dušk.o. v kocke

Napriek pravidelnej dennej dávke Memo Plus, čo je môj vlastný spôsob ako využiť placebo efekt k posilneniu nádeje, že nakoniec zo mňa bude diplomovaný politológ, i keď, pravda, s titulom Bc. a teda tak trochu okresnej úrovne, nie som naďalej schopný tvoriť zmysluplné vetné konštrukcie, mostíky a iné architektonické zázraky, a keď už, tak ich, ako v prípade tohto zázraku, nedokážem ukončiť vo vhodnej chvíli. Preto to dnes bude v kocke.

Po prvé. Veta dňa.

Laakso-Taageperov index efektivního počtu stran vypočteme tak, že vydělíme jednu součtem čtverců proporcí každé strany zastoupené v parlamentu.

Politológia je super! Po dvojdňovom bádaní v minulom semestri, ako Laakso-Taageperov index efektívneho počtu strán vypočítať, som síce o tento poznatok bohatší, žiaľ, doteraz nerozumiem tomu, k čomu môže byť fakt, že ak sa do parlamentu dostane jedna strana s šesťdesiatimi percentami hlasov a druhá so štyridsiatimi, tak index kolegov L&T je 1,6 periodických, dobrý pre blaho našej ľudovej pospolitosti. Ale tak čísiel podľa mňa nikdy nie je dosť.

Po druhé. Frazeologizmus dňa.

Potěš koště.

Skvelé slovné spojenie v nemenej dobrom texte na dfense, ktorý príjemným spôsobom ozrejmuje niektoré pikošky okolo inak zmysluplnej konštrukcie a architektonického zázraku, ktorý sa má začať stavať na Letnej. Inu, my sme si otvorili národné divadlo v socrealistickom retro štýle, Čechov čaká údel národnej knižnice obkreslenej z druhej série Futuramy.

Po tretie. Rekapitulácia dňa.

Kocovina – Sprcha – Memo plus – KFC – FSS – ICQ – NS – NSS – ČSDSD – KSČ – NF – OF – ODS – Treska zapečená so syrom a brokolicou. Čo bol mimochodom pekný grc a zase jedna čiarka do kolónky Prečo chodím do univerzitnej menzy tak málo. Nič také odporné som nemal v ústach odkedy ma v sanatóriu nútili piť mlieko.

Po štvrté. Spresnenie dňa.

V sanatóriu pre dýchacie choroby. Mám dvadsaťjeden a protialkoholickú liečbu som doposiaľ vo svojom živote absolvovať nestihol.

Po piate. Spresnenie spresnenia dňa.

Zatiaľ.

Po šieste. Móda na dnes.

duqis (12:01): dnes ani neviem ci mam obe ponozky biele.

myska (12:01): ty nosis biele ponozky?

duqis (12:01): no sak do tenisiek

duqis (12:01): akoze do topanok snad nie preboha

myska (12:01): ja ze do tesilakov

duqis (12:02): jasne, s tesilkami a podla moznosti do mokasin

Po siedme. Móda na zajtra.

duqis (12:06): das leginy?

Po ôsme. Predpoveď na zajtra.

Bude chcať.

Na Balkán!

Učiť sa v tejto horúčave je nemorálne a zvrátené. Prízemné, nízke a zhýralé. Preto sa tomu snažím v ostatných dňoch usilovne vyhýbať, žiaľ, nejaká falošná zodpovednosť či čo ma núti naďalej k tomu sadať a podtrhávať si všetko podstatné zeleným zvýrazňovačom, všetko nepodstatné oranžovým, všetko čo nemám rád ružovým a všetok zvyšok žltým. Ako znie icq status jedného kamaráta: Maturita 2, už brzy ve vašich kinech. 5.6. je deň D. Teda, prvý zo sledu mojich dní D.

Ale k veci. Jediné, čím som za ostatnú dobu prispel k celospoločenskému dobru (aj keď, akoby asi namietal Hayek and comp., nič také vlastne neexistuje), bolo zaslanie nejakých supiš infošiek Martinovi Hanusovi do .týždňa. Ich najnovšiu tému sledujem, i keď netvrdím, že sa nejako nechávam strhnúť. Ale niekoľko detailov mi príde zaujímavých.

