Močopudné zamyslenie nad problémami aktuálnych dní

Veľká noc je našťastie za nami. S radosťou som jej zamával valiac rýchlikom z Břeclavy do Brna v spoločnosti desiatich rozkokošených juhomoravských mládencov, ktorí sa rozostavili okolo nášho kupé so zámerom nielenže spievať, ale i hrať na husliach. Sviatočná idylka. Za oknom teplý jarný večer, vedľa mňa živé folklórne vystúpenie, mp3 prehrávač podávajúci svoj životný výkon.

Brna som sa nevedel dočkať.

Z domu som odpočinutý nastúpil rovno do toho, čo bolo kedysi zaspatou filiálkou celosvetovej umastenej korporácie, ale za noc sa v dôsledku premyslenej kampane našej spoločnosti premenilo na pôdu, kde môže český národ ukájať svoju túžbu po nakupovaní so zľavou, podľa možnosti vyjadrenou ligotavými farebnými kupónkami. Rodiny s húfmi potomkov a ďalšími húfmi potomkov ich potomkov, babičky z vidieka a celé bandy frikulínov, čo si len tak z frajeriny zašli na malého jahodového šreka, obliehajú našich zamestnancov a žerú a žerú a žerú. Minulosťou overený systém práce šiel do prdele v priebehu dvoch dní; ako dnes dobre poznamenal kamarát, nevarí sa už podľa žiadnych pravidiel, jednoducho sa do skrine so sendvičmi láduje to, čo sa tam zmestí. Žiadne riadenie produkcie. Obyčajný tetris.

Ochota vystáť pre mňa neuveriteľných desať minút v rade kvôli jedlu, ktoré bolo pripravené v zhone a strese, je pre mňa rovnako nepochopiteľná ako ochota si takto vybojovaný pokrm zjesť na mieste, kde v tejto chvíli nie je v ľudských silách udržať aký taký poriadok.

...

Darček od Mišky, pre vás všetkých.

Na youtube v dlhšej verzii aj s komentárom dotyčného.

Ja osobne som sa pred chvíľou, keď som to videl, skoro počúral.