Východoeurópsky denník VI.: Gavalieri

Keď Róbert Fico začínal jedno zo svojich pravidelných extempore k MDŽ slovami „Vážené dámy, šetrite si potlesk, krajší chlapi ešte len prídu“, nemohol som túto jeho nečakanú sebakritiku nepovažovať za prehnanú, ba až neprimeranú. Sledujúc zástupy nadšených obdivovateliek tohto staroslovenského šviháka, vedel som, že v skutočnosti len odľahčene laškuje s babkami socdemokratkami, ktoré majú jeho vtipy jednoducho rady. Ostatne, kto jeho vtipy jednoducho nemá rád. Ostatne, kto nemá rád Róberta Fica, že. Dva roky ubehli ako voda a naša vzácna krajina sa nafúkla do svojej malej veľkej podoby, ani nevieme ako. Promptne sme zaviedli osvedčené maniere z deväťdesiatych rokov, svižne preobsadili figúrky v úradoch a radách, s mladíckym zápalom revidujeme históriu a jeho excelencii pánovi prezidentovi posielame zákony už po redakčných úpravách, aby si bol istý, že poslanci nielenže myslia, ba i cítia. Čo je však dôležité, pod rukami nám tu za ten čas vyrástol sociálny štát, a to dokonca bez toho, aby to ten štát nejako významnejšie postrehol. Nápady nám nechýbajú a to, čo nám nevyjde, hravo prekryjeme dvojnásobne geniálnou ideou: tak sme veľmi nápadito nahradili bohumilý zámer zblížiť deti s ich vlastnými rodičmi zákonom o spoločných vychádzkach do nočných podnikov, obdobne všetkému ľudu prospešným zákazom telefonovať a počúvať hudbu na priechode pre chodcov. Najdôležitejšie úlohy však pred našimi novými vedúcimi kádrami ešte len stoja.

Viac na T-Station.sk.