Totižto: niekoľko hodín po útoku na Hedvigu M. policajti vypracovali identikity údajných páchateľov.


Niekoľko dní po tom už žiadni páchatelia neexistujú. Aj keby teda možno i existovali.


Podobnosť, samozrejme, čisto náhodná. Len zopár faktov: vyobrazení švárni junáci sú, ach, aká náhoda, členmi nitrianskej bunky jednej teroristickej organizácie, ktorá nám pred pár dňami takmer pochodovala Brnom a ktorá je vcelku ochotná vysporiadať sa so všetkým neslovenským, čo by na našej rodnej zemi otravovalo vzduch. To, že polícia nikdy švárnych junákov nevyšetrovala, pretože vraj majú "nepriestreľné" alibi (o čom sa, mimochodom, vo vyšetrovacom spise nepíše), je len čerešničkou na torte.

...

Ako si všimol Lemuel, k téme zaujali jasné stanovisko Kórejci. V ich originálnej mape Európy pre istotu posunuli Slovensko bližšie k Balkánu. A Chorvátsko na západ. Aby sme mali priestor. Lebensraum, či ako sa to volá.

Štýlové barbecue, Hayek a ja

Nikdy som nechápal ten vášnivý obdiv k filozofom a sociálno-vedným teoretikom, ktorý v sebe nosia moji erudovaní spolužiaci, klasicky liberálne zmýšľajúci bloggeri, či high society z prostredia Občiansko-demokratickej mládeže. V podnetných diskusiách na akademických chodbách, či pri raňajkách na republikových radách a táboroch slovensko-maďarského priateľstva, som sa vždy priblblo usmieval a kýval svojou malou politologickou hlavičkou, akože chápem, čo chcel Hayek povedať tým spontánnym poriadkom, taktiež v skryte duše obdivujem Miltona Friedmana a kade chodím, tade myslím na Nozicka. Najhoršie bolo, že to pozérstvo väčšinou niekto poznal, a ako napríklad v prípade ex-predsedu bratislavskej bunky mladých pravičiarov, mi dal aj najavo, že vie, že som v skutočnosti obyčajný dedinský buran, ktorý pri raňajkách nerieši liberalizmus, ale v prvom rade včerajšiu kocovinu.

Moja príprava na štátnice pokračuje v podobnom duchu. Prvých dvadsaťpäť otázok je samozrejme z politickej filozofie a každý, aspoň čiastkový úspech, každé porozumenie rozdielu medzi Rawlsom a Dworkinom, je pre mňa dôvod oslavovať.

Verejne teda priznávam: som na dedine, som buran a Hayeka nemilujem.

...

Ďaleko od civilizácie neriešim v zásade nič. Virtuálne sa ku mne dostávajú nejaké čriepky o tom, ako český národ počas piatkovej prehliadky ohňostrojov a včerajšej múzejnej noci zrovnal korporátny kurník so zemou, vytrvalo odmietam pozvania do senických barov na oslavu mojich narodenín, dokonca nesledujem ani správy.

Včerajšie rodinné barbecue sme navyše pojali naozaj štýlovo: nielenže nám sused s mojim otcom na dvor dotiahol kamenný kryt z hrobu (!), ktorí naši plánujú využiť na nejaký kus záhradného nábytku (!!!), ale vzhľadom k absencii elektrického osvetlenia, a nedostatku sviečok, sme si svietili kahancami z cintorínov.

...

Ivan Kamenec v diskusii o Tisovi v supiš relácke na Dvojke: Môže sa vrah, ktorý zabil päť ľudí, ospravedlniť tým, že ich mohol zabiť desať?

Život ide ďalej

Po kratšej prestávke opäť v plnej zbroji: Hungariou som včera popoludní prišiel na Slovensko, na stanici nasadol do auta, v ktorom ma čakal brat nervózny z blížiacej sa maturity a po trištvrte hodinovej ceste upchanou Senicou som dorazil domov. Ešte v aute som dostal vynadané nielen zato, že svojho jediného súrodenca zdržujem od učenia, ale i že sa nám prehrieva motor a možno domov ani nedôjdeme. S ťažkým pocitom spoluzodpovednosti za sfušovanú výmenu termostatu a dojebaný senický dopravný systém som teda držal hubu, aby som svoje tašky a oblek nemusel niesť peši. Vždy ten istý pocit: áno, toto je môj domov.

