28.5.08

Tešíte sa na Báthoryčku?

Určite všetci. Áno, áno, je módne byť skeptický, ostatne, ide čiastočne o slovenský film, slovenskú legendu a slovenského režiséra, ale rozhodol som sa, že dám filmu šancu aspoň do doby, kým ho neuvidím. Konečne, PR nemajú zlé. Katka Knechtovic, pre ktorú mám slabosť, vyhrala s Muoj Bože k Báthoryčke Aurela za pieseň roka.



Festovalové promo filmu prikladám.



Tak smelo do toho.

27.5.08

Nebuďte malicherní

Nuda, viem. Na skutočnom bloGu už dlhšiu dobu nie je čo čítať. Niežeby nebolo o čom, ale nejsou lidi. Ostatne, osobne som toho názoru, že by ste nemali byť rozmaznaní. Je tu toho už za viac ako rok, konkrétne aj s týmto údajne 140 postov, i keď mám pocit, že do toho blogger.com počíta aj útržky, poznámky a pikošky, ktoré nakoniec nevyšli vonka a zostali ako koncepty. Plánujem sa tým prehrabať a uverejniť to ako postmodernú koláž. Čiže, šup do archívu, minulosť je krásna a stojí za to.

Čo sa budúcnosti týka, nevylučujem istú aktivitu. Odkaz pre ozaj skalných fanúšikov: áno, áno. Vraciame sa na Station. Aj keď končí. Vraj ešte niečo bude, nechajme sa prekvapiť. V každom prípade, budeme honiť mamon a každý týždeň sa trápiť poznámkami diskutérov. No a čo. Východoeurópsky denník vyjde už možno tento týždeň. Special thanks to Kaja: v treťom diele budeš so všetkou úctou citovaná, aj s kolegom s múkou z Hannoveru.

Kto nevie, čo je to Station, tak je toto. Kto nevie, prečo by som mal preňho písať, nech zase nazrie do análov. Historických, prirodzene.

18.5.08

Krátko zo zahraničia

"Severoslovenský táraj už celé roky nevynechá žiadnu príležitosť, aby prispel svojimi šťavnatými protimaďarskými vyjadreniami k zábave svojich - alkohol obľubujúcich - prívržencov," komentuje Die Presse posledné výroky Jána Slotu o "nejakom šašovi na koni z Budapešti", ktorým mal byť kráľ Štefan.
No a čo že zatvárajú ľudí po pivniciach. Aspoň to o tom idiotovi a jeho jedinečnom elektoráte vedia povedať naplno.

17.5.08

Šťastné a veselé!

Ach, áno, mám 22. Dnes. Už od tretej ráno. Tento smutný fakt mi neváhal pripomenúť celý rad z vás, za čo sa patrí poďakovať. Ďakujem. Z reakcií vyberám (Lemuel! Budú odseky!):
  • a nezabúdaj, že o tri roky osláviš štvrťstoročnicu! (kolega yagami, veď počkaj)
  • chlapi nestarnú, ale stávajú sa lepšími (či tak nejako)
  • nie martw! (máme v slovenčine ekvivalent?) - ja mám v novembri 23
  • atď atď.
Svoje životné jubileum som dopoludnia oslávil spacerom na Pradze a už asi od druhej intenzívne nasávam poznatky ohľadne diplomovej práce pri zle vychladenej fľaši neperlivého Aquarelu. Sťažnosť? Nadávka? Ľútosť?
Nie, so svojou momentálnou nespoločenskosťou som mimoriadne spokojný.

...

Včera podvečer na medzinárodnom knižnom trhu. Palác kultúry najprv obídem celý dokola, kým sa mi podarí nájsť ten správny vchod. Vo vnútri asertívne odmietam všetky letáky od usmevavých hostesiek, na kopanie ľudí, ktorí sa drzo pretláčajú davom už dostatok asertivity nemám. Po chvíli zostávam sklamaný: príliš veľa ľudí, príliš málo niečoho, čo by zaujalo. Empik ani Svet knihy žiadne extra ponuky nemajú, v slovenskom stánku len brožúry o Tatrách a v českom drieme akýsi dedo podopretý o výtlačok Havlovho Odcházení, ktorý som si kedysi kúpil v Respekte. Pre všetkých, ktorí by chceli v živote písať, výborná možnosť nájsť nejaké dôvody, prečo s tým nikdy nezačínať: unavení literáti, ktorých mená vyhlasujú cez mikrofóny, sedia na plastových stoličkách ochotní podpísať sa; popíjajú kávu z kelímku (áno, viem, že sa správne povie téglik) a zdvorilo sa usmievajú. Odchádzam po hodine. Znudený, otrávený a s bolesťou hlavy.

...

Dnes som v Poľsku presne tri mesiace. Pravda, tak trochu už pripravený podať záverečné zhrnutie, zbaliť sa odísť. Chuť robiť niečo zmysluplné začína byť približne taká veľká, ako piť kofolu na Kunove a Starobrno na Baštách. Ostatne, pevne verím, že v prvej polovici júna sa mi podarí tento aktuálny to-do list úspešne realizovať.

