Pohľadnica zo Senky

Aby sme sa nevenovali len politike, poďme si pripomenúť, že i iné stránky spoločenského života mladých intelektuálov za veľa nestoja. Napríklad som bol dnes po dlhej dobe u lekára. Pod pojmom dlhá doba nech si vážený čitateľ predstaví naozaj niečo časovo široké, nič vo význame, už dlhú dobu som nešiel z non-stop pajzlu o štvrtej ráno, či už dlhú dobu som nestretol žiadnu piču telefonovať v knižnici, pretože to sú prosím pekne sociálne javy, ktoré sa mne osobne stávajú s maximálne dvojtýždňovou periodicitou. Byť po dlhej dobe u lekára v mojom prípade znamemá, že som sa dnes dopoludnia zoznámil s lekárkou, ktorej moja v slovenskom zdravotníckom systéme angažovaná mať kedysi v mojej neprítomnosti zaniesla kartu od môjho pediatra. No a pediatra nenavštevujem už nejaký ten piatok, že.

Pre pokoj poľskej akademickej obce, ktorá si vyžiadala potvrdenie, že štúdium, ktoré ponúka Rzeczpospolita, zvládnu moje telo i myseľ, som ráno vstal a odobral sa vystaviť nástrahám našich zdravotníckych zariadení. Zážitok vcelku poučný. Pred hlbším prienikom do duše našich seniorov ma našťastie zachránil fakt, že moja lekárka je zamestnankyňou senickej Polikliniky obdobne ako moja drahá mať, čiže som mal vybavenú protekciu (pre všetkých závistlivcov pripomeniem, že naša Poliklinika je neštátna a takéto výhody pre jej pracovníkov sú jednoducho súčasťou jej bežnej zamestnaneckej politiky, takže si naserte). I cez skrátenú možnosť pozorovať miestne sociálne prostredie sa mi podarilo vyzistiť, že dnešné dôchodkyne musia byť veľmi busy, pretože niečo ako čakáreň im veľa nehovorí a sám som bol svedkom, ako sa niekoľko z nich celkom asertívne natlačili do ambulancie pomocou nohy, ktorú narvali do pootvorených dverí.

Moja rada šeptom adresovaná sestričke, zľahka sa napriahnuť a dvere zabuchnúť, pritom zostala nevypočutá.

Vďaka svojim kvalitným rodinným väzbám som sa však i ja dostal skoro dnu, čiže nejaká vlastná spoločenskovedná teória či zadefinovanie nového akademického termínu, akým je napríklad už legendárna dôchodkyňa taškofilná kolegu Hyenu, sa nekonala.

...

Čo sa ďalších oblastí života týka, áno, videl som nové reklamu na Actimel s Milošom Bubánom (na plagáte pri senickom Tescu pôsobí takmer dôveryhodne), podarilo sa mi vidieť i Svěrákove Vratné lahve, film veľmi láskavý a neuveriteľne nudný, začal som čítať Čapkov Krakatit a nakupovať vianočné darčeky.

A nepotrebujem ani politiku.