každý deň sa najebávať, je považované za normálne; ostatne, a to opäť nie je z mojej hlavy, táto skutočnosť výrazne determinuje i národnostné zloženie participantov projektu.

Ale dosť nechutných poznámok voči Španielom a Turkom.

V mojom prípade sa situácia odráža v pohodlnom vyspávaní do jedenástej doobeda, premyslenému flákaniu sa a absencii akýchkoľvek výčitiek z toho, že niekde je niečo potreba. A to aj napriek tomu, že patrím ešte k tým, ktorí sa snažia niečo robiť.

Inak som si kúpil novú tašku, pod francúzskym vedením navštívil jeden z najväčších pajzlov aké som kedy videl, zúčastnil sa prekvapivo vcelku milej nútenej spoločenskej zábavy tutaj a dostal sa na piatu lekciu. Dnes, keď ma predavačka v Carefoure požiadala, aby som jej pomohol odčítať číslovky z čiarového kódu na švajčiarskom syre, som bol dokonca opýtaný, že odkiaľ som, lebo mám veľmi zvláštny akcent. Pani si ani nevšimla, že ja nie jestem z Polski, tylko jestem ze Słowaciji.

Srdečné zdravice

2008-03-06T19:25:00.006+01:00

Toto mesto získava svoje osobité čaro predovšetkým v noci. Pozorujem to už niekoľko dní, stopercentne istý som zostal pri výbere pohľadníc pre moje vzácne príbuzenstvo; tie, čo za niečo stáli, boli fakt nafotené len v noci. Síce boli aj s McDonaldom, ale globálne vzaté, úspešne navodzovali idylku utešenej východoeurópskej metropoly. Prosím ale, aby ste to nebrali ako žiaden kompliment ani nič podobné. Skôr ako prosté konštatovanie, či azda lepšie, z núdze cnosť. Jednoducho treba počkať na tmu, nasvietiť nejaké ako-tak použiteľné kúsky a máte vybavené.

Inak, počul som, že sa vám ochladilo. Nice. Tuna snežilo.

...

Blog Nepriatelia demokracie si dnes pripísal svoju prvú citáciu v denníku SME, citujú ho však aj inde, dokonca cudzojazyčne. Za takýchto podmienok dokáže dosahovať čítanosť na úrovni cez 150 prístupov denne, čo je z môjho hľadiska číslo síce uspokojivé, no nesamozrejmé. Ak by mal blog mať ďalší zmysel, potreboval by viac citácií médií, k čomu by zase boli potrebné pravidelné aktualizácie, kombinované s prelinkovaním a nejakou tou vopred zaistenou podporou. Častejšie napĺňať blog a ešte mu zaisťovať čítannosť (a prosím, neskúšajte ma ako ex-editora fakultného časopisu, ex-PR koordinátora spravodajského webu o vysokých školách a hlavne ex-zamestnanca najväčšieho, marketingom žijúceho koncernu na svete, presviedčať, že čítannosť prijde časom sama) je však činnosť tak trochu nad moje sily, ako i chuť. Zdá sa, že sa podarí vymyslieť lepšiu alternatívu a blog sa časom presunie pod väčší projekt na iné miesto. Alebo aj nie. Ako sa vyspím.

...

Ha, ale mám vymyslenú tému na diplomku a mám aj koncept a vyhľadám si školiteľa a pokúsim sa ju obhájiť už v nasledujúcom, zimnom semestri. Nech mám pred štátnicami pokoj.

A na ujasnenie tohto všetkého mi stačili tri hodinky v atómovom kryte.

...

Idem byť dnes spoločenský asi, čiže nejaké hlbšie zamyslenie istotne dodám časom.

Pozdravujte Hranola.

Krátke plačky, potom zase študovať

2008-03-03T17:37:00.004+01:00

Nikdy som nebol talent na jazyky. Vlastne som nebol talent na veľa vecí, ale nedostatky a medzery v gymnastike na telesnej výchove, schopnosti poskytnúť prvú pomoc či umeniu vhodne a nenásilne sa socializovať do rôznych mikrosvetov spoločenských skupín a nových kolektívov, mi nakoniec v mojom živote nespôsobovali významnejšie ujmy; ostatne, čo sa onej socializácie týka, myslím, že je to skôr naopak. V prípade jazykovej vybavenosti je to však rok od roka horšie. Nemecky som sa učil neuveriteľných dvanásť rokov, od prvej triedy na základnej škole, väčšinou, pravda stále dokola, no dnes už v tomto, inak príjemnom jazyku, dokážem tak akurát slušne vysvetliť, že to nie je čo bývalo, prečítať nejaký jednoduchší text a opísať kľúčové rysy architektúry Friedensreicha Hundertwassera, ktorého sme, bohvieprečo, preberali mesiac na strednej. A ďalej: anglicky síce skvele vyklikám jednoduchšie gramatické testy, no keby ste ma zabili, veľa srandy v bežnom rozhovore neužijete. Nuž a - tentoraz si pridáme na zoznam jazyk úplne nový, jazyk bardzo sympatyczny, język polski. Aby sa totižto začalo komunikovať, a podľa možnosti nehovoriť ako kôň, treba sa prekúsať zákutiami gramatiky a to je, prosím pekne, to správne vzrúšo. Časovanie slovies mi robí problémy už teraz, a to ešte poriadne nič neviem, výslovnosť čísloviek ako dziewięćdziesiątdziewięć (99) je tunak považovaná na našej bunke za celkom dobrý prostriedok ako zábavne stráviť večer a dnes som sa začal učiť skloňovať. Teda, skloňovať. Začal som sa učiť akuzatív. Ktorý sa mimochodom nevolá akuzatív, ale biernik.

Atď. atď.

To len aby ste vedeli, že ako sa na Sibíri dá tráviť deň.

Začala vám jar?

2008-03-01T20:05:00.007+01:00

Na tomto ma dostal už len ten nadpis. Bursíkův úřad oznámil, že začalo jaro. Fantastické. Mraky ironických poznámok, ktoré mi šklbú tvárou, je mi až sprosté k samotnému vyzneniu textu pridávať.

"Praha - Úřad ministra životního prostředí Martina Bursíka dnes oznámil, že se rostliny po zimě probudily.
Letošní období vegetačního klidu už je, vzhledem k panujícím klimatickým podmínkám, za námi," uvedl v tiskové zprávě mluvčí ministerstva s tím, že k oznámení se přidává i Česká inspekce životního prostředí."

Ešte cestou do Varšavy som listoval Týdnom, ktorý je mimochodom v ostatnej dobe ešte nudnejší ako jeho slovenská odnož, a v reportáži zo Španielskeho sálu som si poznačil jeden odsek.

Před volbou Bursík rozhlašoval, že vztah zelených k Václavovi Klausovi nesmí mít na vládnutí žádny vliv. Premiér Mirek Topolánek ho postupem času stále silněji vyváděl z omylu. Už týden před volbou posílal Topolánek - tehdy ještě v žertu - Bursíka pryč z vlády a ten mu lakonicky odpověděl, že klidně půjde, protože ho to s Topolánkem nebaví.

Přátelské žertování se ale časem vytratilo a spor málem vybuchl při prezidentské volbě přímo ve Španělském sále.

V momentě, kdy si Bursík v projevu stěžoval, že zase bude muset - stejně jako na konferenci na Bali o klimatických změnách - uvádět na pravou míru Klausova vystoupení, Topolánek za jeho zády hlesl: "Ty už nikam nepojedeš."

No vida.

...

Boli sme dnes, výhradne s východoeurópskou spoločnosťou, v Muzeu narodowom, že nech si trochu intelektuálne zarochníme. Pravda, mne osobne stačilo tak na dva týždne, no každý si našiel to svoje. Ja socrealizmus, ktorý ma fascinuje už od dôb stredoškolskej učebnice dejepisu, kde som sa s replikami niektorých diel otvorene stretol. Tentoraz ma zaujala tvorba poľských autorov a autoriek, medzi kvalitné práce radím najmä obraz Bar mleczny a plastiku Świniarka.

A čo si ty urobil pre realizáciu plánu?
Via Sony Ericsson K610i

Po ránu

2008-02-29T09:43:00.000+01:00

SHOOTY

Meníme zvyky

2008-02-25T16:52:00.005+01:00

Priatelia, je skvelé, že je v Brne, Senici a Blave pekne, a že si užívate slnko a že chodíte vonka len v mikine a že ste celý deň strávili na vidieku, naozaj vám to želám, len mi o tom, prosím, nepíšte. Na Sibíri sa nám síce oteplilo (roztopil sa sneh), dva razy som sa dokonca odvážil sa na tričko, košeľu a sveter prehodiť jarné sako, ale slnka som nevidel a celé dni chčije. No a čo, že chodíte na výlety? Ja môžem dočítať pár kníh na kúrenie, ktoré som si sem, z bohvieakého dôvodu, priniesol.

Po týždni môjho pobytu je čas zhodnotiť jeho užitočnosť pre moju psychickú a fyzickú rovnováhu. Čiže nasledovne:

och áno, ľudia, spoznávajme sa, debaťme, pokojne, však nič proti, ale prosím, buďme prirodzení, uvedomme si, že o sebe nič nevieme, a že naozaj nie je potrebné rozprávať sa o tom, pred akouže priateľkou ste utiekli do Varšavy; ani mi len preto, že bývate na okraji Varšavy a vlastne tu nikoho iného okrem mňa nepoznáte, volať šesť krát denne: a áno, ak sa v sobotu dohodneme, že sa stretneme v pondelok, stretneme sa, dokonca i bez toho, aby ste mi v nedeľu dva razy volali, či to platí, a v pondelok ma zobudili smskou, či stíham (?!)
za týmto účelom som si nalistoval staršie stránky Kajinho denníčka, dávam do pozornosti toto a všeličo iné
mením návyky a to vo veľkom prosím pekne
časy, kedy som to v Lískovci mal k Albertovi pár metrov, sú dávno preč: ak chcem ovocie a zeleninu, ktoré nebudú vyzerať ako z Brnenky, treba sa vyhýbať obchodom blízo Radomskej
naopak, vraciame sa do časov Klácelky Hills, kedy sme všetci pekne v sobotu sadli na električku, dvadsať minút sa previezli mestom, a späť vliekli igelitky z Intersparu s pečivom, syrmi, ovocím a zeleninou, ktoré boli proste v Brne najlepšie
och.
čo je ale väčší problém, vo Varšave viazne predovšetkým systém stravovania: žiadne pravidelné obedy vo Veselej Vačici, Tukanovi, BigBíte, K2, Kaverne, U pštrosa, U Jošta či U pandúra, na ktoré sme si všetci zo zelenej a výberovej tak dobre zvykli, to by EÚ musela lepšie pustiť chlup
všadeprítomným Kebabom veľmi neverím, v menze som bol raz, a naozaj som mal problém vybrať si zo štyroch druhov cestovín, brokolicového krému, boršču, šnicle (bál by som sa to nazvať rezňom) čo vyzerala ako z Moraváku a pirôh s mäsom, pirôh s cesnakom, pirôh so zemiakmi, pirôh so syrom a pirôh s kto vie čím ešte
ak si na Sibíri myslia, že ma donútia variť, tak sa teda prepočítali: mám v zálohe jeden bufet pri koleji a jeden mliečny bar, ktoré treba omrknúť, inak Subway a KFC (och)
to kto vymyslel tento systém MHD? Ako sa v noci dostať z baru? Boli ste už v Brne?

