Viete čo ste robili presne pred rokom?

Tak napríklad ja som vymýval mozgy vietnamským deťom.

Baník pičo!!!

Mám rád, ak grafici a dizajnéri pri vytváraní corporate identity akéhokoľvek klienta vychádzajú z jeho povahy. Nové logo Ostravy, btw. za 1,8 milióna (!!!) českej meny, je v tomto takmer ideál. Ak by som mal charakterizovať Ostravu ako mesto, nevystihol by som to lepšie: tri veľké výkričníky a veľká nuda. Kreatívci z Najbrtu, tri krát bravo!!!

Via.

Čo ďalej: zelená a výberová tento týždeň naplno spustila výrobu. Po chodbách sa motá tri krát toľko polotovarov ako po minulé roky a ja už na svojich prednáškach a seminároch nespoznávam takmer vôbec nikoho. Na Dějiny světových médií chodí asi 50 ľudí, čo je vzhľadom k predmetu skúmania naozaj desivé číslo. Dva razy som čakal na študijnom. Vždy takmer hodinu. A v Krmítku si nie je kam sadnúť. Pche.

Na študentský život asi začínam byť pristarý, ostatne, nejaké večerné mecheche už tiež nie sú nič pre mňa. Krátke obhliadky terénu žiadne prekvapenia nepriniesli, čo sa ostatnej doby týka, v Johnies, u Steinera, na Poště i u Dávneho meča všetko po starom, konečne podobne ako v obľúbených senických lokáloch (i keď myslím, že som bol tak maximálne v Irishi a Nescafé). Pijem málo, ráno aspoň môžem vstávať. Denne o pol ôsmej, to bolo vždy mojim snom.

Študijné poznatky by som zhrnul v krátkosti: Carl Schmitt mi začína byť viac a viac sympatickým, asi to bude vekom. Pravda, prísne z hľadiska politickej teórie, biograficky to zase taký borec nebol, i keď osobne by som jeho nacistickú anabázu nepreceňoval. Immanuel Kant sa narodil ako Emmanuel, ale niekto mu na matrike zle napísal meno. V mladosti sa živil ako výborný billiardový hráč, inu, každý máme to maximum, od ktorého očakávame, že sa stane všeobecným zákonom, postavené niekde inde. Ak si budeme ešte na jednom, zdôrazňujem povinnom predmete na katedre politológie zase raz ozrejmovať koncept stranícky rodín, umriem. No a na záver historicko-gastronomické intelektuálne zamyslenie. Alebo prečo nám antický človek konotuje intelektuála, zatiaľ čo barbar barbara: podľa jedného z mojich vyučujúcich v tom hrá rolu i naše vnímanie skladby potravín tej ktorej spoločnosti. Zatiaľčo olivy, víno a pšenica nám vždy prijdú istým spôsobom vznešené, pivo, loj a mäso sa dodnes spájajú s buranstvom (to len tak na okraj Oktoberfestu, i keď ja už som v minulosti nejakú tú dišputáciu na túto tému viedol).

Nič na tom, začala jeseň, ľuďom ako som ja je zase sveta žiť.

Zapíšte si do denníčka

"Mezi USA a Ruskem je propastný rozdíl. Představte si, jak USA zmasakrují Kalifornii, protože chtěla samostatnost, pak rozdají v separatistickém Quebecu pasy, aby následně mohly Quebec pod záminkou ochrany svých občanů obsadit i s kusem Kanady okolo. Ta představa je absurdní. U Ruska to bereme skoro jako normál."

(Zdroj: nekorektně.com)

Výdobytky techniky

Svet sa posúva dopredu míľovými krokmi. Zatiaľčo zvyšok Slovenska ovládol ošiaľ okolo iste mimoriadne užitočnej skrinky nazvanej iPhone, či ako, ja s mojou rodinou sme v ostatných dňoch veľmi moderne reagovali na duševnú nepohodu nášho psa. V ostatných mesiacoch začal počas našej neprítomnosti akosi brechať a zavíjať, čo sme sa s ohľadom na našich susedov rozhodli veľmi progresívne riešiť kúpou obojku s čipom.

Ten mu odteraz na akékoľvek neželané aktivity odpovedá elektrickým výbojom.

Úplne nové predsavzatia

Jeden z mojich posledných ročníkov na vysokej štartuje tramtadadá už tento pondelok. Vstupujem doňho, ako inak, s mysľou otvorenou, pripravený postaviť sa čelom náruči plnej nových úloh, veď žiť v dostatku, hrdo a slobodne, je vôľa nášho ľudu, ktorá ma vedie. Ale to už asi povedal niekto iný.

Predsavzatia (ÚPLNE NOVÉ!)

• Ešte aspoň chvíľu pobudnúť v PR biznise a v rámci toho sa rozhodnúť, že čo ako ďalej. So sebou.
  
