Nie som rasista, nie som rasista, nie som...

Oslavy skončili, je čas začať makať. V práci som poriadne nebol mesiac a pol a už po prvom zápise do manažerskej knihy mi šéfka nechala odkaz, že je vidieť, že som späť. Asi bolo. Podľa zamestnancov na ich vkus síce trochu nevybúrený, ale to sa spraví. Pre tento moment však nevybúrený dušk.o. prvý raz presadil, aby niekto stratil zamestnanie. Teda brigádu. Niekoľko neskorých príchodov, niekoľko žiadnych, každý týždeň manko a nula percent ILI (vysvetlím neskôr), k tomu konflikt na mojej ostatnej nočnej a bolo po všetkom. Stačilo mne aj iným.

Čaká ma teraz síce ešte týždeň voľna, ale tých niekoľko dní som si užil naplno. I keď nie bez prúserov. Klasicky som zostal vydrbaným buzerantom a skurveným Slovákom, keď som špinavú a ulepenú bezdomovkyňu z tmavých brnenských štvrtí požiadal, aby sa vyčúrala inde, pretože neni klientom umasteného koncernu. Klasicky sme si užili i predanie všerajšej smeny, keď nás navštívila známa banda rómskych feťákov. Vyštartovali sme štyria manažéri i s šéfkou, úplná armáda, a spýtali sa, či si mienia dať niečo dobré. Tým myslím McDobré.

Mienia.

Tri baby si vyrazili dať niečo dobré na záchody. S kolegom sme ich nasledovali a po odporúčaní, aby šli láskovo po jednej a striekačky si vzali sebou, začalo správne divadlo. Nakoniec sa ukľudnili a vyzeralo to, že bude pokoj. Ale chuť na niečo dobré bola silnejšia. Kým sme zišli dole, už sa niekoľko z nich zamklo na invalidoch. Vzal som kľúče, otvorili sme ich a oni v šoku začali držať dvere. Prvotný plán zamknúť a čakať na policajtov nevyšiel, už len preto, že mi to na 158 ani po desiatom zazvonení nikto nedvihol. Nakoniec sme ich ale nejako von vyšikovali. Dve výmeny názorov a bolo po všetkom. Na záchodoch pumpička, striekačky žiadne. Šéfka iba sucho skonštatovala, aby sme si po tých sviniach umyli ruky a všetko sa vrátilo do normálu.

Nuda v Brne. Niektorí sa mi čudujú, že nechcem chodiť Cejlom a inými štvrťami ani počas dňa.

Bc. dušk.o.: nový model, teraz na trhu

Napriek všeobecnej panike, ktorá sa prejavila najmä na našej mediologickej špecializácii, a v dôsledkoch znamenala, že sa nás z počtu kusov štyridsať rozhodlo pristúpiť k štátniciam len desať, to ani veľmi nebolelo. Scény podobné z vyhlasovania výsledkov politológie, kedy docent Holzer predstúpil pred prítomných, sucho oznámil, že je dobrým zvykom si tých, čo nespravili, volať bokom a povedať im to v súkromí, ale že tentoraz ich je toľko, že by sa to nestihlo, a začal čítať jedno eFko za druhým, dievčatá plakali, vzduch hustol, slnko pálilo, no skrátka atmosféra hodná slávnostnej akademickej chvíle, sa na katedre žurnalistiky nekonali. Dva dni a bolo po všetkom.

Bitka prvá sa odohrala v stredu, kedy sa celý náš ročník zišiel pospolu na všeobecnej časti z teórie masovej komunikácie. Teória žurnalistiky bola vcelku fraška, i keď priradiť mená českých novinárov k ústavom, kde sa pohybujú, som sa naučil desať minút pred samotnou skúškou z ťahákov mojich spolužiakov. Dejiny médií super, na druhý deň nás totiž mali čakať ostrejšie. No a úvod do komunikačných štúdií by mohol byť celkom drsný, dodnes nerozumiem tomu, čo je na fotke černošského vojaka depolitizovanou mytológiou, ale keďže sa pred nami nečakane zjavili uzatvorené otázky, klikalo sa jedna radosť.

