28.12.09

Dušk.o. 2009. Okom totoho webového sociálna

Zvykol som si v minulosti rekapitulovať roky, ktoré uplynuli. To som bol, pravda, ešte chýrny blogger s asi dvadsiatkou pravidelných čitateľov, väčšinou tiežbloggerov, s ktorými sme si navzájom chválili svoje posty: že sú primerane veľké, primerane bystré a primerane vtipné. Tiežbloggeri už zväčša tiežneblogujú (všakže, všakže, všakže, všakže, výnimky len potvrdzujú pravidlo, všakže, všakže) , nieto, že by mali záujem si ešte naďalej naše posty primeriavať. Ale keďže som síce výzorom liberál, v duši však utajený konzervatívec, ctime si dávnych tradícií a sumarizujme i rok práve uplynulý.

Len pre poriadok, 2006, 2007 a 2008 nájdete tunáka.

A keďže nie je nad to držať sa istých schém, poďme sa držať i tradičnej schémy zhodnotenia uplynulého roka, totiž podľa mesiacov. Nápomocné budiž občasné posty, články či fotky, najmä ale facebookovské statusy. Už som to kedysi písal (prirodzene, citujúc niekoho iného): Na blog treba písať. Na facebooku stačí byť.

Január
Uznávajúc toto heslo, v januári som na blog nepísal. Aj preto, že som písal diplomku, nie že by dopadla lepšie ako na Déčko. Z dostupných prameňov vyplýva, že som okrem diplomky ešte robil nejaké skúšky, na onej zelenej a výberovej. A pracoval v AETNE. Ostatné krátko: začal som nosiť okuliare, s kamarátmi vymetal motokárovú halu v Piešťanoch a tradične zaspal nad novým Hřebejkovým filmom. Myslím, že to bolo U mě dobrý. U mě to tak dobrý nebylo.

Február
Vo februári som sa pravdepodobne opäť snažil budiť dojem, že pracujem hádam aj osem hodín denne. Dokonca som svojmu profesionálnemu životu obetoval celú jednu sobotu a zúčastnil som BarCampu. Kde boli všetci celkom múdri, mali pekné prednášky, no nič nové nám nepovedali. Aspoň tak som to komentoval vtedy. Ďalej sa zdá, že som svoj vzťah k Senke a Brnu delil rovnomerne: v Brne som žil, v Senici pil. Začal som si fotiť fotoblog, ďalšia kratochvíľa, ktorá mi vydržala tak tri týždne. Ale i vďaka nej dnes viem, že vo februári (!) napadol v Brne sneh. V Spolku som videl Karla Plíhala. S ex-Mdconalďákmi sa stretával v PuxPube. A z nejakého dôvodu, verím, že študijného, po večeroch čítaval Thompsona a Giddensa.


Marec
V marci boli voľby sme boli kuknúť Varšavu a nejaké dediny okolo, okrem toho boli voľby, prezidentské. Všakovako som sa snažil burcovať svoje okolie, aby nezvolili toho, o ktorom sa kedys' vyjdaril ako o jednej z najhorších foriem existencie nársocialistickej chamrade. Písal som agitačné článočky, diskutoval vo fórach, zakladal facebookové skupiny, s kamarátmi dokonca našich známych rozvážal do volebných miestností. Všetko nahovno, zabudol som, aké kmene tento kraj obývajú. Pridajme hádam len do tohto mesiaca časovaný výrok syna tejto hordy najroduvernejšieho, ktorý sa práve v marci 2009 vyjadril o Milanovi Lasicovi ako o intelektuálnom bahne. Kontroval som úctivo: napísal som vtedy veľmi noblesne, že Ján Slota je hovädo. Pritom je to obyčajný kokot.

Apríl
V apríli sme v rámci dňa pomoci k starším i druhý krát hlasovali za luxusný dôchodok pre Ivana Googloviča, bez výraznejšieho efektu. Písať som nepísal, zato si spomenul, že ma už naozaj čakajú štátnice - myslím, že som sa začal intenzívne pripravovať na štúdium. Súdiac podľa počtu rôznych pubov, ktoré spomínam vo svojich statusoch, to ale asi nebolo štúdium politickej vedy. A oné - v práci som dostal klienta, ktorý ma po dlhej dobe bavil: skladacie bicykle.


Máj
V máji sa Brnom opäť prehnali neonacisti, i keď nie tak narúživo ako po minulé roky. Na prvého sme mali ešte na byte v Lískovci mecheche s červeným krepovým papierom a vychladenou poľskou pálenkou, idyla. Karpatskú horkú v bare v Častkove mali stále za 40 centov. Zostarel som, presne o rok. A vážne som sa začal učiť na štátnice, súdiac podľa zapísaného výroku od Piusa II. k pápežskej voľbe: "Ak sa na niečom zhodnú dve tretiny svätého zboru, pochádza to nepochybne od Ducha svätého". A ešte: v Senke otvorili Kaufland. No fakt.

Jún
Zmagistroval som.

Júl
Boli sme s bandou na dovolenke a na Pohode, inak bolo príšerne teplo. Čo iné: dostal som diplom, samozrejme modrý; oslávil som rok v dílně obrů, Shooty označil Borisa Zalu za Rasputina s vypadanou šticou.


August
K tej Pohode. Keďže, ako už som spomínal, žijeme v krajine v akej žijeme, nemohlo trvať dlho, aby nejaký chudák, celoživotne prisatý k niekoho prdeli, o páde stanu nenapísal, že za to môže nenávisť voči Hranolovi. Netrvalo - a bolo teda načim odpovedať. Spätne tento text hodnotím ako svoj najlepší za celý rok. Keďže som ich moc nenapísal, nemusel to mať ani ťažké. Čo iné: v Senici Príbeh ulice, kvalitka v choreografii, prúser v deji. Seriózne som na akomsi školení rozdával rady, ako sa majú posádky vrtných súprav správať k ľuďom. Víkendy na vidieku, veľa veľa Scrubs a na konci mesiaca - odsťahovanie sa z Lískovca. Baj-baj-Brno.

September
Ako full-time Seničan som sa v podstate začal ihneď obzerať po tom, čo by sa dalo na malom meste vyparatiť. Veľmi rýchlo padla voľba na lokálny pseudožurnalizmus, žáner, v ktorom som naozaj dobrý. Odvtedy som nielen Seničan, ale i Seničan.sk. Videl som Jánošíka - zas som mohol tri hodiny radšej felíciu pucovať. Ale život začínal byť i bohatší - najmä po tom, čo sa začali vysielať nové série HIMYM a The Big Bang Theory. Predĺžený víkend v Beskydoch, nejaký idiot poradil českým lidovcom slogan Dobrý den je, když jsou plný záhony a interne som si odsúhlasil možnosť klientovi, ktorý na otázku Čo vás odlišuje od konkurencie odpovedá Neponúkame len produkty, ale i pridanú hodnotu, spakruky jednu streliť.

Október
Seničan.sk reštartoval.

November
Krajské voľby, ďalšia možnosť poodpľúvať si. Inak nuda, práca a snaha o to začať zberať matroš na ešte jednu diplomku.

December
Koniec roka, ktorého niektoré mesiace sa dali odbiť pokojne jednou holou vetou. Hej, tak trochu aj asi naschvál. Nabudúce, ak nejaké bude, budem hodnodiť už len na twitteri. 365 dní v 140 znakoch. Aspoň nevypustím toľko emisií.