Z Brna som si pritom priniesol množstvo nových zážitkov. V práci som si vybral nevyhnutné študijné voľno, počas ktorého budú kolónky s mojimi zmenami mesiac a pol prázdne. Rozlúčku s umastenou filiálkou som pojal vo viac ako veľkom štýle: pondelok som odshiftoval s desivým minimom zamestnancov, rozbitou klimatizáciou a dvomi prepotenými košeľami. Kolegovia mi napriek tomu stihli v rýchlosti zagratulovať k mojej blížiacej sa jedenadvadsiatke, bohužiaľ ale nechali pravdepodobne v rovnakej rýchlosti kúpiť i papierové blahoželanie s textom

„potvrzujeme, že se v případě našeho oslavence jedná o špičkový ročník , který se v průběhu života rozvinul do plné zralosti a rok od roku je hodnotnější“

Ďakujem pekne. Nemám ešte ani po štátniciach, ale bol som nonšalantne pasovaný na síce zrelého a hodnotného, ale predsa len predstaviteľa kategórie 50plus.

...

Ostatný týždeň sa však niesol mimo iného i s letmými návštevami Tukana, terasy na Baštách a nášho obľúbeného non-stop pajzlu (Clubu 21), ale i malým víťazstvom na akademickej pôde. Súťaž o cenu A.I.Bláhy som spolu s ešte jedným erudovaným mladým politológom vyhral. Potešilo ma to obzvlášť preto, že som sa zúčastnil ako jeden z tých, ktorí si so svojimi oponentmi a inými persónami z katedry politológie nechodia v prestávkach zapáliť, a dokonca si s nimi ani netykajú. Moja verejná vďaka patrí samozrejme všakovakým postavičkám slovenskej ultrapravice, že mi svojou existenciou môj úspech do veľkej miery umožnili.

...

Dosť bolo samochvály, život ide ďalej.

...

Myslím že už dnes večer je do Sfér dôverných, či ako sa volá tá relácka na Dvojke, pozvaných celý rad celebrít, samozrejme s účasťou Fera Vnuka a jeho kolegu poslanca Rydla, aby nám porozprávali niečo fajné o dr. Tisovi. Agenda setting krajne pravicových živlov, z ktorých len máličko pochoduje v uniformách, slávi jeden úspech za druhým. Všetci tí dobrí muži v katolíckej cirkvi, Ústave pamäti národa, Matici Slovenskej a iných čertových spolkoch, sa môžu tešiť nielen vyšším a vyšším dotáciám, ale i pozornosti dobre prevychovanej televízie verejnej služby. Zločinec a alibista sa stáva mediálnou hviezdou.

Naozaj začneme premýšľať o tom, či Jozef T. za niečo stál?

Prvomájový denník

Zatiaľ, čo na rodnej hrude bol 1. máj pevne v rukách docenta Fika a jeho socanov, ktorí bojovali za novelu Zákonníka práce čapovaním kofoly a piva svojmu jedinečnému elektorátu, za Moravou sa tento sviatok stal príležitosťou pre to, aby sa všakovaké živly vytiahli zo svojich príbytkov a exhibovali na verejnosti. Anarchisti s fľaškou lacnej desiatky v jednej ruke a dlažobnou kockou v druhej, komunisti vyrevovaním archívnych hesiel, neonacisti pokusom o pochod centrom Brna a ja osobne pozorovaním situácie za oknami umastenej filiálky, kde sa okrem desiatok ťažkoodencov zhromažďovali skupinky organizovaných aktivistov jednej z najvýznamnejších pravicovo-extrémistických teroristických organizácií v krajine. Čas čisto orientačný, atmosféra vyhrotená, udalosti zveličené.

5:00 Duško sa nočným rozjazdom dopravuje na hlavné nádražie, rezkým krokom mieri do práce, odomyká kancel a sadá si k povinnému literárnemu intru v podobe noviniek a prúserov z minulého dňa.

7:00 Duško slávnostne odomkne dvere všetkým indivíduám, ktoré na štátny sviatok o siedmej ráno (!) netrpezlivo vyčkávajú na otvorenie korporátneho kurníku. Iniciatívne nechá vytiahnuť stolčeky a stoličky pred reštauráciu, aby sa hostia mohli už dopoludnia vyhrievať na jarnom slniečku.

