dušk.o. šrotor

V podstate sa môžem považovať za absolventa politológie. Pravda, nemám ešte ani titul bakalára, keďže na to je ešte nevyhnutné kolégiu osvetliť , kto bol Marshall McLuhan a ako sa vyrábal papier v 19. storočí (rozumej: exhibovať na štátnej záverečnej skúške z mediálnej vedy), ale jedno malé víťazstvo mám za sebou a to sa ráta. Nebudem ďalej zdržovať, politická filozofia a teória za A, komparácie politických systémov za B (mimochodom, stranícky systém Slovinska a voľby do dolných komôr v Holandsku a Švajčiarsku boli údery, ktoré mierili nižšie ako je na akademickej pôde slušné). Jupi jupi yeah.

Ak umne nedodrbem mediálky o dva týždne, čaká ma minimálne prehlbovanie znalostí o ďalších dolných komorách v ďalších štátoch sveta. Teda, magisterské štúdium politológie. Čo zase, ako by dodal Maťo, nie je žiadna hitparáda.

Oslávil som to po svojom. Na jednej strane pár pivami u Maxima, na strane druhej pokračujúcimi ťažkými zdravotnými komplikáciami (nádchou, pozn. autora) a po dnešnej noci i alergickou reakciu na bodnutie nejakého exotického komára, ktorý sa zatúľal do Masarykovej štvrti. Ráno som sa prebudil s papuľou veľkou ako tenisová loptička. Nenápadne si pridržujúc ústa, aby akože čulý ranný ruch na okolí nespozoroval, že má čo dočinenia s mentosáčkom, som utekal do blízkej lekárne, aby som nakoniec farmaceutičke a celému radu za mnou vysvetlil, prečo mi dolná pera prekrýva hornú peru i dolnú polovicu nosa.

Život je super.

UPDATE 18:55
Dnes slávim dva roky vo filiálke umasteného koncernu. Čo je vcelku desivé, úprimne povedané. Ale mňa tá práca stále baví. A čím ďalej, tým viac. (ale už psst!)