Fototrip II.

Ešte v časoch nedávno minulých, keď som v rámci svojej agendy v umastenej korporácii organizoval všakovaké veselé teambuildingy, nenásilne inkorporujúce nešťastné duše našich zamestnancov do tzv. crew, čiže kolektívu, intenzívne som sa zaoberal prípravou výletu do brnenskej ZOO. Sezónnosť tohto podujatia, závislého na počasí, ako i časová náročnosť projektu, ktorý sa mal odohrávať popoludní, čiže keď sú tržby, čiže keď sa má pracovať a nie rajdať po motivačných akciách, ma spolu so zrejmým odporom mojich kolegov z manažmentu k účasti na akcii, na ktorej nie je vopred isté, či sa bude piť, od organizácie výletu nakoniec odradili. Vo Varšave som si to dnes vynahradil. Fajne bolo.


Už prvá momentka, verím, ozrejmí fakt, že sme opustili bezpečie nášho brehu Visly a ocitli sa na druhej, nebezpečnejšej strane mesta, na Pradze.


No a potom to začalo. V ZOO boli, prekvapivo, zvieratká, bolo ich tam veľa a všetky smrdeli tak, že to cítim ešte teraz. Pre deti z mesta, na obrázku lama.


Zvieratká sa majú v ZOO dobre, pretože sa môžu nechať kŕmiť malými harantami, ktorí by ich vo voľnej prírode nekŕmili, lebo by sa ich báli.


Pre autenticitu pocitu prítomnosti exotickej zvery vo východnej Európe neváhali projektanti záhrady zakomponovať do výbehov zvyšky vkusnej panelákovej výstavby.


Nie všetky exponáty boli v čase výletu k zastihnutiu, ale nechali aspoň vizitky.


Nájdi päť rozdielov. Zubor...


... a bizón.


Výbeh pre viacero živočíšnych druhov. Vľavo tuleň grónsky, vpravo homo sapiens.


Plameniaky. Ich schopnosť ustáť na jednej nohe ma prekvapila približne do takej miery, do akej prekvapil kolegyňu, poznajúcu ibisa len z hry meno-mesto-zviera-vec, fakt, že je červený. A že je to vták.


Toto mal byť záber špeciálne venovaný Lemuelovi; naozaj som mu veľmi chcel odfotiť lemurov, ale ich stanovisko bolo také, že mi k predmetnej veci ukázali riť.


Keď už sme pri tejto téme, boli tam aj paviány.


Pravdepodobne v žiadnej ZOO nesmú chýbať zákerné, krvilačné a človeku nebezpečné šelmy. Pantery...


... a poníky.


A na záver, v zmysle nového tlačového zákona, miesto pre opravu. Vnímavý čitateľ rozpozná i na tejto nekvalitnej fotografii dvoch zástupcov živočíšneho druhu surikaty. Týmto sa verejne ospravedlňujem môjmu vzácnemu kolegovi Matejovi Kurianovi za to, že som sa s ním v minulosti na túto tému škriepil a že som ho urazil, keď som tvrdil, že surikaty nie sú žiadne malé zvieratá, ale krabie tyčinky.