8:00 Po telefonáte s kolegyňou zo sesterskej filiálky umasteného koncernu sa Duško dozvedá o počte nahlásených demonštrácií i trase neonacistického pochodu. Stolčeky a stoličky upratuje späť do útrob budovy. Počas desiatich minút intenzívnej fyzickej práce na čerstvom vzduchu okolo neho prefičí sedem policajných áut.

8:30 Jeden z aktivistov pravicovo-extrémistickej teroristickej organizácie si prišiel na tri cheesburgery.

8:45 Niekoľko ďalších vyholených návštevníkov raňajkuje pochúťky s logom svetového imperializmu. Čo vedie niekoho obliecť si mikinu s nápisom Brno Hooligans?

10:30 Duško desiatuje toast a presso (off topic).

11:45 Zamestnanci mopujúci podlahu Duška informujú o skupinke niekoľkých desiatok skínov, obkľúčených policajtmi, naproti filiálke. Skupina sa presunie na Bašty, kde sa zhromažďujú ich kolegovia, v okolí reštaurácie sa objavia policajné pásky vytyčujúce trasu pochodu. V okolí zaparkuje niekoľko dodávok s ťažkoodencami. Všade pobehujú statoční muži a ženy v reflexných vestách s nápisom „Antikonfliktní team“. Duško predáva vedenie zmeny Ivetke a odoberie sa do kanclu na vyhotovenie objednávky.

12:30 Centrum je uzatvorené. V okolí je asi šesťdesiat ťažkoodencov, policajti na koňoch, množstvo zvedavcov a policajných áut. Nad hlavami nám krúži vrtuľník. Policajti sa zhromažďujú po obvode ohláseného pochodu. Všetci tí, ktorí zostali v uzatvorenom centre, sa už u nás najedli, význam našej reštaurácie zostal len v tom, že si sem chodia odskočiť prítomní policajti. Zamestnancov, ktorí majú prísť do práce, policajti nechcú pustiť do centra. Niektorí ich ukecajú, niektorí nie. Vzhľadom k nulovému obratu navrhujem, aby sme šli všetci na vzduch a sledovali, čo sa bude diať.

12:45 Policajti sa naďalej tvária, že pochod bude. Zatváram vchod od ulice.

13:00 Zahraničný študent tmavej pleti sa nás anglicky pýta, prečo je vonku toľko policajtov. Všetci sa priblblo usmievame.

13:30 Počas tejto hodiny zarobíme cca 300 korún. Otvorený máme len jeden vchod za páskou, vnútri stráži jeden zamestnanec. Ostatní stojíme vonku a čakáme na nejaké vzrúšo.

13:45 Tajomník mestskej časti Brno – Stred nechá pochod (zaplaťpánboh) rozpustiť. Skíni na Baštách neustupujú, vedľa nás zastavujú dodávky s ďalšími policajtmi. Ideme nižšie ku KFC čekovať, čo bude. Umastenú filiálku pre istotu zatváram.

13:55 Antikonfliktní team sa rozhodne vyprovokovať stret. Proti skínom sa rozbehnú policajti na koňoch a ťažkoodenci. Tí po nich začnú hádzať fľaše a kamene. Policajný kordón sa rozhŕňa, okolo nás prejde vodné delo. Je počuť delobuchy a nejaké heslá, zásah nevidíme. Krátko nato odvádzajú zraneného policajta a niekoľko zatknutých skínov. Väčšina sprievodu vraj bola zatlačená pod hradby a na Nové sady a snaží sa pochodovať smerom k Rondu. Niekoľko málo z nich s vlajkami Národního odporu smeruje k nádražiu.

14:30 Neďaleko nás sa točia autobusy. Policajti skínov obkľúčia a neskôr do nich veľkú časť naskladajú. Ešte pol hodiny a je po všetkom. Centrum sa otvára a my sa vraciame do umastenej filiálky. Pred vchodom už klasicky čaká niekoľko hladných krkov. Duško dokončí objednávku.