To len tak na okraj. Inak bardzo fajne, aby som Kaji nekazil jej optimistické obdobie.

UPDATE A áno, toto je fakt pravda. Poľské rádio teda nepočúvam, ale hovoril mi o tom jeden Poliak.

Fototrip

2008-02-24T13:28:00.015+01:00

Videné Sony Ericsonom K610i, nič iné tu nemám, tak prosím technické komentáre zaslať tak akurát do Mladého sveta. Varšava, zväčša v sobotu, kedy som sa zúčastnil ľahko infantilnej orientačnej hry.

Pomník hrdinom Varšavského povstania. Jeden z asi tisícky pomníkov hrdinom Varšavského povstania v meste, vybral som taký väčší.

Staré mesto. Old town. Stare miasto.

Barbakan, pevnosť.

Toto som nepochopil, prienik do poľskej mentality plánujem v nasledujúcich týždňoch, ale nazvyme toto foto Chlapci tancujúci na staromestskom rýnku na Justina Timberlakea. Máme dve hodiny popoludní a päť stupňov Celzia.

Krajina, kde zajtra znamená včera. Varšava pripravená na Vianoce.

MHD.

Toto mi dlhšie nedá spávať, lebo to tu rástlo už keď som prišiel a to bolo tak mínus päť, či koľko. Oczywiste fałszywe.

Univerzitná knižnica, jedna z najmodernejších budov v meste. V prípade potreby použite ako protiatómový kryt.

McD nostalgia. Inak vraj najväčší v meste, ale dnu som nebol a stoličky nepočítal.

"Dnes Kosovo, zajtra Sliezsko."

Poľský Čumil. Niečo ako Polski FIAT. Sedí pred starou knižnicou v univerzitnom kampuse a každý, kto sa ho dotkne, spraví skúšku. Toto som mal vedieť, keď som sa učil kultúrno-antropologické sračky, pre také Éčko by som radšej vycestoval do Varšavy než štyri dni sedieť v študovni zelenej a výberovej.

Záverečná, sú tri ráno a na špinavých toaletách nejakého klubu na Dobrej ulici na mňa takmer dýcha atmosféra Livinu.

Totkaj sa chystáme na diplomku

2008-02-22T18:25:00.002+01:00

Sľubovaná chuťovka, pravdepodobne však väčšinu z vás neohromí. Môj prvý, semiodborný blog venovaný nepriateľom demokracie a konceptu militantnej demokracie. Možno ako zber matrošu na diplomku. Či čo. Zatiaľ v skúšobnej prevádzke, nikde neavizovaný, uvidíme, či ma to vôbec bude baviť. Skôr nie. Pre vás ako skúšobných králikov.

Blog Nepriatelia demokracie.

Kompliment

2008-02-20T16:51:00.002+01:00

Stephan (spolubývajúci): Poznáš Petea Dohertyho?

Ja: Z Babyshambles? Prečo?

Stephan: Vyzeráš presne ako on.

W Polsce

2008-02-18T18:33:00.002+01:00

Tak som teda tu. Po šesťhodinovej ceste vlakom, zaplaťpánboh. EC 104 Jan Sobieski si to väčšinu cesty fičal cez akési stepy, čo mu však v žiadnom prípade nezazlievam, keďže obdobný zážitok, akým bol prechod priemyselnou štvrťou malebných Katowíc, mi ani netreba dva razy pripomínať. No lepšie ako keď prichádzate do Blavy, prisámvačky. Vystúpil som niečo pred piatou popoludní, ale tma už bola ako v riti a kláda taká, že škoda hovoriť. Moja mentorka Olga v našom nenútenom konverzačnom dialógu – o počasí, prekvapivo – skonštatovala, že doteraz bolo celkom fajne, ale neviem či jej mám veriť. Fúka, sneží a prší, odkedy moja noha vkročila na túto zem. Nasadli sme do autíčka jej spolužiačky a v rytme brzda-plyn sme vyrazili na Radomsku. Kde bývam. Ale o tom neskôr. V spätnom zrkadle, k zvyšku karosérie prilepenom izolepou, som sledoval míňajúce sa mrakodrapy (prosím o toleranciu vzhľadom k dávnejšie spomínanému okresnému koeficientu, ktorý vo svojich komparatívnych postrehoch používam), Kasia, z úcty ku mne, pičovala zásadne v angličtine, a ja som, až na reklamu na Alberta, naozaj získal pocit, že som v cudzej krajine.

O nejakú významnejšiu epopej o predsudkoch voči národom a kultúram s obdobným pocitom o prítomnosti v cudzej krajine vás iste v budúcnosti neukrátim, nateraz iba krátko. Áno, i Poliaci si, samozrejme o iných Poliakoch, myslia, že sú to šmelinári, bez ktorých by bolo na Radomskej bezpečnejšie. Áno, bývať s južanskými národmi je naozaj na uváženie, a som aj uvážil krátko po rade Francúza Thomasa, ktorý pri pohľade na moje kľúče v PC miestnosti skonštatoval, že je to jeho stará izba a že ak mi môže poradiť, mohol by som sa odtiaľ pratať as soon as posible. A veru že som neváhal. Dve bájky v zálohe, prvá o potrebe študijnejšieho prostredia pre písanie diplomovej práce, druhá o citlivosti pokožky na plesne, ktoré sa v našej kúpeľni objavili, ani neboli na ubytovacej kancelárii potreba: stačilo spomenúť číslo izby a mohol som sa baliť. Inu, naša povesť nás predchádza. Bývam teraz síce s Talianom, ale s Talianom, ktorý číta knižky a v kuse sedí za počítačom. Nevadí, veru že nevadí.

Mesto nie je vyslovene škaredé, ak teda ste, ako ja, za mesto ochotný považovať sedem zastávok električky od Radomskej k námestiu Charlesa de Gaullea; odtiaľ to zvládam na univerzitu peši za desať minút. Po ceste je dva krát CoffeeHeavan, jeden Subway, dve KFC a jeden Reserved. Nenie to tu sto rokov za opicami, veru že nie.

Zajtra idem do školy. Varšavský systém elektronickej registrácie kurzov na IS nemá, ešte som nestretol nikoho, kto by si cez to niečo zaregistroval; na radu tých, čo sú tu už od septembra mám jednoducho prísť na prednášku, buchnúť do stola a počkať, kým si ma vyučujúci zapíše offline. Mám poľštinu a Základy reklamy, tak sa celkom teším. Aby som len nešomral furt. My, chlapci z malého mesta, si na novoty zvykáme ťažko.

No tak aspoň jeden link

2008-02-12T21:28:00.000+01:00

Timothy Garton Ash komentuje v Guardian (a Respekte) celkom pekne európsky ošiaľ okolo amerických primárok, ako i dôvody, prečo nás tak bavia. Och áno, pretože ich vnímame optikou mydlovej opery, hovorí.

Na této fascinaci je něco racionálního: opravdu se nás mimořádně silně týká, kdo bude po ubíjejících osmi letech George W. Bushe americkým prezidentem. Ale když už jsme u toho, velmi důležité bude také, kdo se stane prezidentem Číny po Hu Jin-taovi a kdo v Rusku nahradí Vladimira Putina. A přesto nikdo neposílá esemesky ani e-maily svým přátelům s otázkou „komu fandíš, Xiovi, nebo Liovi?“. Naprostá většina zřejmě ani nemá tušení, kdo je to Hu.

A ešte.

Bylo to jasně vidět na Obamově projevu minulé úterý, kdy přímo v biblickém stylu líčil, jak se po kraji šíří změna. Mluvil o tom, co „začalo jako šepot ve Springfieldu a brzo se neslo nad obilnými lány v Iowě, kde farmáři a dělníci, studenti a senioři povstali v množství do té doby nevídaném“. A jak se jejich hlasy „nesly ozvěnou z kopců v New Hampshiru do pouští Nevady, kde učitelé a kuchaři a umývači nádobí povstali a řekli: možná nemusí být Washington na věčné časy v rukou lobbistů“. (Umývači nádobí všech zemí, spojte se, nemáte co ztratit než své lobbisty. Lobbisty a clintonisty, má se na mysli.)

Vzrušující. Ale existuje jiný způsob, jak vyprávět tentýž příběh. Asi takhle: „Co začalo jako šepot na YouTube, brzo se neslo přes velké plachty New York Times. Hlasy se nesly ozvěnou přes satelity CNN, ABC a BBC, načež editoři, reportéři a pracovníci redakcí CBS, France 24 a Al-Džazíry International povstali a řekli: Obama je dnes ten hlavní příběh.“

Via.

Remodeling

2008-02-12T17:23:00.000+01:00

Ohľadom mojej skorej cesty som doprial i tomuto priestoru nový šmrnc, hlavne čo sa teda vizitky týka. Chcel som pohrať i s farbami, reku, že dám nejaké národné, ale vyzeralo to tu strašne, a nechcem po dobre zamýšľaných zmenách dopadnúť ako Kaja. Na výzore mi záleží. Ešte jednu pikošku chystám, ale to snáď nabudúce. V každom prípade už z Varšavy, lebo šak čo o Senke sa dá furt písať.

Videné Sony Ericssonom K610i

2008-02-08T19:14:00.001+01:00

Ostatne, čím iným, keďže po malom zásahu očnej lekárky deň trávim s lookom pirátskeho kapitána, či, ako sucho skonštatovala mama, Jana Žižku. Kúsok voľného času v Skalici som okrem kávy v novom nákupnom centre krátil i malou prechádzkou mestom. Z budovy kultúrneho domu rukopis Dušana Jurkoviča vidieť do diaľky.

Moderná variácia na ľudovú archiktektúru alebo prosto gýč?

Než sa nadýchnete k diskusii, dovoľte, aby som vás privítal v mojom rodnom polyfunkčnom malomeste.

A to som ešte nevybral to najhoršie.

Konečné zúčtovanie?

2008-02-05T22:05:00.000+01:00

Och, áno. V podstate som definitívne ukončil svoj dlhotrvajúci pracovný pomer vo filiáke umastenej korporácie. Výpoveď podpíšem po návrate z Poľska, čo keby mnou švihlo a chcel sa aspoň na čas vrátiť (i keď každým dňom je mi zrejmé, že dva krát do tých istých sračiek nestúpim), ale inak som už celkom mimo: spokojný, vďačný, mierne nostalgický a úplne vyrovnaný; teda nebude žiadne konečné zúčtovanie ani nič také. Boli to skvelé ostatné dva roky, no na piču ostatné dva mesiace, čiže nie je o čom. Svoju exkluzívne veľkú skrinku som vypratal bez väčších emócií, bolo mi jasné, že moji drahí kolegovia na tento moment čakajú ako na zľutovanie: niektorí, aby sa do nej mohli ihneď nasťahovať, iní aby ma mali z krku a viesť ten podnik naďalej do hovien.