Zapili sme to dvomi pivami a švihali drtiť na štvrtok, pretože zatiaľ čo žurnalisti mali na druhý deň už napísať len tri článočky, nás perspektívne čakalo vcelku fajné peklo. A tak zatiaľ, čo oni vyjadrovali obavy, že im tam mrdnú glosu, ja som bol celkom v riti z toho, že budem musieť porovnávať McLuhana, Benjamina a Baudrillarda. O jednej popoludní sa nás desať statočných nasáčkovalo do miestnosti so štyridsiatimi počítačmi, rozdali sa diskety, otvoril sa dokument a mohlo sa začať.

Letmá kontrola: dejiny svetových i českých médií veľmo veľmo mierne, super. Médiá, modernita a národní identita, ok, všetci tí, ktorých sme čakali: Anderson, Dayan, Katz. Metodológia: hľadám teóriu, hľadám teóriu, stále hľadám, ale teória nikde, iba kontingečná tabuľka bivariačnej analýzy, presne taká, akú som naposledy videl pred pol rokom, keď sme sa o štatistiku trochu obtierali. Prdele, že adjustovaný reziduál. Prejdem nakoniec, že kuknem témy eseje. Absurdity, ktoré začínali slovami Reflex nebo reflexe? a Obranní mechanizmy v pozdněmoderní situaci písať nemienim. Zostanú dve témy. Walter Benjamin, Marshall McLuhan, Jean Baudrillard, názoroví protivníci alebo súbežci vs. Politická fáma - špecifický prípad persuazívnej komunikácie alebo štandardný mechanizmus nastolenia politickej agendy?

No to mi ho vyndej, akoby povedal klasik.

Začnem písať fámu, po dvoch odstavcoch vymažem, že teda mi asi nič nezostane, len tí traja králi, no po ďalších desiatich minútach už zase píšem o manželoch Langových a agenda settingu ani neviem ako.

Potom už bol spád jasný. 17.00, koniec. 17.10, odchod do Modrej ruže. 18.34, máme výsledky. 18.40 dvojitý becher a potom už viem málo. Ibaže som za dva dni bol okrem v Modrej ruži i u Maxima, v Livingstone, v 21 (hore), Wate, Tress Gallos a znovu 21 (tentokrát dole).

A čo bude ďalej?

Umastený koncern. Dnes večer prvý raz po mesiaci a kúsok.

Máme výsledky

Bc. dušk.o.: dva krát za A.

Podrobnejší referát čekujte čoskoro.

Kultúra ako sa patrí

Docent Fiko už pol roka zo zákopu ostreľuje slovenské masmédiá, pretože stále cíti, že ak sa mu ich nepodarí konečne dostať pod kontrolu, tak sa vládnuť stále nebude dať tak, ako by sa mohlo. Babky socdemokratky mu síce teraz tlieskajú, keď svojim hrdým proletárskym akcentom vyhlási, že ho toť tá verbeš žurnalistická ani pod necht nezaujíma, ale on dobre vie, že na lóve z druhého piliera sa bude blbo siahať, keď to verbeš žurnalistická neodkýva. A tak čaká. Potichu infiltruje to tú verejnoprávnu telku, potichu vymýšľa, ako skrotí rozhlas. Pritom na to, ako by médiá fungovať mali, existujú vcelku pekné príklady.

Príkladom prvým je tzv. variant rektálno-alpinistický. Jeho podstatou je dostať sa pri interview s členom vlády, či iným zástupcom pokrokového tábora, kam len to bude možné. Názorne predvedené zväzákmi v týždenníku Slovo na samom Najvyššom.

Príkladom druhým je variant elitne-eticky-kultúrne-rodoľubný, v ktorom má možnosť exhibovať tá časť nacionalisticko-socialistickej pospolitosti, ktorej je bližšie to prvé adjektívum. Možností je iste viacero, fajný je napríklad plátok Extra plus, môjmu srdcu je ale bližší dvojtýždenník závislý od etiky, Kultúra. Ak si spomínate na antisemitskú a filoľudácku Zmenu, tak vás môžem upokojiť, pretože Kultúra je len takým jej odvarom z babského ucha.

