Novoročenka

Nuž teda, keďže sa plánujem zajtra odlifrovať na vidiek, aby som Silvestra strávil spolu s niekoľkými drahými dušami na milom a tichom posedení bez petárd a svetlíc, ktoré som účastníkom tento rok zapovedal, nezostáva nič iné, ako ctenej čitateľskej obci zaželať už dnes. I keď priznávam, že výmena kalendára na chladničke pre mnohých nemusí byť významnejším popudom k bujarému pitiu a hodovaniu či posielaniu recyklovaných smsiek zabudnutým priateľom a známym, my ostatní sa tejto náhlej zmeny neváhame chytiť ako maličkej nádeje v tomto našom prostom živote. Ohliadnuc sa za práve uplynuvším rokom môžem totiž aspoň ja konštatovať, že napriek malým úspechom to bola v podstate mizéria, ktorá ma opäť len pripravila o mladícke ideály. S každým ďalším zmrdom, čo sa mi za ostatných dvanásť mesiacov prilepil na topánku, sa tak cítim dospelejší, akoby som chcel. Ale asi to patrí k tomu, mať dvadsaťjedna.

Ostatne, iba krátko to podstatné, z čoho by mohol byť v budúcnosti aký-taký osoh: obhájil som bakalársku prácu, získal titul bakalára z politickej vedy a mediálnych štúdií, niekoľko ráz zabil čas na korporátnych brainwashingoch, aby nakoniec zistil, akú pozíciu som si vo firme vybudoval, presvedčil sa o tom, aký historický význam bude mať nacionalisticko-socialistická verbeš, more času zabil mrdaním sa s opicami a obľúbeným docentom, smutne konštatoval, že na piče sa musí ostro, a potom sa vrhol do niečoho, v čom aspoň nateraz vidí zmysel.

Fakt, že sa rok 2007 vojde do jednoho odseku, budiž jeho trestom za to, že to v podstate bola nuda.

Čo bude od utorka lepšie, uvidíme. V každom prípade by som rád viac podnetov, ambícií, úsilia a iniciatívy želal nielen sebe, ale každému, kto o také niečo stojí.

Počul som, že osmičky bývajú v histórii celkom dôležité. Nuž nech nás táto presvedčí.