Aký som vulgárny dnes, až mi je hanba.

Pocit, že som naozaj naozaj preč mnou trhol dávno po zamávaní modrej košeli, falošnom prípitku lacným sektom s paní vedoucí, dokonca i dávno po malej rozlúčkovej párty: až keď som s vyluftovanou hlavou smeroval Tescom k autobusu do Senky a videl billboard s Big Tasty Bacon, uvedomil som si, že ten igelitový smrad omáčky, čo do daného sendviča patrí, už asi v živote neucítim. Doma v Rive mi dokonca na chvíľu i smutno došlo, sociálne siete v Brne sú rozbité a predo mnou veselé Erasmus radovánky vo Varšave, nuž ale, nejako to prežijeme.

Zajtra ešte dáždnik z Lískovca odsťahovať, lístok kúpime a budúcu nedeľu hupky hupky do nového žitia. Všeličo nové pripravujem, nápady a chuť sa dostavili, tak sa tešte; aj skutočný bloG konečne začne byť o niečom a nielen takéto psycho plačky tu budú.

Na endlich.

Rozjímania

2008-01-30T19:30:00.000+01:00

Bývať so Španielmi sa nebude: aspoň teda s najväčšou pravdepodobnosťou nie. Krátka mailová smršť so zahraničným oddelením vo Varšave priniesla svoje ovocie a ja som vyhandloval double room niekde vraj blízo pri kampuse. Problematickým sa samozrejme stáva ono double, keďže moja Lískovcom zhýčkaná osobnosť si zvykla spávať bez spolubývajúceho. Konečne, po skúsenosti s Trtom z ostatného pobytu na ubytovacích zariadeniach mojej alma mater sa zvykalo až príliš jednoducho.

Ráno idem do Brna; treba vypratať skrinku v korporátnom kurníku, inak to moja drahá iniciativní vedoucí spraví sama v rámci bodu konečne vypadol v osobnom To-Do liste. Pomaly sa mi darí vysťahovať sa i z Lískovca; Respekty a Týždne skončili v separovanom zbere, uvoľnené sú tri poličky a takmer všetky zásuvky, tento týždeň si dúfam vezmem preč i oblek a tričko s nápisom co tady děláš? dělám kasu a je mi OK, v ktorom som v Brne spával. Ďalšia firemná relikvia. Podľa posledných správ bude i rozlúčka, to si poplačem zase, vraj je to zdravé. Nuž a najlepšie na koniec: v piatok zase hupky hupky späť, aby sme si pocestovali stále dookola.

Tak držte palce.

Bu bu bu

2008-01-29T19:12:00.000+01:00

Zabudol som pozerať debatu Klausa so Švejnarom, ale vraj som o nič neprišiel; inscenovaná nuda s otázkami, ktoré nahrávali Švejnarovi. Zato doma sa dupotalo nožičkami: opozícia konečne buchla do stola a podmienila hlasy za Lisabonskú zmluvu odložením rokovania o tlačovom zákone. Inu, zúfalé časy si vyžadujú zúfalé činy, ale lepšie ako nič. Hranola išlo samozrejme roztrhnúť a starý Paška v Televíznych novinách remcal čosi o tom, ako opozícia pripraví slovenský ľud o takúto šancu.

No bu bu bu, už teraz počujem ľudovú slovesnosť, ako si za Lisabonom vymýšľa legendy a mýty, ako keď tomuto národu povesili Jánošíka.

Verím, že chlapci dodržia slovo a Hranol utrie riť: ale stále je to málo. Žijem v krajine, kde nacionalisticko-socialistická chamraď na začiatku svojej dnešnej schôdze odmietne nechať vyšetriť bordel na Kaliňákovom OPBH, aby pol hodiny rozjímali nad tým, že pred 160 rokmi Štúr s Hurbanom tiež mali národnú radu a či NRSR nepremenovať na SNR; no bla bla bla. Totok táto epizódka s Lisabonom je nič: čím častejšie Hranol utrie riť tým lepšie a treba mu ísť po krku.

I tuna je blaze

2008-01-24T10:19:00.000+01:00

V Brne je možno nuda, ale je to nuda, ktorú mám rád: mám rád istoty a nenávidím prekvapenia a to je presne to, čo toto mesto ponúka. Pred odchodom nach Polen tu trávim posledných niekoľko dní - snáď aby som s využitím posledných zvyškov dávnej motivácie zarobil v kurníku nejaké chechtáky, aby bolo na pivo-víno-limo než nabehneme na štipendijný režim a príspevky od donorov (EK a rodičia); snáď aby som v Senke nezhnil, keďže rodné malomesto toho zas až tak v tejto chvíli neponúka, ba by som povedal, že sa uložilo k zimnému spánku.

Krátko: Treba sa baliť a treba niečo urobiť s kopou Reflexov, Respektov a Týždňov, čo sa mi válajú po zásuvkách. Matej sa zastavil a podelil sa o svoj skeptický pohľad na situáciu na brnenskej politológii, čo je však ale dôležitejšie, žije a chodí, no napriek všelijakým zvestiam si v Modrej ruži nedal nič alkoholické, čo bolo pre mňa miernym sklamaním. Nie je až také teplo, ako by sa zdalo, najmä v Lískovci nie. Jura zoštátnicoval (na endlich) a tiež nerozumel, čo je na fotke černošského vojaka depolitizovanou mytológiou. V Reserved majú naozaj veľké zľavy, Matej neklamal. Vo Veselej Vačici robia výbornú morskú šťuku s pečenými paradajkami. Prestal som trénovať a nič nevydržím, päť pív a mám ho. A zdá sa, že rozlúčku s filiálkou treba prichystať. To bude sentimentálna zase.

Krátko o Varšave

2008-01-19T20:49:00.000+01:00

Mojim snom je - aspoň raz v živote - cestovať bez problémov, komplikácií, obáv a nejasností. Všetky naše rodinné dovolenky bývali väčšinou poznačené rôznymi excesmi, od zhoreného kolesa po šesťhodinové čakanie na bulharskej hranici; presúvanie sa na trase Brno-Senka a späť zase meškajúcimi spojmi, vykoľajenými vlakmi a otravnými spolucestujúcimi. Výlet do Varšavy začína niesť podobné črty: potrebné papiere na uzatvorenie finančnej zmluvy (podľa pokynov nejpozději tři týdny před odjezdem) mesiac pred odjazdom zostávajú v zásuvke poľského koordinátora, vzhľadom ku kapacite sa mi neušlo internátu (a naozaj, naozaj verím, že sa to zmení, keďže sa mi Ad 1: nechce hľadať byt v Poľsku Ad 2: bývať so Španielmi ani Turkami ani inými južnými Erazmus-študentami, ktorí jediní majú v tejto chvíli voľné miesta) a môj záchytný bod v podobe mentora mi napísal mail s veľavýznamným textom I am your mentor: Any questions?. Och. Bude ešte sveta žiť.

Ty, ty, ty!

2008-01-17T18:29:00.000+01:00

Iba krátko zo sveta štandardizovaných produktov masovej komunikácie; som totiž ťažko nemocen, čiže mám naozaj čas i chuť sa im venovať konečne dostatočne podrobne. Rádio síce počúvam minimálne, ostatne, prečo aj, keď autom nejazdím, v práci sme mali zaplatené Óčko a ešte predtým sme si púšťali vlastné korporátne elpíčka, ktoré hrali každú polhodinu Justina Timberlakea, a doma som rád, keď je aspoň chvíľu ticho: ale ohľadom Rádiožurnálu súhlasím s Milošom Čermákom. Napriek sofistikovanej argumentácii kolegyne Tachecí to je síce pravdepodobne v súčasnosti shit, ale nenahovárajme si, že to tak nebolo už dlhú dobu. Či už to hrá Helenku alebo po novom 90. roky, koncepcia tej stanice je veškerá žiadna a hra na verejnú službu je viac ako amatérskou. Ostatne, úryvok z najnovšieho Respektu budiž dôkazom:

Na otázku, zda je vhodné, aby (Radek) John používal před desátou dopolední v souvislostí s prostitucí slovo kurva, (Tachecí) opáčí: "Tak to je chyba. U těchto lidí předpokládáme automaticky, že takováto slova nepoužívají. Když se to stane, tak mu během následujícího songu moderátor mimo mikrofon řekne: Radku, ty, ty, ty, takhle se na rádiu veřejné služby nemluví, už nepoužívej slovo kurva."

No vida. Profesionálka.

Oveľa viac ale v tejto chvíli chápem problémy Rada Baťa, ktorý čelí žalobe tetky Tomanky za to, že ju označil za mimozemšťanku a ako dôkaz pripojil i usvedčujúce foto. Baťo sa totiž obáva komplikácií pri predvolávaní svedkov, keďže, ako sám píše, ten posledný známy svedo k sa vrátil domov.

A fčul babo raď.

Vyberte si správnych spolubývajúcich

2008-01-12T20:51:00.001+01:00

Niečo sa ale tomu Švejnarovi musí uznať; akokoľvek svoje námietky voči instantnosti jeho kandidatúry myslím vážne, je to človek, ktorého životný príbeh je na knihu. Tuna v dnešnom rozhovore pre Lidové noviny napríklad spomína, ako sa od rozvážania chladničiek a brigádovania v knižnici dopracoval k ubytovaniu v študentskom rezidenčnom dome, kde spolu s ním prespával Zbigniew Brzezinski, a s Francisom Fukuyamom sa hádal o to, kto umyje ich spoločnú kúpeľňu. Fantastické.

...

Môj životný príbeh by v tejto chvíli síce vydal tak akurát na menší leták, podľa jednej z aplikácii na fejsbúku je ho však možné považovať na sedemdesiat percent za úspešný. Pravda, trochu skeptický som k metodológii, ktorá viedla k takejto analýze, keďže predpokladám, že zaškrtnutie impertinentnej otázky o drogách mi asi ubralo nejaké body. Či čo. Konečne, je ešte tráva drogou? Pri včerajšom okuknutí senických lokálov na trase Charlies-Riva-Branč som videl oveľa horšie veci, na toalete diskotéky v Branči sa včera otvorene čosi šňupalo, a mne tu bude fejsbúk stŕhať body za nejaké maličkosti. Ech.

...

O onom jednom prípade korupcie ste dúfam už počuli; písal o tom už kolega yagami: zapojiť tridsať vyšetrovateľov na to, aby zistili, že sa v okresných pomeroch dávajú za výhody na dopraváku čučoriedky, je viac ako tristnou správou o stave slovenskej spoločnosti.

Ako už v minulosti upozornili chlapci z Českej sody, business je treba vidieť inde.