Je to časopis, kde si slovenský nacionálne-socialistický čitateľ nájde všetko, čo potrebuje. Intelektuálne dobre nadsadený pohovor o novej knižke praotca zakladateľa Augustína Mariána, rozkošné spomienky Šaňa Macha (vyjdú knižne, čekujte kníhkupectvá), nejaký ten neodmysliteľný neoľudácky revizionistický agenda setting, dôslednú analýzu, prečo je nutné pripomenúť, že George Michael je žid, ale i kus poctivého inteligentného humoru.


Toš, pošmáknite si.

UPDATE 17:23
Keďže celý víkend do seba okrem komunikačných modelov rôznych akademických celebrít, ktoré mi viac či menej pripomínajú modely správne uprataného písacieho stola z istého českého filmu, ládujem i prázdne debaty o žurnalistickej objektivite, rozhodol som sa byť i ja, pardón za výraz, korektný. Docent Fiko totiž i z tej našej novinárskej lúzy dokáže vyabstrahovať akú-takú tendenciu byť nestranným a nezaujatým. Blahoželám.

Žiť s Acerom je úžasné

Bystrík je Acer. Čo do počítačov nie som zasa až taký rasista, ale nižšia rasa je jednoducho nižšia rasa a Bystrík neni zrovna Árijec. Kto má podobného unterkompjútera doma, vie, o čom hovorím. V servisnom stredisku, ktoré sa síce nachádza v Brne, ale teda pekne za humnami, sme boli už tri krát, čo je za obdobie jeden a pol roka vcelku slušný výkon. Jednu dobu sme totiž riešili, teda podľa mechanikov, chybu Windowsu, ktorá musela byť veľmo závažná, pretože sa podarila odstrániť skutočne až pri treťom pokuse. Vymenením základnej dosky. Ehm.. Hmm..

K veci.

Estráda to bola pre mňa vcelku poučná, chlapcov z call centra som už poznal po mene, a oni ma taktiež asi očastovali nejakou humornou prezývkou (napríklad chuj, pretože chuj melodicky dobre zapadá do vetnej konštrukcie "ten chuj volá zas"), takže som mnohé ďalšie nedostatky prehliadal. Že občas mechanika nenačíta cédé Mika Oldfielda? Neni čo býval, to je fakt. Že občas nevypáli zálohovacie DVD s komplet študijnými materiálmi? No zjedol si mi nohu, ešte Adorna budúcim generáciám zachovávať. Päťminútový nábeh operačného systému krátim zapíjaním antidepresív, dokonca i ten sladký zvuk vetrania sa dá prežiť, ale keď mi kurva začne horieť kábel aj s nabíjačkou, ako totkaj dneska ráno, viem aj ja, že neni šecko na porádku.

Akože, že problém?

...

V novom čísle Rexteru Duško prvý raz odborne publikuje, stáva sa z neho veľký chlapec.

Deža ví

Presne pred rokom som riešil nasledovné: odsťahujúc sa zo Záhřebskej, kde sme v pokojnej dôchodcovskej štvrti pokojne nažívali ja, Juro, Jaro, Zuzka a francúzsky buldog Maté, zaspával som v exile na Náměstí míru, dochádzal denne do práce, plánoval leto a sťažoval sa, že nemám rád výšky.

Presne o rok, teda dnes, riešim nasledovné: postupne sa sťahujúc z družného internátneho domu na Klácelovej ulici, kde sme na družnom poschodí v nedružnej a smradľavej izbe presiaknutej pachom hnusných čínskych polievok žili ja, Milan a Trto, zaspávam mysliac na Jeana Baudrillarda a Sigmunda Freuda, intenzívne sa pripravujem na kariéru vyštudovaného mediológa v srdci filiálky umasteného koncernu a plánujem, ku komu sa nasáčkujem tentoraz. V zásade to ale vyzerá, že izbu budem mať konečne sám, i keď zatiaľ netuším, v ktorej štvrti.