• Napísať diplomku.
  
• Pre začiatok ale bude asi stačiť nájsť, do ktorej zložky ktorého počítača som kedysi v máji uložil jej dosť chudobné torzo.
  
• Priebežné poznatky uverejňovať na všakovakých weboch.
  
• Plniť sľuby.
  
• Občas písať.
• Nepiť. V ostatnom čase mi alkohol obzvlášť nerobí dobre, navyše zisťujem, že ma to už ani tak nebaví.
• Chodiť vo štvrtok večer na Etiku médií. Vzhľadom k lektorskému obsadeniu (ex-editor MF Dnes) bude isto poučné.
• Podrobne sa zaoberať osudmi a problémami mojich kamarátov. Teda tých virtuálych. Teda tých z Gossip Girl.
• Nájsť svoj obľúbený dáždnik a priniesť si ho do Brna (to je také vcelku aktuálne a relatívne naplniteľné).
• Začať seriózne aspoň trochu občas rekreačne športovať.
  
• Seriózne aspoň trochu občas rekreačne ignorovať aktivity bábkovej junty tejto jedinečnej gubernie.
• Voliť Ivetu Radičovú.
• Začať šóferovať.
• Správať sa žoviálnejšie.
• Vsávať pred ôsmou.
• Raňajkovať.
• Získať diplom.
• Nehrešiť.
• Chodievať na stolný tenis.
• Naučiť sa hrať poker. Alebo aspoň žolíka.
• Zbohatnúť.
• Zmúdrieť.
• Atď.

Nejasné správy z konca sveta

Kultúrny šok v podobe voľných víkendov, počas celej doby mojej kariéry v umastenej korporácii úplne abstraktnej entity, sa ma dotkol do tej miery, že ich len málokedy trávim v Lískovci. Častejšie ako v minulosti navštevujem svoje rodné malomesto a okolité dediny, no pre tentoraz som zostal v Brne a - nevídali - našiel som čas i na skutočný bloG. Však totu pekne zahníva, notebook je zaprášený akoby tu ležal mesiace nedotknutý, treba s tým niečo robiť. Čiže krátky sumár z konca sveta, teda z takmer konečnej našej drahej električky č. 8. Ako inak, v odsekovom layoute.

• Raz budem iste vďační za skúsenosti, ktoré získavam vďaka práci so štátnou firmou, teraz mám však ale skôr nutkavú potrebu biť hlavou do múru. Avšak i napriek rôznym peripetiám, nami predstavená komunikačná stratégia prešla hladko, logo máme, slogan máme, web bude, všetko sa hádam v októbri spustí a ja budem môcť predstaviť svoj prvý projekt v novom pôsobisku.
• Najfantastickejšia vec je však ono oháňanie sa titulami, ktoré v štátnej správe naozaj fičí jedna radosť. I preto som nútený vystupovať so svojim diplomom a mať svoju bakalársku identitu, inak dôsledne zamlčovanú, vyrazenú aj na vizitke. Nestačí. V ostatnom zápise z akejsi porady ma už povýšili na inžiniera.
• Mc déja vu: vo štvrtok som bol v Prahe, aby som na Václaváku u nášho vzácneho klienta a finančného žraloka rangu J&T riešil čosi proti eko-aktivistom či komu. Ako to tak býva, čas na obed max. pol hoďka, ak nechcete biele klobásy zo stánku šup ho k Ronaldovi. Práve prebiehal manažérsky kurz, presne ten, o ktorom som takto pred rokom z vlastných skúseností referoval, dokonca sa ma aj nejaká perspektívna McShi(f)t Managerka, taká zlatá dievčina so sto kilami nadváhy, pred ktorou jej kolegovia stále kamsi utekali, chcela opýtať na spokojnosť, tak som jej objasnil, že som poznačený systémom a o môj názor by v skutočnosti nestála
• V piatok som bol v Mikulove, krajšie mesto som už dlho nevidel, keď budem veľký, otvorím si tam penziónik. Dovtedy im tam aspoň postavíme diaľničku.

Viktor, človek víťazný

Nerozumiem, kde bolo TOTO strčené tak dlho.

Via Humno/Spam Anderson.

Na august sa nezabúda

To, čo sa pred pár dňami stalo v Južnom Osetsku, bolo od Gruzínska krátkozraké a hlúpe. To, čo sa dnes deje v celej krajine, je však od Mierotvorcov vypočítané a premyslené. Svet nie je čiernobiely, ale v dejinách existujú situácie, kedy sa musíte postaviť na jednu, alebo druhú stranu. My si dnes máme jedinečnú šancu vybrať medzi Západom a Východom. Pobaltie, Poľsko, aj Česká republika, sa postavili na Západ. Nemám najmenších pochýb o tom, že by sme tak mali urobiť aj my - tak ako nemám pochýb, že tak vďaka našej nacionalisticko-socialistickej bábkovej junte nikdy neurobíme. August 1968 bol totiž tak strašne dávno.

