Napriek všeobecnej panike, ktorá sa prejavila najmä na našej mediologickej špecializácii, a v dôsledkoch znamenala, že sa nás z počtu kusov štyridsať rozhodlo pristúpiť k štátniciam len desať, to ani veľmi nebolelo. Scény podobné z vyhlasovania výsledkov politológie, kedy docent Holzer predstúpil pred prítomných, sucho oznámil, že je dobrým zvykom si tých, čo nespravili, volať bokom a povedať im to v súkromí, ale že tentoraz ich je toľko, že by sa to nestihlo, a začal čítať jedno eFko za druhým, dievčatá plakali, vzduch hustol, slnko pálilo, no skrátka atmosféra hodná slávnostnej akademickej chvíle, sa na katedre žurnalistiky nekonali. Dva dni a bolo po všetkom.
Bitka prvá sa odohrala v stredu, kedy sa celý náš ročník zišiel pospolu na všeobecnej časti z teórie masovej komunikácie. Teória žurnalistiky bola vcelku fraška, i keď priradiť mená českých novinárov k ústavom, kde sa pohybujú, som sa naučil desať minút pred samotnou skúškou z ťahákov mojich spolužiakov. Dejiny médií super, na druhý deň nás totiž mali čakať ostrejšie. No a úvod do komunikačných štúdií by mohol byť celkom drsný, dodnes nerozumiem tomu, čo je na fotke černošského vojaka depolitizovanou mytológiou, ale keďže sa pred nami nečakane zjavili uzatvorené otázky, klikalo sa jedna radosť.
Zapili sme to dvomi pivami a švihali drtiť na štvrtok, pretože zatiaľ čo žurnalisti mali na druhý deň už napísať len tri článočky, nás perspektívne čakalo vcelku fajné peklo. A tak zatiaľ, čo oni vyjadrovali obavy, že im tam mrdnú glosu, ja som bol celkom v riti z toho, že budem musieť porovnávať McLuhana, Benjamina a Baudrillarda. O jednej popoludní sa nás desať statočných nasáčkovalo do miestnosti so štyridsiatimi počítačmi, rozdali sa diskety, otvoril sa dokument a mohlo sa začať.
Letmá kontrola: dejiny svetových i českých médií veľmo veľmo mierne, super. Médiá, modernita a národní identita, ok, všetci tí, ktorých sme čakali: Anderson, Dayan, Katz. Metodológia: hľadám teóriu, hľadám teóriu, stále hľadám, ale teória nikde, iba kontingečná tabuľka bivariačnej analýzy, presne taká, akú som naposledy videl pred pol rokom, keď sme sa o štatistiku trochu obtierali. Prdele, že adjustovaný reziduál. Prejdem nakoniec, že kuknem témy eseje. Absurdity, ktoré začínali slovami Reflex nebo reflexe? a Obranní mechanizmy v pozdněmoderní situaci písať nemienim. Zostanú dve témy. Walter Benjamin, Marshall McLuhan, Jean Baudrillard, názoroví protivníci alebo súbežci vs. Politická fáma - špecifický prípad persuazívnej komunikácie alebo štandardný mechanizmus nastolenia politickej agendy?
No to mi ho vyndej, akoby povedal klasik.
Začnem písať fámu, po dvoch odstavcoch vymažem, že teda mi asi nič nezostane, len tí traja králi, no po ďalších desiatich minútach už zase píšem o manželoch Langových a agenda settingu ani neviem ako.
Potom už bol spád jasný. 17.00, koniec. 17.10, odchod do Modrej ruže. 18.34, máme výsledky. 18.40 dvojitý becher a potom už viem málo. Ibaže som za dva dni bol okrem v Modrej ruži i u Maxima, v Livingstone, v 21 (hore), Wate, Tress Gallos a znovu 21 (tentokrát dole).
A čo bude ďalej?
Umastený koncern. Dnes večer prvý raz po mesiaci a kúsok.
Ako dostať knihy z Kindle do inej čítačky
1 year ago
1 comment:
no pekne.
re: zurnalisti, neda mi nespomenut slova Kierkegaarda*:
"if there is any suggestion of shooting people down, then let it be the journalists for the way in which they have used and profited by the simple classes. God knows I am not bloodthirsty ... but nevertheless, I should be ready to take the responsibility upon me, in God’s name, of giving the order to fire if I could first of all make absolutely and conscientiously sure that there was not a single man standing in front of the rifles, not a single creature, who was not—a journalist. That is said of the class as a whole."
predpokladam ze toto ste na teorii zurnalistiky nepreberali ;)
[* Søren Kierkegaard, The Journals of Kierkegaard, Tr. & Ed. A. Dru, (London: Fontana Books, 1958), journal for 1849, pp.163-4.]
Post a Comment