18:00 Cesta na Kraviu horu. Slnko slabne, mesto je stále plné policajtov, na Českej hliadkujú autá. Na Riu si dám tri pivá a dve pepermintky. Česi vyhrajú nad Američanmi, Liverpool postúpi do finále Ligy majstrov.

(Veškeré fotečky čekujte tu).

Podané ruce?

Nemám nič proti občianskym združeniam, alternatívnym klubom či dobročinným organizáciám, v ktorých sa agregujú študenti Filozofických fakúlt, žonglujú s farebnými loptičkami, venčia v nich svojich pitbullov a vyberajú si z dredov vši. Som totiž v zásade človek tolerantný a najmä, dokážem vyzdvihnúť prácu iných. Napríklad také združenie, že Podané ruce. To je veľmi fajné. Podané ruce, plné aktívnych študentov miestneho filozofického ústavu, totiž pomáha všetkým, ktorí zišli z cesty. Teda, zišli z cesty voňavých cigaretiek s nepatrným obsahom THC a začali si s injekčnými striekačkami.

Iste si teraz predstavíte všetky tie čiernobiele edukatívne dokumentárne filmy, na ktorých sa komparzisti s čiernym make-upom pod očami, predstavujúci akože feťákov, váľajú pred Priorom a naverímboha nechávajú použité injekčné striekačky po detských ihriskách a verejných priestoroch. Zlo, beznádej, šeď, beznádej, beznádej, zlo, šeď, Prior, beznádej, zlo. No a potom strih – trojročné bábä sa pichne do prsta a skončí v nemocnici so žltačkou.

Zduženie Podané ruce by v týchto dokumentárnych filmoch bolo zobrazené celkom iste farebnými zábermi, ktoré by, samozrejme, začínali svetlom z tunela alebo nejakým podobným klišé. Združenie Podané ruce by totiž pred Priorom rozdávalo fajné supiš pupiš nové injekčné striekačky, aby sa mohli feťáci váľať po zemi s pocitom, že nielenže bude svet bez žltačky, ale hlavne si je stále čím pichnúť.

Nemám nič proti občianskym združeniam, alternatívnym klubom či dobročinným organizáciám, v ktorých sa agregujú študenti Filozofických fakúlt a nepotrebujem, aby mi niekto v diskusii ozrejmoval nevyhnutnosť toho, aby brnenské socky dostávali stále nové ihly pre svoje bohumilé hobby.

Akurát mi niekto vysvetlite, prečo po nich doprdele musia tie ihly na hajzloch zberať manažéri umastenej korporácie a v ktorej riti boli Podané ruce strčené dnes popoludní.

Nový dušk.o.: plný vízií a plánov ako perspektívna partia

Áno, dopísal som text pre Rexter. Po týždňoch odkladania a precízneho generovania výhovoriek, prečo to nejde, sa to konečne podarilo. Ihneď som svoje dielo odoslal Josefovi Smolíkovi a teraz napäto čakám na recenzné konanie. A keďže ma v týchto dňoch ovláda mamon a moja hrabivosť nepozná medzí - po Maťovi sa štúdia o istom počte natvrdlých fanatikov, ktorí sú v snahe uchrániť pred nimi našu spoločnosť ochotní navlieknuť sa do slušivých uniforiem, aby sme ich rozoznali, doručila na katedru politológie so zámerom pomerať sa s ostatnými v študentskej súťaži o cenu A.I.Bláhy.

Rozhodol som sa totiž dať svojmu životu perspektívu, ktorou filiálka umastenej korporácie nebude, a som napevno odhodlaný pracovať, rozvíjať sa a možno i naďalej tráviť čas s natvrdlými fanatikmi, písať o nich článočky a štúdie, diskutovať s intelektuálmi a chodiť na obedy so sociálnymi antipatmi, žoviálne konverzovať o manžetách na všakovakých snobských seminároch a univerzitách, skrátka sa stať sociálnym antipatom tak skoro, ako to len bude možné.

Samozrejme za predpokladu, že o mesiac odštátnicujem.

...

Moje horšie, staré a prekonané JA, sa naproti tomu všetkému v piatok večer a v noci zúčastnilo podarenej akcie s mottom z kalby rovno do práce, počas ktorej som síce tvrdil, že alkohol je super, ale s odstupom času si myslím, že ešte viac super je byť sociálnym antipatom, mať plány a vízie a nezaplietať sa do spárov korporátneho kurníku viac, ako je nevyhnutné.