Ťažké dni

2008-01-11T17:25:00.000+01:00

Nikdy si vo veciach nespravím taký poriadok, ako počas skúškového; inokedy je málo času a k takémuto úteku ani nie je dôvod, keď ma ale na stole pri Bystríkovi čakajú svety zo slov, paradigmatické osi ľudského dorozumievania a česká poľnohospodárska politika, akosi sa ku všetkému dostanem. Dnes som vypratal dve skrinky s písomnosťami všetkého druhu, pričom do dvoch kusov igelitiek zn. Tesco a jedného kusu igelitky zn. Lidl som odlifroval nasledovné:

výpisy z účtov za ostatné tri roky
niekoľko zošitov s poznámkami zo strednej školy
niekoľko zošitov s poznámkami z vysokej školy
stoh papierov s prípravami na skúšky a výpiskami z textov s názvom Čo musím vedieť
stoh papierov s prípravami na skúšky a výpiskami z výpiskov s názvom Čo musím vedieť vedené pod názvom Čo musím bezpodmienečne vedieť
tri peňaženky, ktoré už niekoľko rokov nepoužívam (zisk cirka 30 korún slovenských a 15 českých)
niekoľko záručných listov na prístroje, o ktorých netuším, že som ich ja alebo niekto z mojej rodiny v živote mal;
obdobne niekoľko súčiastok, káblov a návodov k použitiu, ktoré k týmto prístrojom pravdepodobne patrili
dva kusy časopisu .týždeň a jeden kus časopisu Elle (hmm)
všetku svoju tvorbu literárnu a pseudoliterárnu zo stredoškolského obdobia, uchovávanú pravdepodobne v naivnej viere, že príde doba, kedy sa za to nebudem musieť hanbiť (hmm hmm)
staré výtlačky periodík Hurra!, Hello! a Bridge, taktiež z obdobia gymnaziálnych štúdií
poznámky k obsahu a koncepcie ďalšieho vývoja redakcií fakultného časopisu a serveru vysokeskoly.cz, ktoré som neskôr, ako si spomínam, drahým kolektívom oboch študentských médií - viac či menej úspešne - vnútil

Nuž, a budúcim generáciám bolo zachované nasledovné:

zmluva o uzatvorení životného poistenia, zmluvy o vedení účtov v bankách, potvrdenia rôznych potvrdení atp.
vysvedčenia, diplomy a pochvalné uznania z obdobia rokov 1992-2004
diplom Nejlepší zaměstnanec restaurace udelený filiálkou korporácie niekedy veľmi veľmi dávno
veškerá stredoškolská odborná činnosť, zavŕšená lokálne významnými textami s názvami História obce Osuské a Súpis hrobov a hrobových nápisov z rímsko-katolíckeho cintorína v Osuskom
výtlačky fakultného časopisu Halas, na ktorých som sa, zväčša ako editor, podieľal
korešpondencia, zmluvy o honorároch a prijatia na vysoké školy
no a najmä - doteraz nevyplnená cvičebnica Wir üben deutsche Grammatik

Veľmi plodný deň, by sa i patrilo zapiť.

Čo týždeň dal

2008-01-06T21:04:00.000+01:00

Na chvíľu si odskočím od vyrovnávania sa s ťažkým údelom študenta kultúrno-antropologických sračiek, ktorý nemá akiste nič lepšie na práci, len prečítavať zbytočne dlhé a obsahovo pochybné texty plné táranin a rečí o všakovakom determinizme, konštruktivizme a štrukturalizme, ktoré každý jeden hovoria to isté, ale nato potrebujú vlastné masturbácie nadrvených cudzokrajných termínov a sparchantelých novotvarov. Rovnako chvíľu nechám na pokoji i debatu o hybridných režimoch, v ktorej moji vyučujúci chudáka Larryho Diamonda zopsuli až bieda. Pravda, nového nič moc nie je, ale ak iní masturbujú, netreba mať výčitky.

Oslávil som Silvestra, teda nie sám, ale za účasti hojnej skupiny návštevníkov našej vidieckej chalúpky. Musím priznať, že napriek tomu, že som tento rok už naozaj chcel na hory, sa nám to celkom vydarilo. Mali sme krb a veselú náladu, celkom homogénnu spoločnosť a dostatok šampanského, teda sektu, aby sme terminologicky nešliapli do hovien, do ktorého ani nebolo treba celaskonu pridávať. Spať som išiel o piatej, no keďže som - poprvé - mal na druhý deň vstať okolo deviatej a - podruhé - spánku predchádzala zbytočne dlhá diskusia ohľadom právnych prostriedkov ochrany demokratického štátu s kamarátom právnikom, zapisujem si to ako prvú vážnejšiu chybu v novom roku.

Druhou vážnejšou chybou bolo podcenenie fyzikálnych vlastností popola z krbu, najmä čo sa týka uchovávania tepla, následkom čoho som po vyčistení ešte musel vonku trošku hasiť dýmiaciu sa popolnicu. Nuž. Vykročil som správnym smerom.

Po triezvom zhodnotení reality svojho takmer dvojtýždňového pobytu v Senke, počas ktorého som sa o štúdium ani neobtrel, som radšej zbalil svojich pár sliviek a odišiel do Brna. Nie som síce bohatší o väčšie zážitky, ale sa ráta, že piatok som strávil v knižnici, večer zase u Tukana, a ráta sa asi aj to, že som jedným očkom videl filiálku umastenej korporácie, čím sa, žiaľ, môj odpor opäť len prehĺbil.

Na záver, doplním ešte spoločný čitateľský denníček o svoj príspevok k modernej slovenskej próze, ktorú sme si všetci pozérsky nakúpili v rámci - optikou dnešných vedomostí už celkom pochopenému - funusu Kolomana Kertésza Bagalu.

Nenazrel som ešte do všetkého, ale celkový dojem už môžem označiť za tristný. Kapitáňovej Samko Tále bol originálny prvé tri strany, potom to už začala byť nekonečná znôška banalít, ktorej chýbal, v próze občas žiadaný, dej. Detektívka Nech to zostane v rodine na tom už bola lepšie, vyústenia deja bolo prekvapivé, i sa to čítalo dobre, ja by som teda možno čakal, že verdikt súkromného detektíva bude založený viac na dôkazoch ako na dojmológii, ale ako odpočinková literatúra, budiž. O Silvestrovi Lavríkovi sa mi ani nechce nič písať, keďže Allegro Barbaro sa mi z väčšej časti v minulosti skutočne páčilo, ale čo si chcel Perokresbou dokázať nepochopím. Moje už vyššie spomenuté volanie po deji, alebo aspoň jeho náznaku, alebo aspoň kúsku akokoľvek lacného príbehu s pointou sa pri tejto knihe stávalo mottom môjho čitateľského zážitku; pravda nie nadlho, lebo dočítať som to odmietol. Villa Lola pravdepodobne vďaka tomuto textu zhnije v poličke. Aké veľké bolo sklamanie, keď sa i Eman Erdélyi, ktorého poznám už z reklamy a mal som s ním v minulosti pripraviť rozhovor pre jeden lesklý časopis, kým teda šiel do kytičiek po prvom čísle, s Marekom Vadasom zaradili k Lavríkovi z úplne rovnakých príčin.

Čo mi zostáva: Klimáček, ktorý ma včera chytil, tak verím, že sa to nedodrbe, Vadasov Liečiteľ, ktorého ale vzhľadom k Diablovi pod čapicou budem čítať podmienečne, a Márius Kopcsay. Budeme vidieť.

Hranol fashionista

2008-01-02T17:25:00.000+01:00

Nacionalisticko-socialistická chamraď si v tieto dni užíva osláv toho, že republika má už pätnásť. A že je opäť v správnych rukách, ktoré si tak môžu podávať kľučky všelijakých matíc či čoho a blabotať o tom, akí sme super. Dostáť slávnostnej chvíle však samozrejme nevie len tak niekto a Róbert Fico sa dnes musel hanbiť za slovenských novinárov.

"Na dnešnej slávnostnej ceremónii sa šéfovi kabinetu nepáčil prístup niektorých novinárov, ktorí podľa neho svoje oblečenie neprispôsobili významu tejto udalosti. "Dnes som sa veľmi hanbil za niektorých novinárov... pätnáste výročie vzniku republiky, odovzdávanie štátnych vyznamenaní, to je hanba, čo pri tejto príležitosti predviedli," kritizoval nevhodne oblečených žurnalistov."

píše sme.sk.

Nuž teda na obranu slovenských novinárov zase hovorím ja, že som sa musel hanbiť za Róberta Fica, čo ako premiér republiky predviedol pri všelijakých iných rôznych príležitostiach.

Napríklad vtedy.

A vtedy.

A ešte aj vtedy.

Novoročenka

2007-12-30T22:04:00.000+01:00

Nuž teda, keďže sa plánujem zajtra odlifrovať na vidiek, aby som Silvestra strávil spolu s niekoľkými drahými dušami na milom a tichom posedení bez petárd a svetlíc, ktoré som účastníkom tento rok zapovedal, nezostáva nič iné, ako ctenej čitateľskej obci zaželať už dnes. I keď priznávam, že výmena kalendára na chladničke pre mnohých nemusí byť významnejším popudom k bujarému pitiu a hodovaniu či posielaniu recyklovaných smsiek zabudnutým priateľom a známym, my ostatní sa tejto náhlej zmeny neváhame chytiť ako maličkej nádeje v tomto našom prostom živote. Ohliadnuc sa za práve uplynuvším rokom môžem totiž aspoň ja konštatovať, že napriek malým úspechom to bola v podstate mizéria, ktorá ma opäť len pripravila o mladícke ideály. S každým ďalším zmrdom, čo sa mi za ostatných dvanásť mesiacov prilepil na topánku, sa tak cítim dospelejší, akoby som chcel. Ale asi to patrí k tomu, mať dvadsaťjedna.

Ostatne, iba krátko to podstatné, z čoho by mohol byť v budúcnosti aký-taký osoh: obhájil som bakalársku prácu, získal titul bakalára z politickej vedy a mediálnych štúdií, niekoľko ráz zabil čas na korporátnych brainwashingoch, aby nakoniec zistil, akú pozíciu som si vo firme vybudoval, presvedčil sa o tom, aký historický význam bude mať nacionalisticko-socialistická verbeš, more času zabil mrdaním sa s opicami a obľúbeným docentom, smutne konštatoval, že na piče sa musí ostro, a potom sa vrhol do niečoho, v čom aspoň nateraz vidí zmysel.

Fakt, že sa rok 2007 vojde do jednoho odseku, budiž jeho trestom za to, že to v podstate bola nuda.

Čo bude od utorka lepšie, uvidíme. V každom prípade by som rád viac podnetov, ambícií, úsilia a iniciatívy želal nielen sebe, ale každému, kto o také niečo stojí.

Počul som, že osmičky bývajú v histórii celkom dôležité. Nuž nech nás táto presvedčí.

Dovidenia zase o rok

2007-12-28T17:48:00.000+01:00

Nuž, každoročné predsilvestrovské mecheche so spolužiakmi zo strednej máme za sebou. Len o málo to bolo iné ako minulý rok, snáď iba preto, že to bolo komornejšie; prišlo myslím pätnásť kusov, čo ale z celkového počtu 26 predstavuje stále väčšiu polovicu. Inak ale úplné dejá vu. City cafe v tzv. pokuse o vianočnú atmosféru (ale i tento pokus dostal na frak, keď som tam omylom rozdrbal pohár s pivom), šablónovité dialógy o postupne získavanom vzdelaní a rozšírených životných obzoroch, tentoraz okorenené o niekoľko diskusií ohľadne partnerov, hypoték a vhodnom veku pre tehotenstvo, a takmer hmatateľný pocit, že o väčšine zúčastnených vlastne už nič neviete.