13.5.08

Potichu, spíme ďalej

Na skutočnom bloGu zaspal čas, no a čo; napriek tomu, že písanie je jediné, za čo som bol v živote ako tak uznávaný viac ako troma ľuďmi, ma to neuveriteľným spôsobom nebaví, a to už ani vo formáte blogu. Čiže berte nasledovné ramblingy (si niekto myslel, že sa mienim jebať so štylistikou v na seba nadväzujúcich vetách?) ako krátke zamrmlanie zo sna, tento priestor bude spať i naďalej.

  • Píšem diplomku. Resp. nepíšem, ale každému to vravím, aby som vyzeral dôležito. V skutošnosti totiž diplomku nikdy nenapíšem, pretože nemám rád Word, a nemám rád Microsoft, že niečo také ako tento program, ktorý svojou nástojčivou bielou obrazovkou vyžaduje moju mentálnu aktivitu, vymyslel.
  • Bol som v Gdaňsku, Gdyni a Sopote. Ubytko bolo supiš, ešte teraz vytriasam piesok z tenisiek, čo sa mi nazbieral počas troch nocí v drevom obitej unimobunke dve sto metrov od pláže. Boli ste niekedy v lesoch na Záhorí? No tak si teraz predstavte, že by ste v nich tri noci spali.
  • Inak bolo celkom fajn. Akože more, alkohol, more, alkohol, trinásť stupňov Celzia, nočný klub v Gdaňsku, dvaja prepadnutí Francúzi, príliš hluční Španieli a príliš jebnutý Holanďan. Cvak-cvak pár fotiek, ráno vyhodiť fľašky od piva a potom stráviť dvanásť hodín na ucpanej ceste z Baltu do Varšavy. Vedeli ste, že v Polsce nie sú diaľnice?
  • Týždeň v Senke. Vlastne sa už teším domov nastálo.
  • Pointu, záver a duchaplné kecíky si doplňte sami.
Sewas.

23.4.08

GRC

Oficiálne oslavy 1. mája v Senici. Mesto Senica feat. Hranolova partaj a KSS.

22.4.08

Jeseníky, víkend, Zac, ale kopnem si aj do Sokola

OK. Víkend som po dlhšej dobe strávil so svojimi vzácnymi ex-McD kolegami a musím uznať, že im čas dodáva na kráse podobne, ako naše vzájomné odlúčenie schopnosti spolu vydržať. Do Jeseníkov sme prišli po niekoľkohodinovom blúdení (stratiť sa nám podarilo v zásade už pred Olomoucom), potme, zaskočení čerstvým snehom a sprevádzaní škrekom Zaca Efrona. Musím uznať, že čo sa hudobnéhu vkusu týka, mnohí z nás sa dopredu neposunuli, ba skôr naopak. Zdravím. Počasie sa neumúdrilo počas celého víkendu, a tak sme všetky outdoorové aktivity obmedzili na dvojhodinovú vychádzku lesom a nevyhnutné presuny od chaty - k autu a do hospody. Inak sme pili Bohemku z Alberta za 89,- Kč, hrali bingo v krčme (vyhral som uterák, kocky, karty a balzam na pery, všetko originál značka Holba, ryzí pivo z hor) a takmer vôbec sa nebavili o Ronaldovi. Napriek tomu, že on sám padol v hre Hádaj, akú osobnosť si myslím. Hmm.. Ehmm.. Fajne bolo.

Cestou späť do Varšavy mi až ľúto prišlo, že sme ešte dlhšie zostať nemohli. Po krátkej chvíli ma však opustili všetky tieto sentimentálne rozjímania, keďže sa ma, opäť raz, zmocnila úzkosť z absencie otvorených vozňov v EC Polonia a prítomnosti ďalšieho z defilé kreténov v mojom kupé. Pán po šesťdesiatke vyzeral relatívne normálne až do Katowic, tesne pred ktorými začal štartovať motorku. A iné.

Návrat do reality a k internetu moju úzkosť len prehĺbili, už druhý deň sa bojím nakliknúť na sme.sk, lebo neviem, čo si zase kto vymyslí. O tom viacej Lemuel, ja som slušný chlapec a odmietam tu hrešiť viac ako je nutné.

A pod tým nutným myslím, že nech tento kokot už zalezie niekam do domova dôchodcov aj s Ďuricom aj so všetkými.



Ja keď vidím ten veniec od Pospolitosti pod oltárom, tak sa mi v žáludku pirohy s borščom obracajú, a to ich nejem, prosím pekne.