Už len preto, že v budúcnosti by som nerád viacej dostával maily podobného obsahu.

----- Original Message -----
From: "Ondrej L."
To: dušk.o.
Sent: Friday, April 20, 2007 6:06 PM
Subject: McDonald´s

Zdravim,
ehm, kedze si uz jediny stale pracujuci clovek v McDonalde ktoreho poznam,
tak ta idem otravovat s jednou jednoduchou otazkou. Teda poprosil by som ta ak mas
cas. No, ide o to ze robim jeden marketingovy projekt a potreboval by som
vediet, ake majonezy resp aku znacku majonez a kecupov v mcdonalde
predavate a podavate. Nech to znie akokolvek absurdne tato informacia je pre mna
skutocne uzitocna:)
No.. mozno este ze ci McDonald v cechach vo svojich reklamnych kampaniach
(ja som to nezaregistroval) zdoraznuje spolupracu s nejakou znamocu znackou co sa
tyka dresingov majonez a tychto sraciek. Viem ze v anglicku je to
Hellmann's. nuz..tak.. dik.. za odpoved..

ondrej (ten kajin kamarat)

...

----- Original Message -----

From: dušk.o.

To: "Ondrej L."

Sent: Friday, April 20, 2007 8:31 PM

Subject: Re: McDonald's

Ahoj,

Prehlad dodavatelov do McDonalds CR a SR mas tu:
http://www.mcdonalds.cz/informace/info_mcd/prehled_dodavatelu.shtml

Tzn. ze je to pravdepodobne od Develey - urcite to nie je Hellmans. Mena
dodavatelov ja nepoznam, suroviny objednavam od Česlogu, co je logisticka
siet pre vsetky restauracie - ale mozem sa ti pozriet na vyrobcu na obale :)

Poznam marketingove kampane firmy, posledny pol rok obzvlast, kedze ich mam
dva tyzdne dopredu na stole, videl som aj starsie veci, ale zeby sa
zdoraznovala nejaka ina znacka si nepamatam - maximalne pri Happy mealoch,
mozne to je pri spolupraci s Coca colou ale u majonez pochybujem.

Dusan

...

Odborník na majonézy podávané v korporátnom kurníku?

Never more, kua.

Čo nové v Senke

Senka (v hovorovej reči nás nigga nigga raperov moje rodné city) v sebe počas jari skrýva nekonečne veľa kratochvíľ a možností, ako stráviť deň podľa chuti a vkusu každého soudruha. Ja som síce ružové kvety a zelené listy, ktoré zamorili môj dosiaľ panenský, fabrikou na umelé vlákna determinovaný výhľad, čekoval spoza počítača, ale i tak som si čas na vychádzku do ulíc našiel. Jednak som chcel obehnúť niekoľko tvárí, s ktorými sme zasa dva týždne nemali tú česť, jednak to odo mňa v pravidelných dávkach vyžaduje i chlpatá rohožka spiaca na našom gauči, ktorá si v slabšej chvíli zvykne hovoriť kokeršpaniel.

V skratke som vypozoroval nasledovné:

• nový kostol kúsok od nášho domu, financovaný miestnymi podnikateľskými gangstas a rímsko-katolíckou loby, položil svoje základy a bude sa volať po sv. Cyrilovi a jeho bratovi v triku, kolegovi Metodovi
• nigga nigga raperi original Protiľahlá strana naďalej navštevujú Káčko a naďalej mi nikto z nich osobne nevysvetlil tie výhražné maily, čo mi jednu dobu plnili mailovú schránku, ba čo viac, ani mi nikto z nich nerozmlátil moju pusinku za to, že som pošliapal ich mená a mená ich rodov
• apropos, keďže mi Krytón reklamoval, že Káčko* som ešte nikdy na skutočnom bloGu nespomínal, čo podľa mňa nie je pravda, ale keď už, nech sa vie, že som ho teda spomínal a spomínam opäť
• áno, Káčko som v piatok navštívil i ja a môžem teda podať hlásenie, že všetko je tak ako bolo doteraz – ceny príjemne ľudové, osadenstvo tvorí primeraný počet sociek a ľudí, ktorých možno vďaka vonkajším znakom priradiť k tzv. lúze, jediný pisoár je naďalej rozbitý a bývalé toalety si zamestnanci upravili na vkusný krytý bazénik
• inak, keď už sme pri piatkových udalostiach v Káčku: Huges! vieš, že si mi takmer zasiahol moju novú botičku? ts ts ts
• sobotné popoludnie sme všetci venovali prípravami na večer, kedy mala do mesta vyraziť stará dobrá crew – a i vyrazila. Miška nás síce s Jurom musela pol hodinu čakať v Riva bare, čo sme sa po ceste rozhodli vysvetliť nákupom malej pozornosti k Slížovým narodeninám (zvyšok času Juro zvalil na hľadanie peňaženky), ale všetko sme statočne dohnali po príchode. Teda aspoň ja a Juro. Čašníčka sa pri našom stole za štyridsať minút otočila šesťkrát, aby nám priniesla niečo dobré, my sme všetko pekne vypili a odobrali sa do Ledviny. Fajný večer, dokonca som bol doma do jednej.
• o tom, že je v Senke takto na jar krásne, sme sa rozhodli presvedčiť ešte dnes popoludní malou prechádzkou do centra – čo by som teda ja osobne v nedeľu asi dobrovoľne nespravil, ale keďže motiváciou nám bola veľká a nehorázne mega mega kalorická pizza v najlepšej pizzeri v meste (akurát keby sme hladní tridsať minút čakať nemuseli, že), nejako som to vydržal.

Víkend za nami, jar v plnom prúde a leto klope na dvere. Na Hodokvase bude Placebo. Jupi jupi yeah.

---

* Káčko – ľudový názov občasného non-stop pajzlu s názvom Hostinec pri Zábavnom centre, odvodený od iného ľudového pomenovania K2, ktorý podľa povesti vymyslel Miškin otec, i keď si autorstvo pripisuje celý rad iných vážených občanov mesta. Miškin otec týmto trefným názvom vystihol úroveň a celkovú kvalitu podniku, keď ho prirovnal k do tej doby najvýznamnejšiemu pajzlu v meste – krčme Kaňové. K2 je pritom skratka termínu „Kaňové 2“. Fajnšmekri vedia, že sa istú dobu Káčku pre ojedinelú výzdobu interiéru, ktorej dominovala ružová postavička na zadnej stene, hovorilo i „U Pantera“.

Ako sa na Klácelkách halušky varili (a iné dobrodružstvá Pejska a Kočičky)

Na poli národnej kultúry sa ostatný týždeň udialo veľa vecí. Jednak mala premiéru slovenská verzia úspešnej českej telenovely Ordinácia v ružovej záhrade, čím zaplesala nejedna dušička príbehuchtivej slovenskej ženy, jednak bol za účasti nacionalisticko-socialistickej verbeše schovanej za masku národnej a štátnej elity otvorený Biely slon, čím získali slovenskí umelci priestor, kde môžu pri naleštených bielych kachličkách nariekať nad tým, že nie sú schopní pritiahnuť na svoje hry adekvátny počet divákov ochotných tolerovať, že tie hry za návštevu možno ani nestoja. V hanbe nezostalo ani slovenské osadenstvo kolejí Klácelky. Po piatočnej porážke slovenskej hokejovej reprezentácie pred brnenským česko-slovenským publikom sa totiž niekoľko jednotlivcov rozhodlo zachrániť našu národnú česť tým, že pre hladné české krky navarí bryndzových halušiek.

Úlohy to neľahkej sa zhostili predovšetkým Maťo s Fetem. Po vzore iných slávnych dvojíc, narýchlo spomeniem azda len Pejska a Kočičku, Maťka a Kubka, či Pata a Mata, nakúpili všetko potrebné a pustili sa do diela. Zapojili niekoľko nešťastlivcov, čo sa motali okolo, a už sa šúpali zemiaky, strúhali na strúhadle a hnietli do cesta. Približne v tejto fáze, mohlo byť niečo po ôsmej, som na scénu vracajúc sa z práce vstúpil ja. Našúpal dva tri zemiačky, odbehol zakúpiť niečo dobré do non-stop okienka na Úvoze a hneď na to sa vrátil pozrieť, ako dopadla prvá várka. A prvá várka dopadla dobre. Z výšky meter osemdesiat priamo do záchoda. Cesto, ktorému Maťo a Fete nedopriali vajíčko, totižto svoju budúcnosť s bryndzou nespojovalo. Nakoniec sme ale dali všetko dohromady, všetkým chutilo a všetci boli spokojní.