Akurát, vlastne, tentoraz sa i pán kolega triedny dostavil. Po minulé roky ho prekvapila snehová kalamita, alebo sa k nemu nedostal e-mail, no včera to zvládol. A tak mohol náš drahý stredoškolský kolektív žoviálne klábosiť takmer až do jednej hodiny nočnej. Letmý pohľad kolom dokola do tvárí zúčastnených pritom mohol naznačiť, že sme sa zmenili, pri hlbšej analýze našej sociálnej reality ale nakoniec každý z nás dospel k tomu, že sme vlastne stále tam, kde sme boli. Je to ako s umelým vianočným stromčekom, ktorý každý rok už ozdobený vyťahujeme dedovi z krabice: tie roky sa na ňom už podpísali, ale smrdí stále rovnako.

Skrátka a dobre, občas som mal pocit, že mi na krk dýchajú deväťdesiate roky. Každoranná dvadsaťminútová cesta do školy, makové koláče z pekárne pri Gymnáziu, nevkusná železná skrinka s prezuvkami, ktoré už od pol ôsmej kontroloval môj učiteľ informatiky, denne dochádzajúci do Senky z Borského Mikuláša na bicykli, a najmä mizéria strednej školy plná malomeštiakov a zmrdov.

Odišli sme slušne.

Mne sa konečne podarilo prečítať nápis na spolužiakovom tričku (toto 3čko ma oprávňuje prísť domov v akomkoľvek stave, M.E.M. by mal radosť, že je to ešte v móde), podali sme si ruky a každý šiel svojou cestou.

Ja domov. Piť ďalej sa mi nechcelo.

Pravá vpred

2007-12-26T19:13:00.000+01:00

Pred niekoľkými mesiacmi sa v Pravde odohrala taká kauzička. Admini ich blogovacieho systému blog.sk sa rozhodli stiahnuť a vymazať tri blogy ľudí názorovo blízkych slovenskej mimoparlamentnej ultrapravici, medzi nimi i blog hlavy umierneného neoľudáckeho Slovenského hnutia obrody, Róberta Šveca. Napravo vznikla tichá hystéria, admini iba sucho skonštatovali, že na to majú právo.

"Myslím si, že je zbytočné diskutovať o slobode prejavu a o tom, či Váš blog bol alebo nebol v súlade s bodom 16 Podmienok využívania služby. Musím chrániť záujmy firmy, ktorá ma platí, ktorá pôsobí na silne konkurenčnom trhu, a ktorá živí cca 200 ľudí. (...) Obsah toho typu, ktorý ste publikoval Vy, si jednoducho nemôžeme dovoliť sprístupňovať v našich médiách,"

povedal vtedy jeden z nich. Konečne, prečítajte si i na slovenskej verzii Metapédie, jedného z radu bohumilých projektov európskej krajne pravicovej high society, revizionistov, popieračov holocaustu a iných dobrodružných spolkov.

Ubehlo nám niekoľko týždňov a Róbert Švec sa rozhodol sebaprezentovať v samotnej nore slovenských slobodomurárov, sionistov a liberálnych zmetkov, na blogoch denníka SME. Aby sme si rozumeli, Švec nekope tvrdú ligu. Naopak, je skôr celkom obyčaným insitným hejslovákom a neoľudáckym revizionistom, v minulosti si dokonca preto, že nevpustil niekoľko členov Pospolitosti v uniformách na nejaká čítanie básničiek či čoho, musel nechať nadávať do liberálov a homosexuálov na diskusných fórach. Ale i tak, už prvé posty musia robiť klasikom krajne pravicového agenda settingu radosť.

Róbert napríklad nesúhlasí s tým, aby nitrianska komediantská lúza kazila dobré meno mesta vykrikovaním hlúpostí o čoraz častejšom vyčíňaní pravicových radikálov. Konkrétne hovorí o "údajnom extrémizme", "údajných množiacich sa útokoch" a "údajnom nebezpečnom konaní".

Nuž, neviem, čo také údajné je na faktoch, že v apríli v meste zhoreli štyri autá patriace Rómom a Číňanom, že na jeseň došlo k niekoľkým napadnutiam v okolí Starej pekárne a Starého divadla, ani ako veľmi údajné sú nitrianske steny a múry pomaľované statočnými a slušnými Nitranmi slovkami národný a odpor. I slovné spojenie údajne nebezpečné by asi kolega Švec lepšie pochopil, keby mu piati parchanti zrovnali fasádu za to, že nie je dostatočne biely.

Chápem motiváciu ľudí ako je on snažiť sa presvedčiť iných, že v tejto slnkom zaliatej krajine sa nič nedeje, rovnako ako chápem motiváciu trtov ako je Kaliňák vytvárať kartotéky s trestným činom samozbitia, no príde mi to nechutné a odporné.

Ak sa nás Róbert Švec pýta, čo je to vlastne extrémizmus, netreba váhať mu dať odpoveď: extrémizmus nie je mať iný názor, extrémizmus je zväčša organizovaná snaha útokom na základné princípy demokratického ústavného štátu obmedziť práva, slobody a bezpečnosť iných. Či už zúčastniť sa volieb, alebo chodiť po ulici bez strachu, že sa stane obeťou údajného útoku alebo štátom preukázaného samozbitia.

Nie, nie,

2007-12-24T12:51:00.000+01:00

sentimentálne kydy o pravom zmysle Vianoc nebudú, Lemuel to zapovedal a ja neváham súhlasiť. Napriek tomu, že predovšetkým moju mamu už niekoľko týždňov desím tým, že si pod stromčekom tentoraz nájde duchovno, v skutočnosti si atmošku týchto dní nespájam s žiadnymi veľkými hodnotami, ale jednoducho s tým, že môžem byť dva týždne doma, vymetať s mojimi drahými kamarátmi senické lokály i vidiecke krčmy v priľahlom okolí, ležať na posteli, spať, konzumovať štandardizované produkty masovej kultúry a čítať knihy. Pravda, rovnako bez obalu priznávam, že očakávam, že ma rodina obdaruje i niečim materiálnym, keďže vo štvrtok máme stretávku zo strednej a ja potrebujem outfit vhodný k príležitosti takéhoto charakteru. Skrátka a dobre, nepotrebujem žiaden veľký sviatočný étos na to, aby som si užil niekoľko dní voľna.

Konečne, Senka nie je práve mestom, kde by na vás vianočná nálada číhala za každým rohom. A šesť či osem drevených búd na námestí, kde vám načapujú varené víno z termosky, na tom nič nezmení. V piatok som si síce všimol pokus o navodenie atmosféry v City cafe, boli aj sviečky aj ozdoby z papiera prilepené na oknách lepiacou páskou, ale to je tak asi všetko. Doma síce mnohé zvyky zachovávame, obľúbené je najmä každoročné hladovanie na Štedrý deň, ale ani tunak žiadna sláva. No máme sa radi a ešte sme sa nepohádali. Takže čo aké hento.

V krátkosti teda zopakujme vinš z ostatného postu, že nech teda všetko dobré, vyjadrime želanie, že sa nikto z vás nezadrhne kôstkou z kapra, a hor sa na posielanie všakovakých milých sviatočných smsiek rodinným známym z telefónu mojich rodičov, ktorí chcú spraviť radosť celému svojmu adresáru, no nechce sa im to vypisovať. No a načo majú deti, že.

S bratom sa väčšinou striedame, jeden na Vianoce, druhý na Silváča.

Za nové tvorivé činy

2007-12-21T21:16:00.000+01:00

Neviem, ako je to možné, resp. teda viem ako to je možné, keďže som to odrbal ako sa patrí, ale seminárka na kultúrno-antropologické sračky je hotová. Pravda, nebudem sa čudovať, keď mi to pán docent vráti, dobrým dôvodom by mohol byť napríklad fakt, že požadovaných neuveriteľných 35.000 znakov bez medzier som splnil tak, že som počítal i s medzerami, ale aspoň mám na Vianoce pokoj. Deviateho je skúška a to bude asi ďalšia chuťovka.

Nemôže byť každý deň posvícení, čo sa mojej akademickej dráhy mi totiž pokojne stačí ohodnotenie už niekedy spomínaného textu na militantní demokracii, ktorú docent Mareš očastoval ľúbozvučnými adjektívami ako "precizní", "zajímavá", či "využití teorie", čo už síce nie je adjektívum, to som sa len chcel pochváliť, že som aj teóriu využil.

V každom prípade, oficiálne sa začínam tešiť na Ježiška. Keďže som nelenil a podarúnky zabezpečil vopred, bolo to tento rok bez stresu. Mám tak týždeň úplného voľna a potom som ochotný sa znova začať učiť.

Ak by sa už nepísalo, akože si myslím, že sa ešte bude, tak šťastné a veselé všetkým abonentom tohto obskúrneho plátku. Úspechy do nového roku vám priať nebudem, dovtedy ešte určite niečo zverejním, v každom prípade ale si ich i tak budete musieť zabezpečiť sami, keďže zmena kalendára vám len tak zbohdarma nič veľké neprinesie.

Nuž teda mi len dovoľte povzbudiť vás radou, ktorú nám a našim zamestnancom dnes pri najväčšej špičke a prelomení všetkých rekordov reštaurácie čo do hodinovej tržby adresoval zákazník niekoľko minút čakajúci v rade,

totiž že,

makejte, kundy.

Obrana piva

2007-12-19T13:21:00.000+01:00

Neodpustím si: akokoľvek by sa mohlo zdať, že pivo je skutočne nápojom lúzy viac než nižších vrstiev, nie je tomu tak. Zabudnime na jeho nízku cenu v krčmách a palušiach a skúsme na chvíľu zapovedať i diskusiu o jeho chuťových vlastnostiach. História piva tak ako ju poznáme dnes je síce spojená aj s kotlami všakovakých barbarských kmeňov, germánskych hord a stredovekej chamrade, no narýchlo zgooglené pramene pripomenú i iné: že napríklad starí Egypťania, a to prosím pekne nebola žiadna nižšia rasa, hovorili, že pivo naučil človeka variť sám boh Re; alebo že sa pivo spomína v Epose o Gilgamešovi v okamihu, keď sa po konzumácii tohto nápoja rozhodol boh Marduk premôcť nejakého prerasteného zmetka s menom Tiamát; alebo že dokonca i Severania, chystajúci sa práve na objavenie Ameriky ešte pred Kryštofom K., vo svojich hodnotných textoch pripomínali, že pivo ja darom od samotných bohov (čítajte tu či tu).

Takže žiadne chcanky, pán kolega.

