Zápisky zo života píáristu

Och, áno. Mám teda novú prácu. Nie, nie je to IBM, však by ma tam ani nevzali. Neuvedomujúc si riziká takéhoto kroku mi bolo ponúknuté pekné part-time v istej komunikačnej agentúre, ktorá práve rozširovala svoje PR oddelenie. A to až tak, že členov oddelenia nie je kam usadiť, keďže sa ich počet mnou rozrástol na šiestich. Inu, v súčasnosti riešime túto záležitosť nanajvýš prakticky: jedna kolegyňa sedí na sekretariáte, druhý kolega na IT, ja okupujem dočasne stôl kolegu, čo je na Thassose, pričom sa intenzívne rozhoduje, kam sa mi vsunie aspoň malý stolík. A to teda jedine v prípade, že som ochotný pracovať na svojom Bystríkovi, lebo normálne PC by sa tam už fakt nezmestilo. Ale nevadí, hlavne že máme svoje isté.

Zodpovedný budem za komunikáciu supiš pupiš novej diaľnice, ktorá spojí Brno s Viedňou. Keďže vieme, že Brno je skvelé i Viedeň je skvelá, bude i nová diaľnica skvelá, aj keby ekológov roztrhalo. Však ich aj roztrhá, niečo už na nich vymyslíme. Za týmto účelom momentálne začínam študovať všakovaké mapy a vizualizácie, dnes som presedel tri hodiny na stretnutí, kde mal každý pred menom inžiniersky titul a rozprával veľmi múdro, súdiac podľa toho, že som nie všetkému rozumel. Za týmto účelom sa mienim i ďalej stretávať s ľuďmi, čo hovoria veľmi múdro, a už budúci týždeň ma čaká Ostrava a Praha. Ale zdá sa, že projekt to bude zaujímavý.

Názov mojej funkcie zatiaľ nie je ustálený. Pri pohovore sme sa bavili o akomsi PR asistentovi, ale v mailoch bývam ostatné dva dni predstavený ako PR executive. Osobne sa mienim prikloniť k variante, ktorú budem mať na vizitke, zatiaľ môžte hlasovať, čo by sa vám osobne páčilo viac.

Čo sa sociálna týka, je to zatiaľ bieda - v práci som bol dva dni a nikto ma tam, prisámvačku, nepozná. To neni ako v umastenej filiálke, kde ma z titulu mojej funkcie každé ráno hlasno zdravili, a ak aj nezdravili, tak aspoň v duchu kadeľahšie posielali, ale aspoň že vedeli, kto som. Budeme si musieť na nových kolegov asi najprv zvyknúť, najmä som prekvapený, že sú všetci starší.

I tak ale musím po dvoch dňoch vyjadriť istú spokojnosť. Mám mnohé z atribútov dospelého jobu, od vlastnej firemnej mailovej adresy cez perspektívny služobný telefón, jediné, čo mi chýba, sú stravenky, lebo ja už dlhé roky tvrdím, že ak budem mať stravenky, budem už veľký. Zatiaľ ale stravenky nemám, keďže stravenky sú vec plných úväzkov a ja naplno ešte robiť nechcem.

Ostatne, naplno som robil máločo vo svojom žití, tak na čo s tým začínať?