História sa opakuje, banality recyklujú a ľudia veľmi nemenia.

...

Keďže kolega yagami i kolegyňa Karolína (aka Yoda, Stars Wars) už svoje leto načrtli, načrtnem aj ja. Chronologicky: 20. a 21. jún, štátnice. 22. a ďalšie dni, sťahovanie. Začiatok júla, rodinná dovolenka (pozn. mama – otec – brat – priatelia a známi), rodinný miláčik Benny zostáva doma, Duško au-pair. 11. alebo 12. júla, promócie. V priebehu mesiaca, umastený koncern, chata na Kunove, alkohol. August, bojový plán. Športovať. Nepiť. Nežrať. September, návrat do školy, návrat k zodpovednosti, návrat k ideálom.

13. júna 2008, ďalší post o novom bydlisku.

Čekujte čoskoro.

dušk.o. šrotor

V podstate sa môžem považovať za absolventa politológie. Pravda, nemám ešte ani titul bakalára, keďže na to je ešte nevyhnutné kolégiu osvetliť , kto bol Marshall McLuhan a ako sa vyrábal papier v 19. storočí (rozumej: exhibovať na štátnej záverečnej skúške z mediálnej vedy), ale jedno malé víťazstvo mám za sebou a to sa ráta. Nebudem ďalej zdržovať, politická filozofia a teória za A, komparácie politických systémov za B (mimochodom, stranícky systém Slovinska a voľby do dolných komôr v Holandsku a Švajčiarsku boli údery, ktoré mierili nižšie ako je na akademickej pôde slušné). Jupi jupi yeah.

Ak umne nedodrbem mediálky o dva týždne, čaká ma minimálne prehlbovanie znalostí o ďalších dolných komorách v ďalších štátoch sveta. Teda, magisterské štúdium politológie. Čo zase, ako by dodal Maťo, nie je žiadna hitparáda.

Oslávil som to po svojom. Na jednej strane pár pivami u Maxima, na strane druhej pokračujúcimi ťažkými zdravotnými komplikáciami (nádchou, pozn. autora) a po dnešnej noci i alergickou reakciu na bodnutie nejakého exotického komára, ktorý sa zatúľal do Masarykovej štvrti. Ráno som sa prebudil s papuľou veľkou ako tenisová loptička. Nenápadne si pridržujúc ústa, aby akože čulý ranný ruch na okolí nespozoroval, že má čo dočinenia s mentosáčkom, som utekal do blízkej lekárne, aby som nakoniec farmaceutičke a celému radu za mnou vysvetlil, prečo mi dolná pera prekrýva hornú peru i dolnú polovicu nosa.

Život je super.

UPDATE 18:55
Dnes slávim dva roky vo filiálke umasteného koncernu. Čo je vcelku desivé, úprimne povedané. Ale mňa tá práca stále baví. A čím ďalej, tým viac. (ale už psst!)

Trt makový

Nasledujúce dva dni budem het a fet, takže nadpis, ktorý predchádza tomuto postu, berte podľa možnosti ako vcelku univerzálnu odpoveď na akýkoľvek mail, telefonát či návrh na icq konverzáciu s mojou maličkosťou. Nič nebude, len jeden deň nalievárne všakovakých infošiek a vedomostí a druhý deň štátnic.

Popoludní som sa vrátil z Šaštína, kde sme s kolegami dva dni intenzívne luftovali naše prepracované McMozočky. Domov som si priniesol plno zážitkov a nových drbov, premoknuté oblečenie a ľahký nábeh na ťažký zápaľ pľúc. Veľmi sa teším, ako zajtra zareaguje Memo Plus na Ibáč štyristovku a nejaké vitamíny. Asi mi vyskočí srdce z hrudi.

Ale bolo fajn. Menovite: päť fľaší šampanského, cca dva litre citrusu, dva litre zlatého jelzina, sedmičku višňového, nejaké víno, pivo, limo delené šesť osobností plus jedna šéfová.

Keď som zvládol to, štátnice nemôžu byť problém.