Posledné dni v Brne

2007-12-19T12:07:00.000+01:00

A veru plodný začiatok týždňa: nielenže som odovzdal, čo som odovzdať chcel, strávil nejakých tých zopár hodín v korporátnom kurníku a nechal si u oborovej Erazmus koordinátorky potvrdiť Learning Agreement do Varšavy s absolútne šialeným zoznamom predmetov z všakovakých katedier a inštitútov, keďže Institute of Political Science má zatiaľ vypísaný len jeden jediný kurz v angličtine (und noch ein Kurs in Deutsch, aber das ist nichts für mich); ale sa mi podarilo i útržiť prvé Áčko v magisterskom štúdiu na základe priamo na hodine písanej eseje na tému Židovská otázka vo funkcii interpretácie komunizmu a fašizmu (štyri strany, 75 minút, ešte teraz ma bolí ruka, čo nie som zvyknutý takto bez technickej podpory písať), či dohodnúť všetko podstatné pre tradičnú predsilvestrovskú stretávku mojich vzácnych spolužiakov zo strednej. Opäť sa budem opakovať, keď poviem, že síce podobné akcie až tak veľmi nežeriem, ale sme z malého mesta, viem čo sa patrí a aspoň bude zábava.

Typický konverzačný model z ostatného mecheche pred rokom hádam stojí za pripomenutie:

On: Dušan, a tebe sa ako vodí v škole?
Ja: Dobre sa mi vodí, dobre. A tebe ako?
On: Aj mne dobre.
(hmm hmm hmm)
On: A čo vlastne študuješ?

Nuž teda.

...

Dojemne a srdcervúco sme sa včera piati čoskoro bývalí členovia mngr teamu na Kohoutoch rozlúčili s pracovným kolektívom, dokonca sme dostali i darčeky, boli i príhovory a čapkalo sa, no a potom sa šlo piť. A nálada bola smutná i veselá, ale všetkým nám bolo fajn, a to i napriek tomu, že som bol jedným zo svojich vzácnych kolegov a drahých kamarátov označený za hypochondra, keďže si sťažujem na chrípku a nemám ani horúčku, aby mi ešte pripomenul, že kladný vzťah k pivu nepatrí k vyššej spoločnosti, ku ktorej by som sa chcel niekedy hlásiť, keďže pivo pije len lúza, keďže sú to, a to si nedovolím necitovať, chcanky. Nuž ale ja som nepil len pivo, ale som typicky zamixoval obľúbenú sadu pivo víno limo, čiže citrus a zlatý jelzin, a domov som sa dostal o pol štvrtej a to som bol ešte rád, že som sa dostal.

A veru plodný začiatok týždňa. Iba neviem, ako s takto dôkladne pozametanou hlavou napíšem šestnásť, áno, šestnásť strán na kultúrno-antropologické sračky, ohľadom nejakej gorilej ruky či čoho.

Záľuba pána docenta v opiciach je skrátka neprekonateľná.

A predsa!

2007-12-17T19:59:00.000+01:00

Keď som sa tak zamyslel počas mojej dvojhodinovej cesty osobáčkom do Brna (áno, toto bola narážka na nový cestovný poriadok platný od 9.12.), aj by možno bolo o čom písať. Predovšetkým by bolo vhodné sa takto pekne verejne ospravedlniť kolegovi yagamimu za to, že jeho ctené meno bolo na týchto stránkach tak hanebným spôsobom pošpinené ohľadom súvislosti jeho nového designu s nejakou formou ekologickej aktivity, ako i za to, že som prezradil, že sa svojou cenou z vianočného večierka chváli, kade chodí. Nebol z toho práve odviazaný. Nuž, verím, že prijme moju úprimnú ľútosť nad týmto skutkom.

V každom prípade, neblogovalo sa aj z tej príčiny, lebo sa učilo, a ešte sa aj učiť treba. Počas víkendu som zbúchal text na Militantnú demokraciu, s ktorým som ak nie spokojný, aspoň sa zaňho nehanbím. Kolégiu v ňom ozrejmujem, že síce obmedzovať práva nepriateľov demokracie nie je sranda, ale v konečnom dôsledku je to vec do istej miery z bezpečnostného hľadiska nutná, a že sme k takémuto typu ochrany demokracie boli najbližšie v rokoch 2005 a 2006, kedy sa ráčili porúčať kolegovia z SP. Na pamäti by sme totiž mali mať to, čo nám po sebe zanechal kolega Jóži Goebels a jemu podobní už v dvadsiatomôsmom:

„Vstupujeme do Říšského sněmu, abychom se ve zbrojnici
demokracie o ní postarali jejími vlastními zbraněmi. Stáváme
se poslanci Říšského sněmu, abychom ochromili výmarské
smýšlení s jeho vlastní podporou. Když je demokracie tak
hloupá, aby nám za tuto medvědí službu dala volné jízdenky a
diety, je to její věc…“

(citované podľa textu Petra Černého Právní prostředky
ochrany demokratického státu).

A to naozaj ani nie je sranda, ani nič iné.

...

Update 21:36.

Buch. Varšava kýva. Podľa bratových referencií mi dnes v schránke pristál Letter of Acceptance.

A ja?

2007-12-16T23:08:00.001+01:00

Lemuel to už vysvetlil. Nebloguje, lebo sa opil.

Ja neblogujem, lebo neni o čom.

To len, aby sme si boli na istom.

Hřebejkoviny

2007-12-12T14:26:00.000+01:00

Náročný záver semestra, plný deadlinov, seminárok a všakovakých nudných textov, ktoré ma nebavia čítať, písať, ani prerozprávať akademickému publiku, vyplňujem intenzívnym doplňovaním svojho popkultúrneho filmového vzdelania. Po nudných Vratných lahvách som sa vrhol na Hřebejka, pretože remeselné spracovanie jeho filmov som mal vždy celkom rád, Pelíšky patria k mojim najobľúbenejším kúskom, atď atď. Žiaľ, odkedy Jarchovský nechodí po nápady k Šabachovi, sú aj Hřebejkove filmy plné gýču, nudy a ľavicovo intelektuálneho mravokárstva.

Horem pádem som videl ešte kedysi dávno v starom kine Lucerna (to aby bolo zrejmé, že nie všetci sme odjakživa chodili len do Špalíčku na multiplex), kde som sa tuším aj dobre zabavil. Keď som to nedávno videl opäť, to hľadanie rasistu v každom z nás ma už nudilo. Krátko nato som si pustil Medvídka, a musím priznať, že si nepamätám, o čom ten film bol, iba viem, že som ho videl na dvakrát a vždy som pri ňom zaspal. Čo je celkom tristným výsledkom pre film, keďže vzhľadom k stresu a iným okolnostiam v práci v poslednej dobe nespím práve najlepšie.

No a včera som videl i o niečo staršiu Krásku v nesnázích. Súhlasím s Mirkou Spáčilovou, Hřebejk asi nenatoční film vyložene zlý, ale všetko to mravné poučenie, o ktoré sa s Jarchovským snažia, je jednoducho nevkusným gýčom. Či už havlovský étos, slizkí právnici, alebo fakt, že sa českí emigranti usadia zo všetkých rití sveta v Toskánsku, aby potom mohli srsať víno a prechádzať sa po úbočiach, sú nudné vzorce istej kultúrnej skupiny, ktorá tu v Čechách je. Nič provokujúce, nič nové. Ak ešte pripomeniem Hřebejkov vyhranený cit pre supraliminálnu reklamu (napríklad tu alebo tu, ale boli aj lepšie scény), ktorý by som ako sponzor filmu iste ocenil, nebyť výkonu Jiřího Schmitzera (ukážka tu) a Emílie Vášaryovej (tu), asi by to ani nestálo za dopozeranie.

Nuž, slovenský film je na tom síce biedne, ale za Moravou v ostatnom čase tiež žiadna sláva.

...

Apropos, na Persepolis by sa asi patrilo ísť, keď to tak veľmi chvália.

...

Inak iba pripomeniem, že i kolega yagami si po niekoľkodňovej opici spomenu l, že bol na vianočnom večierku to tej firmy našej, dokonca sa ani on neváhal pochváliť, že niečo vyhral. Navyše zmenil design blogu, je to síce dosť zlé, ale ak tým chráni stromy a zver a ľadovce menšou spotrebou elektrickej energie, buďme radi i za seba, keďže u nás sa podobné snahy nestretnú s pochopením.

Sorry.

Bla bla bla

2007-12-09T13:10:00.000+01:00

Nuž teda: predposledný víkend v Brne pred Vianocami mám azda zdarne za sebou; stálo to za veľké H a nemá význam viniť za to počasie. Na vianočnom večierku zlatých oblúkov sa žiaden škandál nestal, dokonca som obhájil minuloročné ocenenie v celozávodnej ankete môjho vzácneho pracovného kolektívu. Iste, tento rok som aj mal chuť povedať, že pre ďalšiu sezónu vzhľadom k okolnostiam rád prenechám miesto iným, ale nakoniec som držal hubu. V porovnaní s pôvodnými plánmi som so Zuzkou všetko to konferenciérstvo, či ako sa to volá, obmedzil na prostú civilnú verziu: poďakovalo sa, darčeky sa rozdali, zamestnanci pár raz začapkali a šlo sa piť. Netvrdím, že sme nemali aký taký úspech, iba sme už asi o žiaden ani nestáli.

Skepsa k ďalšiemu vývoju totiž pokračuje, a to i napriek tomu, že kolotoč rozhovorov, diskusií a debát nad budúcnosťou tej skvelej firmy (a ľudí, čo sa na nej účastnia) pokračuje dokonca i dnes. Žiaľ, nie z iniciatívy kompetentných, ale celkom zásadne osôb mimo kurníka. Ako som už ale napísal v nejakej súkromnej korešpondencii: K človeku, ktorý nie je ochotný sa so mnou baviť, necítim žiadnu lojalitu. Bla, bla, bla. Už ma to nudí.

Ak nikto nechce pochopiť, že ryba smrdí od hlavy, nemusí.

Je to vaše dielo, povedal klasik.

...

Nič, dosť výlevov, ideme do Vaňkovky. Je čas nakupovať, ako napovedá môj adventný kalendár na fejsbúku.

...

Update.

A tento trt nech ma tiež už neserie. Doprčic aj s mladíckymi ilúziami, zmetci sú to všetci, klamú a klamú.

Blbá nálada

2007-12-06T15:09:00.000+01:00

Asi to je tým usopleným počasím, v ktorom toto mesto vyzerá sivo a nevkusne; i keď priznávam, že Lískovec poskladaný výhradne z panelákov vyzerá nevkusne za každých okolností. Ale nálada je blbá. A poriadne. Najmä čo sa teda umastenej filiálky týka. Niekoľkotýždňové spory a problémy s vedením dosiahli svojho vrcholu na otázke ostatných prémií za hospodarské výsledky. S výškou čiastky teda spokojní sme, aby sme si rozumeli, ale redistribúcia zlyháva. Naša požiadavka na vysvetlenie a odôvodnenie sa však stretla s nevôľou kompetentných, pričom nám bolo ozrejmené, že do okolností tohto charakteru je nám tak akurát trt makový a že ak sa nepáči, nech sa páči, môžme ísť kadeľahšie.

Nuž som teda súhlasil.