Viac na Humno.sk.

Support Georgia

Priznávam, že je to čiastočne o povinnej solidarite Západu so Západom, akokoľvek to vyznieva šialene, ak si za jedným Západom predstavíte Slovensko a za druhým Gruzínsko. Som si istý, že Gruzínci nemajú čisté svedomie. Bombardovanie Južného Osetska jednoducho nebol najlepší nápad. Ak ale hovorím, že Sakašvili má za ušami, o úmysloch mierotvorcov nemám najmenšie ilúzie. Rusi systematicky decimujú Gruzínsko len preto, že má tu drzosť tváriť sa samostatne. Južné Osetsko je len kvapkou v mori. Energetická a ekonomická blokáda, bojkot importu, faktická okupácia separatistických regiónov - a útok na krajinu dnes. Fakt, že ruská armáda dokáže na tzv. náhlu gruzínsku agresiu odpovedať koordinovaným útokom so stovkami tankov v priebehu dvoch dní, z nej robí asi to najflexibilnejšie teleso na svete. Preto nemám pochýb o tom, že im táto misia, ktorej ambíciou je ochrániť civilistov v Južnom Osetsku, vyjde. Najmä ak pri nej zbombardujú Tbilisi.

Tak som videl Bathoryčku

Áno. Som jedným z 600 tisíc na Slovensku a v Čechách, ktorí ju v prvých 4 týždňoch videli. Premyslený marketing v podstate stále zapríčiňuje vypredané kiná a tak som po rezervácii minulý týždeň konečne mohol včera prísť, vidieť a odísť na Petrov stiahnuť dva plechovkové Radegasty. Ale o tom inokedy.

Pridávať ďalšiu zbytočnú recenziu o tom, čo v tom filme bolo, sa mi nechce. Avšak ambícia neukrátiť vás o môj čisto subjektívny prežitok, kombinovaná s pocitom zodpovednosti, ktorý hovorí, že by bolo zahodno niečo sem pridať, inak to tu definitívne umrie, mi predsa len nedá. Začnime ale najprv tým, čo v tom filme byť nemuselo.

Pam-para-ram-pam-pam-pam, správne. Polívka s Mádlom. A čudesné vynálezy, ktorými mali pravdepodobne odľahčiť dej, boli tým najmenším zločinom, ktorého sa táto dvojica dopustila. Komorný psychologický príbeh Čachtickej pani, o ktorý sa chvíľami Jakubisko snažil, sa im totiž zodpovedne darilo rozbíjať už len tým, že vyliezli do záberu. Potreba nechať vcelku jednoduchú dejovú líniu kýmsi prerozprávať zapríčinila, že sa v tom filme kecá až príliš. Polívka-rozprávač nielenže nahlas číta vaše myšlienky (zajímalo by mě, jestli opravdu ta Darvulie zradila hraběnku), identifikuje dresy (co tady dělá královská garda), ale priamo volá po vyškrtnutí svojej postavy vo chvíli, keď všetci diváci čučia do tajnej chodby a on objavuje Ameriku výrokom to bude asi tajná chodba. Čo o Mádlovom výkone vypovedá fakt, že tak banálna postava akou je Polívkov Petr hrá v dvojici mníchov prvé husle, radšej ani nebudem prezrádzať. Ale keď tam začal tretí raz zavíjať, nakopali by ste ho do gulí, prisámvačky.

Zatiaľčo zaradenie Polívku s Mádlom možno považovať za niečo trestuhodné, zvyšná kritika je už skôr druhoradá. Scenár mohol byť lepší, dialógy hlbšie, koniec o 20 minút skôr. Pravdupovediac, viac mi chýbal nápad, metafora, nejaká iskra, ktorá by tomu dala šťavu: šachová partia medzi Thurzom a Bathory, jediný motív, ktorý sa objavil a mohol dodať deju spád, pripomínal skôr človeče nehnevaj sa.

Vo všetkom inom bol však ten film dobrý. V niečom výborný. Únosná miera Jakubiskovho magického realizmu, zaplaťpánboh, výborná kamera F. A. Brabca, obraz, strih, fakt fakt fakt roštenka Anna Friel (variácia na Mádla), spochybnenie legendy (i keď za cenu zrejmých historických nepresností), ale najmä fakt, že Jakubisko správne pochopil, že Bathory bola skutočne Erzsebet, že určite nehovorila po slovensky, že sa v tej dobe nikto neidentifikoval s národnosťou, pretože nič také ani nepoznali. A jeden - a žiaľ jediný - citát hodný zápisu do denníčka, a totiž v znení, že

Ty ses cicmala s katolíkem?! ... Běž si umýt hubu!

Išiel by som na to znova. Ale nie je to to naj, čo som v živote videl.