16.4.08

Prímerie

Napriek tomu, že tu platím za najväčšieho frfľoša, pre tento čas uzatváram s Varšavou prímerie. Nielenže sa oteplilo a mesto začína vyzerať ako tak k svetu, objavil som bary, ktoré mi vyhovujú a miesto v knižnici, kde sa mi dá pracovať - a že sa mi i po odbornej stránke možno niečo začína dariť a že som včera našiel malú čínsku reštiku so skvelým kurčaťom v sladkokyslej omáčke, čo je vzhľadom ku kvalite poľskej kuchyne významné plus; ale som sa včera prechádzal po Nowom świate a Świętokrzyskej a kúsok od Paláca kultúry dávali nejaké mladí hoperi a nie že by sa mi to nejako zvlášť páčilo, ale ako sa na nich dívali ľudia a stáli okolo, tak tam bola babka, mala šesťdesiat, viac asi nie, a dávala s nimi, znalecky kývala hlavou do rytmu a to sa mi páčilo naozaj zvlášť.

Verím, že to tomuto mestu vydrží. Na víkend idem do Jeseníkov, tak keď sa vrátim, nech je to také, ako to bolo tento týždeň.

...

Na fóre istej vládnej partaje bolo rozdelené Maďarsko; medzi Rakúsko a našu drahú domovinu. Dosť šlendriánsky mimochodom. Iba som si spomenul, ako sme si minule s Maďarkou Edith dokladali, že ako ťažké to máme s tým našim pôvodom, keď tých kokotov vidíme takto naživo.

14.4.08

Áno, áno, áno!

Videl som Mesto tieňov. Predstavte si kvalitu spracovania Najväčších kriminálnych prípadov Slovenska, posuňte to ešte o jeden level a vedzte, že to je seriál. Áno, áno, áno. Prvý diel bol dokonca lepší ako moja najobľúbenejšia časť českej série Černí andělé, Pokoj bez oken. Všetci znalci a fajnšmekri popkultúry, ktorí neváhajú dať šancu slovenskému seriálu, treba vidieť.

13.4.08

Fototrip II.

Ešte v časoch nedávno minulých, keď som v rámci svojej agendy v umastenej korporácii organizoval všakovaké veselé teambuildingy, nenásilne inkorporujúce nešťastné duše našich zamestnancov do tzv. crew, čiže kolektívu, intenzívne som sa zaoberal prípravou výletu do brnenskej ZOO. Sezónnosť tohto podujatia, závislého na počasí, ako i časová náročnosť projektu, ktorý sa mal odohrávať popoludní, čiže keď sú tržby, čiže keď sa má pracovať a nie rajdať po motivačných akciách, ma spolu so zrejmým odporom mojich kolegov z manažmentu k účasti na akcii, na ktorej nie je vopred isté, či sa bude piť, od organizácie výletu nakoniec odradili. Vo Varšave som si to dnes vynahradil. Fajne bolo.


Už prvá momentka, verím, ozrejmí fakt, že sme opustili bezpečie nášho brehu Visly a ocitli sa na druhej, nebezpečnejšej strane mesta, na Pradze.


No a potom to začalo. V ZOO boli, prekvapivo, zvieratká, bolo ich tam veľa a všetky smrdeli tak, že to cítim ešte teraz. Pre deti z mesta, na obrázku lama.


Zvieratká sa majú v ZOO dobre, pretože sa môžu nechať kŕmiť malými harantami, ktorí by ich vo voľnej prírode nekŕmili, lebo by sa ich báli.


Pre autenticitu pocitu prítomnosti exotickej zvery vo východnej Európe neváhali projektanti záhrady zakomponovať do výbehov zvyšky vkusnej panelákovej výstavby.


Nie všetky exponáty boli v čase výletu k zastihnutiu, ale nechali aspoň vizitky.


Nájdi päť rozdielov. Zubor...


... a bizón.


Výbeh pre viacero živočíšnych druhov. Vľavo tuleň grónsky, vpravo homo sapiens.


Plameniaky. Ich schopnosť ustáť na jednej nohe ma prekvapila približne do takej miery, do akej prekvapil kolegyňu, poznajúcu ibisa len z hry meno-mesto-zviera-vec, fakt, že je červený. A že je to vták.


Toto mal byť záber špeciálne venovaný Lemuelovi; naozaj som mu veľmi chcel odfotiť lemurov, ale ich stanovisko bolo také, že mi k predmetnej veci ukázali riť.


Keď už sme pri tejto téme, boli tam aj paviány.


Pravdepodobne v žiadnej ZOO nesmú chýbať zákerné, krvilačné a človeku nebezpečné šelmy. Pantery...


... a poníky.


A na záver, v zmysle nového tlačového zákona, miesto pre opravu. Vnímavý čitateľ rozpozná i na tejto nekvalitnej fotografii dvoch zástupcov živočíšneho druhu surikaty. Týmto sa verejne ospravedlňujem môjmu vzácnemu kolegovi Matejovi Kurianovi za to, že som sa s ním v minulosti na túto tému škriepil a že som ho urazil, keď som tvrdil, že surikaty nie sú žiadne malé zvieratá, ale krabie tyčinky.