Výpovede padli dve, osobne si myslím, že definitívny rozklad tzv. manažérskeho teamu na Troch kohoutoch bude publiku predstavený počas jari budúceho roka. Dnešná narýchlo zvolaná porada so samotným pánom veľkotovárnikom pritom veľa nevyriešila: zdržiavaný som veľmi nebol, ukázalo sa však, že podpora vedenia zo strany manažmentu je tristná. Pani vedoucí sa výrazne nezastal nik. Presvedčivo nepôsobila ani kolegova pripomienka, že jeho teda nikdy nenapadlo sa niekoho na peniaze pýtať, či nechať si výšku prémií odôvodniť. Mno, mňa to teda napadlo, a dokonca som ochotný i tvrdiť, že záujem o vlastné peniaze je v pracovnom pomere celkom dôležitý.

Čo bude ďalej, vie málokto. Osobne som už ale trochu skeptický nielen z výsledku osobných konzultácií so samotným pánom veľkotovárnikom, či pravdepodobne nevyhnutných personálych presunov. V tejto chvíli považujem 31. január za svoj deň D. Potom hádam Varšava a potom hádam dačo iné.

...

Radosť v týchto pochmúrnych dňoch mi ale urobil krach vydavateľstva L.C.A. - vec pravda smutná, no vzhľadom k výpredaju kníh za polovičnú cenu užitočná. Urobiť si obrázok o súčasnej slovenskej próze som plánoval dlhšiu dobu (spolu s Matejom sa napríklad celkom kladne stavamie k Silvestrovi Lavríkovi), nie je preto dôvod nevyužiť príležitosť, že.

Hyenizmus, viem.

Niekoľko postrehov

2007-12-02T13:22:00.000+01:00

Víkend trávim v Senke. Odmysliac si piatočné zbúchanie mimoriadne nudného textu o právomociach českého prezidenta, doteraz som tento čas veľmi utešene investoval. Do seba teda. Krátko som obehol niektoré senické lokály, väčšina ma bohužiaľ opäť sklamala, v sobotu sa mi podarilo i nejakého Cimrmana znovu pozrieť a dnes sa už pol dňa babrám s facebookom. Veľmi zaujímavé, i keď obdobné stránky pochádzajúce z nemeckého kultúrneho prostredia získajú človeka svojou jednoduchosťou, pokrok nezastavíš. Čiže ak by niekto chcel, nech nájde.

...

Mesto ako také v mnohom neprekvapí. Piatočný obed v reštaurácii kedysi s veľkou pompou otváraného hotela Arli sa mi znechutil nielen prítomnosťou poľských robotníkov v outfite značky maliar - natierač, špinavými obrusmi či mastným jedlom, ale i rétoricky neprepracovaným ospravedlnením slečny čašníčky po viac ako neprimeranej čakacej dobe (citujem: Omlúváme sa). V ten istý večer sme opäť obehli preplnené senické bary, aby sme - za Boha naviem z akého dôvodu - pili Tatranský čaj na oldies diskotéke v Rock4ever. Aby sme si rozumeli, Tatranský čaj sme pili za Boha neviem z akého dôvodu, proti oldies diskotékam v Rock4ever v zásade nič nemám. Veľa si z tej noci nepamätám, iba viem, že mi niekto daroval kľúčenku za počet vypitých pohárikov a že som, našťastie, odmietol pokračovať v typicky zakaprovacom Desperade.

...

K Lemuelovmu aktuálnemu top 5 sa vyjadrovať nebudem, keďže niektoré albumy z jeho výberu si rád nechám odporúčiť a vypočujem v skorej dobe, iba pripomeniem, že mi celkovo príde zaujímavejší ako najnudnejšia akcia roku, ktorá si, pri všetkej drzosti, dala za cieľ taktiež nejakým spôsobom mapovať hudobnú scénu. Posúďte sami. Och.

...

Slávika som síce vynechal, bohužiaľ to isté nemôžem povedať o ostatnej Srvátke. Chápem nedávne Shootyho rozhorčenie nad týmto televíznym kusom, konečne, nad reláckou, kde vystupuje čivava ako relevantný spolumoderátor (a priznajme si, že najmä vďaka výkonu Eriky Judíniovej, to psíkovi celkom ide), mám isté pochybnosti, môj problém s dramaturgiou celého programu je však nasledovný.

Zobrazovanie tzv. prominentov, medzi ktorými, žiaľ, v ostatnom čase vystupuje i nacionalisticko socialistická chamraď, či jej sponzori, mecenáši a iné násosky verejných rozpočtov, bez patričného kontextu, vytvára pred publikom dojem, že medzi Aničkou Belousovovou a trebárs Milanom Lasicom v podstate nie je žiaden rozdiel. Keďže obaja chodia na rovnaké akcie a obaja sa na nich kŕmia šunkovou rolkou s cesnakovou pastou, oddeľuje sa od pani Anny jej politická funkcia, a vďaka obrazu milej dámy, ktorá s Judíniovou štebotá o nových šatách a štúdiu angličtiny (z ktorého sa nedávno uliala), z nej médium konštruuje absolútne prirodzenú súčasť spoločenského diania, ba by sa až žiadalo povedať, človeka. To osobne je pre mňa do značnej miery neprijateľné.

Z tohto istého dôvodu som bol celkom sklamaný z nedávneho Krausovho vedenia debaty s Mečiarom v Bez obáv, prosím!, kde síce zaznela jedna vtipná otázka na Elektru, pri ktorej si Kraus nasadil hokejovú helmu, no inak to celé vyznelo jalovo a pre Mečiara viac ako pozitívne. I Mečiar z nakrúcania odchádzal ako človek, a nie ako politik zodpovedný za konsolidačný regres a režim hybridnej demokracie z rokov 1995-98.

Aby ale sme si boli na čistom, to neznamená, že by to média robiť nemali, alebo že by sme ich mali v tomto smere regulovať. Znamená to iba, že ja na druhú stranu pripomínam, že chamraď zostáva chamraďou a krava kravou, i keď študuje angličtinu či sa napcháva šunkovou rolkou s cesnakovou pastou.

Tak.

Po opici (bez tabule)

2007-11-29T13:31:00.000+01:00

Čo sa mojich študijných ambícií týka; v ostatnom čase sa cítim ako mála továrnička na hlboké sociálnovedné analýzy v rozsahu max. desať normostrán. Naratologická analýza opice pred tabuľou je vďaka Bohu za mnou, na Militantnej demokracii som predstavil svoj názor, že ľavicových radikálov robiacich bordel v uliciach by som rezal presne tak ako ich kolegov z pravej strany bohumilej mládežníckej subkultúry, pričom žiadne ospravedlňovanie antifašistickými pohnútkami tejto chamrade neobstojí; v priebehu víkendu som sa priklonil k téze, že Lukašenkovo Bielorusko je možné klasifikovať na podklade J. J. Linza ako autoritatívny posttotalitaristický nedemokratický režim s totalitarizujúcimi tendenciami.

Dnes, s opicou po včerajšom klasickom nočnom výjazde do brnenských ulíc a nejakých panákoch U zlatého meče a v paluši Club 21 s mojmi drahými kolegami z kurníka, zasa začínam spisovať niečo o právomociach prezidenta v Českej republike.

Záver semestra je náročný, tak si ho aspoň spríjemnite plodnými Esterházyovcami.

Kolegom akademikom

2007-11-28T16:13:00.000+01:00

Odraziac sa od Kajiných každotýždenných presunov Chemnitz-Brno a späť, ku ktorým ju donútil kolega Martin Bastl so svojou stopercentne stopercentnou účasťou na nejakom jeho bohovom seminári, došli sme s Matejom k názoru, že taktika, ktorá prerastá brnenskými bezpečnostnými štúdiami, donútiť študentov sedieť na hodinách na prdeli a počúvať, vypovedá skôr ako o slabom mladíckom zápale pre vzdelenie, o kvalite vyučujúcich.

Matej hovorí, že politológ by mal vedieť, že tak ako niečo naznačuje emigrácia z krajiny, signifikantnou sa stáva i neúčasť na prednáškach - ja na príklade svojho obľúbeného docent a prednášajúceho kultúrno-antropologické sračky, ktorého som nevidel už dva mesiace (to asi preháňam, no žiadna jeho prezenčná listina ma k tomu nedonúti), dodávam, že dobrý vyučujúci si moju prítomnosť zaistí kvalitou výkladu, obsahom prednášky a prístupom ku študentom - pričom pripraviť prednášku o teórii hegemónie s analýzou filmu Rambo II v kontexte reaganovskej politiky 80. rokov a detraumatizácii Vietnamu - ako to v blahej pamäti uskutočnil na Kritických teóriach médií populárny dr. Volek - to už je len čerešnička na torte.

Aby sme ale k Martinovi Bastlovi neboli prehnane vyhranení, pochváľme ho za nasledovný výrok v jeho recenzii na Smolíkovu a Marešovu knihu Fotbaloví chuligáni:

"Text trpí několika málo formálními nedostatky. Zvláště v úvodu publikace se čtenář občas setká s překlepy, příležitostně se rozchází i faktografické údaje. Není zcela zřejmé, proč např. na str. 52 při tragédii na Heyselově stadionu v Bruselu zahyne 42 lidí a na str. 119 pouze 39. Chápu přirozeně, že 3 mrtví sem, 3 mrtví tam, pár mrtvých není žádná míra, ale proč nejsou tyto údaje sladěny v rámci knihy, která aspiruje na roli základní česko-jazyčné publikace k tématu?"

(via Rexter)

Ticho bude

2007-11-24T20:29:00.000+01:00

Tak nám na debiláku zatrhli petardy. Pre tú hŕstku z vás, ktorí nemáte to šťastie obývať moje rodné malomesto, je to vec možno banálna, ale podľa môjho názoru má táto informáciu svoju hodnotu. Po prvé preto, že sa konečne prestalo dookola písať o nejakej riti pod Tatrami, a Senke sa podarilo dostať aspoň do agentúrneho spravodajstva, po druhé preto, že som ostatný rok na Silvestra debilákom letmo prešiel a bolo to tam ako vo vojnovej zóne. Voľne organizovaná zábava malomestskej omladiny vyvrcholila tým, že niekomu niečo prdlo u ksichtu a bol prúser. Akokoľvek nie som priaznivcom toho, aby komunálne elity riešili záväznými nariadeniami i výmeru pozemku, kde sa môžem prechádzať so svojim psom, ale tutok už išlo o držku.

Osobne, i keď Silvestra mienim tentoraz stráviť niekde ďaleko ďaleko od môjho skvelého rodiska, sa veľmi teším na to, ako sa tuctu mestských policajtov podarí nastoliť poriadok a záškodníkov s petardami vopred pacifikovať.

Sám s nariadením žiaden problém nemám, napriek nepochopeniu v kruhu svojich najbližších totiž zábavnú pyrotechniku nenakupujem, keďže sa cítim vždy dobre poučený zábermi zohavených končatín, ktoré pravidelne vysielajú 30.12. v televíznych novinách.

