Potichu, spíme ďalej

Na skutočnom bloGu zaspal čas, no a čo; napriek tomu, že písanie je jediné, za čo som bol v živote ako tak uznávaný viac ako troma ľuďmi, ma to neuveriteľným spôsobom nebaví, a to už ani vo formáte blogu. Čiže berte nasledovné ramblingy (si niekto myslel, že sa mienim jebať so štylistikou v na seba nadväzujúcich vetách?) ako krátke zamrmlanie zo sna, tento priestor bude spať i naďalej.

• Píšem diplomku. Resp. nepíšem, ale každému to vravím, aby som vyzeral dôležito. V skutošnosti totiž diplomku nikdy nenapíšem, pretože nemám rád Word, a nemám rád Microsoft, že niečo také ako tento program, ktorý svojou nástojčivou bielou obrazovkou vyžaduje moju mentálnu aktivitu, vymyslel.
  
• Bol som v Gdaňsku, Gdyni a Sopote. Ubytko bolo supiš, ešte teraz vytriasam piesok z tenisiek, čo sa mi nazbieral počas troch nocí v drevom obitej unimobunke dve sto metrov od pláže. Boli ste niekedy v lesoch na Záhorí? No tak si teraz predstavte, že by ste v nich tri noci spali.
  
• Inak bolo celkom fajn. Akože more, alkohol, more, alkohol, trinásť stupňov Celzia, nočný klub v Gdaňsku, dvaja prepadnutí Francúzi, príliš hluční Španieli a príliš jebnutý Holanďan. Cvak-cvak pár fotiek, ráno vyhodiť fľašky od piva a potom stráviť dvanásť hodín na ucpanej ceste z Baltu do Varšavy. Vedeli ste, že v Polsce nie sú diaľnice?
• Týždeň v Senke. Vlastne sa už teším domov nastálo.
  
• Pointu, záver a duchaplné kecíky si doplňte sami.
  

Sewas.