Slovenská česť je teda zachránená, nemusíte sa báť.

...

Behom ostatných dní som si ja osobne užíval jar. Predovšetkým v pondelok, keď som si doprial deň mimo umastenej filiálky, aby sme sa na stretnutí s našou bývalou šéfkou vyhrievali na popoludňajšom slniečku na Baštách pod Petrovom, ale i včera, pri našej obľúbenej okružnej jazde Tukan-21-nočný rozjazd. Na záver som sa dozvedel, že by som sa mal viacej snažiť, aby ma ľudia mali radi, čo som komentoval tým, že sa k väčšine správam viac menej slušne a korektne a už to je výkon, ktorý ma vyčerpáva viac ako značne. Jednať tak, aby ma iní milovali, by už bolo nad moje sily. No a potom už sme len dopili posledný pohár a šli spať.

Domov som prišiel popoludňajšou Hungariou. Chvíľu som si u Mišky žehlil svoju neschopnosť dostáť sľubom, ktoré dávam, s mamou čekol, čo je nové v senickom Tescu a večer na prechádzke so psom rozmýšľal nad tým, čo robiť, aby ma ľudia mali radi.

Doteraz som si totiž myslel, že v zásade stačí byť sám sebou.

Alebo aspoň to, že som sám sebou, dobre hrať.

...

Najkonzervatívnejší lesklý plátok v slovenských trafikách vyšiel tento týždeň s Homerom Simpsonom na obálke.

Vzhľadom k tomu, že odmietam čítať Žurnál, pretože nič také nudné som v rukách nedržal od doby, čo som čítal Freudovu Nespokojnosť v kultúre, som vcelku rád, že ma Štefan Hríb s Martinom Hanusom ešte dokážu prekvapiť. Dokonca príjemne.

Močopudné zamyslenie nad problémami aktuálnych dní

Veľká noc je našťastie za nami. S radosťou som jej zamával valiac rýchlikom z Břeclavy do Brna v spoločnosti desiatich rozkokošených juhomoravských mládencov, ktorí sa rozostavili okolo nášho kupé so zámerom nielenže spievať, ale i hrať na husliach. Sviatočná idylka. Za oknom teplý jarný večer, vedľa mňa živé folklórne vystúpenie, mp3 prehrávač podávajúci svoj životný výkon.

Brna som sa nevedel dočkať.

Z domu som odpočinutý nastúpil rovno do toho, čo bolo kedysi zaspatou filiálkou celosvetovej umastenej korporácie, ale za noc sa v dôsledku premyslenej kampane našej spoločnosti premenilo na pôdu, kde môže český národ ukájať svoju túžbu po nakupovaní so zľavou, podľa možnosti vyjadrenou ligotavými farebnými kupónkami. Rodiny s húfmi potomkov a ďalšími húfmi potomkov ich potomkov, babičky z vidieka a celé bandy frikulínov, čo si len tak z frajeriny zašli na malého jahodového šreka, obliehajú našich zamestnancov a žerú a žerú a žerú. Minulosťou overený systém práce šiel do prdele v priebehu dvoch dní; ako dnes dobre poznamenal kamarát, nevarí sa už podľa žiadnych pravidiel, jednoducho sa do skrine so sendvičmi láduje to, čo sa tam zmestí. Žiadne riadenie produkcie. Obyčajný tetris.

Ochota vystáť pre mňa neuveriteľných desať minút v rade kvôli jedlu, ktoré bolo pripravené v zhone a strese, je pre mňa rovnako nepochopiteľná ako ochota si takto vybojovaný pokrm zjesť na mieste, kde v tejto chvíli nie je v ľudských silách udržať aký taký poriadok.

...

Darček od Mišky, pre vás všetkých.

Na youtube v dlhšej verzii aj s komentárom dotyčného.

Ja osobne som sa pred chvíľou, keď som to videl, skoro počúral.