Úvod do komunikácie, lekcia štvrtá: Mlčeti zlato

2007-11-23T18:21:00.000+01:00

Kolega Jureňa si kurzy o politickej komunikácii zaplatil u nejakej velice druhoradej agentúry. Ak to vôbec bola aspoň agentúra. Som si takmer istý, že na toto sám prísť nemohol, a vážne sa obávam, že mu to vymyslela tá iniciatívna pipka, čo mu robí hovorkyňu, a jej podarený nabiják. Doprdele, ísť robiť tlačovky medzi kravy, ok, môžme to komentovať ako nedostatok súdnosti. Dramatický nástup zúčastnených, počas ktorého sa všetci traja blížili k novinárom priamo cez kravín a pani Magdalénka pri tom pravdepodobne niekoľkokrát šliapla do lajna, to už je celom silná káva. Ale čo malo znamenať to trieskanie do stola a hysterický krik v pravdepodobne vopred nalinkovaných pasážach, to už vážne netuším. Komické to bolo, zasmial som sa, ale kdeže kdeže, nič štátnicke, veľkolepé, ani zásadné na tom vidieť nemôžem.

Skutočnému originálu sa to totiž blížilo len málo. Nemalo to gule.

Nohami na zem

2007-11-22T17:51:00.001+01:00

Napriek zástupom mne neznámych IP adries, ktoré sa v tieto dni ponevierajú po skutočnom bloGu zásluhou niekoľkých externých linkov (najmä od váženej kolegyne akademičky Karolíny z Krtíša), pokračujme v civilnom duchu. Nových hostí len potichu prosím, aby si pred prípadnou fyzickou inzultáciou týchto stránok či ich autora aspoň otreli topánky.

Reálny denník: Čo sa oblúkov týka, niekoľkotýždňová nervozita z hĺbkového auditu správneho uplatňovania mechanizmov a praktík umastenej korporácie je za nami. Výsledok prekvapil celý náš malý kolektív a šokoval pána továrnika, ktorý na moment zapochyboval o tom, či to s tým bonusovým systémom pre manažment trošku neprehnal. Percentá sú natoľko výborné, že síce bude musieť pustit chlup, ale obávam sa, že čo sa mňa týka, nebude mi až tak sveta žiť. Predpokladané navýšenie príjmu sa mi totiž už podarilo prepiť v priebehu pondelka a utorka u Tukana, v Livingstone, i v obľúbenej paluši Club 21.

Hobby je skrátka hobby.

Vzhľadom na vysoké pracovné i iné nasadenie som sa rozhodol si dopriať nútený odpočinok v stredu popoludní. Pri výbere programu som niekde medzi pokladňami a boxmi s mrazenou zeleninou v Albertovi narazil nielen na nové číslo Respektu s vloženým vydaním novej hry Václava Havla Odcizení, ale v sekcii lacných DVD z dennej tlače i na fantastické sklepácke Mlýny. Dohľadať sa dá len krátka ukážka so vstupmi nejakej blonďavej pani a komentom pôvodného autora, ale i tak vás možno motivuje k zakúpení. Pripomínam, že vyšlo v edícii Mladej fronty Dnes.

Fanúšikom pridávam i moju obľúbenú kritiku Bible v dvoch častiach na youtube, tu a tu.

Zvyšok dnešného večera v protiklade s príjemným včerajškom mienim venovať docentovi prednášajúcemu kultúrno-antropologické sračky, ktorý sa v priebehu semestra rozhodol, že štyri priebežné úlohy na štyri strany, šestnásťstranová seminárka a skúška z jeho obľúbených, no vzájomne len málo súvisiacich publikácií, je málo. V ľubovolnom rozsahu metódou naratívnej analýzy sa chystám interpretovať význam opice pred tabuľou.

(zdroj: tu)

Držím si palce.

Fujky fuj

2007-11-21T19:38:00.000+01:00

"Pán prezident je presvedčený, že Slovensko je demokratická krajina, v ktorej je zaručená sloboda prejavu",

povedal kolega Trubač v reakcii na odvlečenie kazašskej novinárky tromi trtmi v uniforme, odkukané z nejakého sobotného dokumentu o štbáckej taktike pri zametaní so smradmi postávajúcimi na námestiach.

Kto má nutkavú potrebu vyjadriť presvedčenie, že takéto niečo
predsa nemôže po nociach chrápať v prezidentskom paláci, nech si je vedomý, že bohužiaľ môže.

Fakt, že ma s týmto starým chujom pravdepodobne spája niečo ako
spoločná národná identita, je pre mňa smutným a zármutivým.

Tak známy pocit hanby za nacionalisticko - socialistickú chamraď, ktorá stojí na čele tejto
smutnej krajiny, opäť lomcuje mojou maličkosťou.

Och

2007-11-17T17:41:00.000+01:00

Jednoznačne najlepší post tohto víkendu, ktorý sa objavil v dotcomovom svete, je Lafcadiove krátke zhrnutie mne najodpornejšej pijavice slovenského rozpočtu, tzv. Matice slovenskej, v minulosti jednej z najvýznamnejších akvizícií slovenského rodointelektuálneho hnutia. Pripomínam, že Matica nebola žiaden slovenský nápad ani nič podobné, čo si možno Hranol ani pri svojich drístoch uvedomiť nevie. Lafcadio, nutne povedať, že ešte celkom noblesne, hovorí:

"Matica je organizáciou, ktorá stratila akékoľvek svoje opodstatnenie zánikom c.k. monarchie a dnes je zhromaždiskom eštébakov, mrzkej nacionalistickej lúzy, vyžírkov bažiacich po peniazoch z verejných rozpočtov, intelektuálnych skrachovancov a úplných idiotov. Matica je think-tankom (áno, veľmi neprimerané slovo), ktorý za verejné peniaze dodáva ideologické palivo zberbe nostalgickej za štátom, ktorý vyviezol cez 60 tisíc svojich občanov do koncentrákov. Atď."

Toť môj podpis pod túto tézu.

Konečne, sám som v minulosti ešte celkom triezvo konštatoval, že okrem koncentrácie slizkej hávede z radov elít nacionalisticko-socialistickej verbeše, je zaujímavým postrehom i analýza toho, na čo peniaze zo štátneho slúžia. Vďaka parazitovaniu rôznych niktošských krajne pravicových skupín mimo iného na spolufinancovanie aspoň jedného z krídel slovenskej ultrapravice, ktorá s Maticou čas od času zorganizuje nejakú tú akcošku. Miestni matičiari vykážu aktivitu a zmetci z ultrapravice si zase zamávajú vlajočkami. Spokojnosť na oboch stranách. Týmto spojením na organizáciu nejakej tej sebaprezentácie vreckové získali isto i švárni junáci a rúce devy z Pospolitosti, čo by sa možno nepáčilo ani samotnému Hranolovi.

V každom prípade, dnes zo spoločného matičného mecheche v Martine vyplynulo nasledovné: führerom zostáva eštébak, Matica je pripravená, chvála pánu Bohu, ochrániť slovenskú národnú identitu, a to pravdepodobne predovšetkým realizáciou politiky drang nach süden. Samé dobré správy.

...

Súvisiace články

Kultúra ako sa patrí

Pohľadnica zo Senky

2007-11-16T17:24:00.000+01:00

Aby sme sa nevenovali len politike, poďme si pripomenúť, že i iné stránky spoločenského života mladých intelektuálov za veľa nestoja. Napríklad som bol dnes po dlhej dobe u lekára. Pod pojmom dlhá doba nech si vážený čitateľ predstaví naozaj niečo časovo široké, nič vo význame, už dlhú dobu som nešiel z non-stop pajzlu o štvrtej ráno, či už dlhú dobu som nestretol žiadnu piču telefonovať v knižnici, pretože to sú prosím pekne sociálne javy, ktoré sa mne osobne stávajú s maximálne dvojtýždňovou periodicitou. Byť po dlhej dobe u lekára v mojom prípade znamemá, že som sa dnes dopoludnia zoznámil s lekárkou, ktorej moja v slovenskom zdravotníckom systéme angažovaná mať kedysi v mojej neprítomnosti zaniesla kartu od môjho pediatra. No a pediatra nenavštevujem už nejaký ten piatok, že.

Pre pokoj poľskej akademickej obce, ktorá si vyžiadala potvrdenie, že štúdium, ktoré ponúka Rzeczpospolita, zvládnu moje telo i myseľ, som ráno vstal a odobral sa vystaviť nástrahám našich zdravotníckych zariadení. Zážitok vcelku poučný. Pred hlbším prienikom do duše našich seniorov ma našťastie zachránil fakt, že moja lekárka je zamestnankyňou senickej Polikliniky obdobne ako moja drahá mať, čiže som mal vybavenú protekciu (pre všetkých závistlivcov pripomeniem, že naša Poliklinika je neštátna a takéto výhody pre jej pracovníkov sú jednoducho súčasťou jej bežnej zamestnaneckej politiky, takže si naserte). I cez skrátenú možnosť pozorovať miestne sociálne prostredie sa mi podarilo vyzistiť, že dnešné dôchodkyne musia byť veľmi busy, pretože niečo ako čakáreň im veľa nehovorí a sám som bol svedkom, ako sa niekoľko z nich celkom asertívne natlačili do ambulancie pomocou nohy, ktorú narvali do pootvorených dverí.

Moja rada šeptom adresovaná sestričke, zľahka sa napriahnuť a dvere zabuchnúť, pritom zostala nevypočutá.

Vďaka svojim kvalitným rodinným väzbám som sa však i ja dostal skoro dnu, čiže nejaká vlastná spoločenskovedná teória či zadefinovanie nového akademického termínu, akým je napríklad už legendárna dôchodkyňa taškofilná kolegu Hyenu, sa nekonala.

...

Čo sa ďalších oblastí života týka, áno, videl som nové reklamu na Actimel s Milošom Bubánom (na plagáte pri senickom Tescu pôsobí takmer dôveryhodne), podarilo sa mi vidieť i Svěrákove Vratné lahve, film veľmi láskavý a neuveriteľne nudný, začal som čítať Čapkov Krakatit a nakupovať vianočné darčeky.

A nepotrebujem ani politiku.

Venované Hranolovi a kolektívu

2007-11-14T23:47:00.000+01:00

Zastavme nekalé praktiky obohacovania! Slovensko nie je veľká šunka do ktorej sa pravicová vláda pustila a ohryzávala ju osem rokov a pomaly z tej šunky ostane iba jedna holá kosť!
- Robert Fico, 2006 -

Čo je veľa, to je veľa.

Blíži sa 17. november, deň ktorý si náš súčasný premiér v roku 1989 ani nevšimol.
Zaiste si ale všimol, že to, čo sa dialo vtedy, bolo namierené presne proti takým rozdrapeným súdruhom ako je aj on sám.
V tej dobe sa zaiste niekde zalezený pod posteľou triasol strachom a mal plné slipy. Časom pochopil, že múdrejší ustúpia. A teraz stojí na čele štátu. Samozrejme sa tam nezvolil sám, zvolili ho tam naši spoluobčania.
KEDY KEĎ NIE TERAZ sa im dá zrozumiteľne, rečou ktorú chápu, vysvetliť o čo tejto tragikomickej figúrke ide?

(Zverejnené na láskavé odporúčanie autora, ktorým nie som ja, ale viditeľne Shooty.)