Nejasné správy z konca sveta

Kultúrny šok v podobe voľných víkendov, počas celej doby mojej kariéry v umastenej korporácii úplne abstraktnej entity, sa ma dotkol do tej miery, že ich len málokedy trávim v Lískovci. Častejšie ako v minulosti navštevujem svoje rodné malomesto a okolité dediny, no pre tentoraz som zostal v Brne a - nevídali - našiel som čas i na skutočný bloG. Však totu pekne zahníva, notebook je zaprášený akoby tu ležal mesiace nedotknutý, treba s tým niečo robiť. Čiže krátky sumár z konca sveta, teda z takmer konečnej našej drahej električky č. 8. Ako inak, v odsekovom layoute.

• Raz budem iste vďační za skúsenosti, ktoré získavam vďaka práci so štátnou firmou, teraz mám však ale skôr nutkavú potrebu biť hlavou do múru. Avšak i napriek rôznym peripetiám, nami predstavená komunikačná stratégia prešla hladko, logo máme, slogan máme, web bude, všetko sa hádam v októbri spustí a ja budem môcť predstaviť svoj prvý projekt v novom pôsobisku.
• Najfantastickejšia vec je však ono oháňanie sa titulami, ktoré v štátnej správe naozaj fičí jedna radosť. I preto som nútený vystupovať so svojim diplomom a mať svoju bakalársku identitu, inak dôsledne zamlčovanú, vyrazenú aj na vizitke. Nestačí. V ostatnom zápise z akejsi porady ma už povýšili na inžiniera.
• Mc déja vu: vo štvrtok som bol v Prahe, aby som na Václaváku u nášho vzácneho klienta a finančného žraloka rangu J&T riešil čosi proti eko-aktivistom či komu. Ako to tak býva, čas na obed max. pol hoďka, ak nechcete biele klobásy zo stánku šup ho k Ronaldovi. Práve prebiehal manažérsky kurz, presne ten, o ktorom som takto pred rokom z vlastných skúseností referoval, dokonca sa ma aj nejaká perspektívna McShi(f)t Managerka, taká zlatá dievčina so sto kilami nadváhy, pred ktorou jej kolegovia stále kamsi utekali, chcela opýtať na spokojnosť, tak som jej objasnil, že som poznačený systémom a o môj názor by v skutočnosti nestála
• V piatok som bol v Mikulove, krajšie mesto som už dlho nevidel, keď budem veľký, otvorím si tam penziónik. Dovtedy im tam aspoň postavíme diaľničku.

Viktor, človek víťazný

Nerozumiem, kde bolo TOTO strčené tak dlho.

Via Humno/Spam Anderson.

Na august sa nezabúda

To, čo sa pred pár dňami stalo v Južnom Osetsku, bolo od Gruzínska krátkozraké a hlúpe. To, čo sa dnes deje v celej krajine, je však od Mierotvorcov vypočítané a premyslené. Svet nie je čiernobiely, ale v dejinách existujú situácie, kedy sa musíte postaviť na jednu, alebo druhú stranu. My si dnes máme jedinečnú šancu vybrať medzi Západom a Východom. Pobaltie, Poľsko, aj Česká republika, sa postavili na Západ. Nemám najmenších pochýb o tom, že by sme tak mali urobiť aj my - tak ako nemám pochýb, že tak vďaka našej nacionalisticko-socialistickej bábkovej junte nikdy neurobíme. August 1968 bol totiž tak strašne dávno.

Viac na Humno.sk.

Support Georgia

Priznávam, že je to čiastočne o povinnej solidarite Západu so Západom, akokoľvek to vyznieva šialene, ak si za jedným Západom predstavíte Slovensko a za druhým Gruzínsko. Som si istý, že Gruzínci nemajú čisté svedomie. Bombardovanie Južného Osetska jednoducho nebol najlepší nápad. Ak ale hovorím, že Sakašvili má za ušami, o úmysloch mierotvorcov nemám najmenšie ilúzie. Rusi systematicky decimujú Gruzínsko len preto, že má tu drzosť tváriť sa samostatne. Južné Osetsko je len kvapkou v mori. Energetická a ekonomická blokáda, bojkot importu, faktická okupácia separatistických regiónov - a útok na krajinu dnes. Fakt, že ruská armáda dokáže na tzv. náhlu gruzínsku agresiu odpovedať koordinovaným útokom so stovkami tankov v priebehu dvoch dní, z nej robí asi to najflexibilnejšie teleso na svete. Preto nemám pochýb o tom, že im táto misia, ktorej ambíciou je ochrániť civilistov v Južnom Osetsku, vyjde. Najmä ak pri nej zbombardujú Tbilisi.

Tak som videl Bathoryčku

Áno. Som jedným z 600 tisíc na Slovensku a v Čechách, ktorí ju v prvých 4 týždňoch videli. Premyslený marketing v podstate stále zapríčiňuje vypredané kiná a tak som po rezervácii minulý týždeň konečne mohol včera prísť, vidieť a odísť na Petrov stiahnuť dva plechovkové Radegasty. Ale o tom inokedy.

Pridávať ďalšiu zbytočnú recenziu o tom, čo v tom filme bolo, sa mi nechce. Avšak ambícia neukrátiť vás o môj čisto subjektívny prežitok, kombinovaná s pocitom zodpovednosti, ktorý hovorí, že by bolo zahodno niečo sem pridať, inak to tu definitívne umrie, mi predsa len nedá. Začnime ale najprv tým, čo v tom filme byť nemuselo.

Pam-para-ram-pam-pam-pam, správne. Polívka s Mádlom. A čudesné vynálezy, ktorými mali pravdepodobne odľahčiť dej, boli tým najmenším zločinom, ktorého sa táto dvojica dopustila. Komorný psychologický príbeh Čachtickej pani, o ktorý sa chvíľami Jakubisko snažil, sa im totiž zodpovedne darilo rozbíjať už len tým, že vyliezli do záberu. Potreba nechať vcelku jednoduchú dejovú líniu kýmsi prerozprávať zapríčinila, že sa v tom filme kecá až príliš. Polívka-rozprávač nielenže nahlas číta vaše myšlienky (zajímalo by mě, jestli opravdu ta Darvulie zradila hraběnku), identifikuje dresy (co tady dělá královská garda), ale priamo volá po vyškrtnutí svojej postavy vo chvíli, keď všetci diváci čučia do tajnej chodby a on objavuje Ameriku výrokom to bude asi tajná chodba. Čo o Mádlovom výkone vypovedá fakt, že tak banálna postava akou je Polívkov Petr hrá v dvojici mníchov prvé husle, radšej ani nebudem prezrádzať. Ale keď tam začal tretí raz zavíjať, nakopali by ste ho do gulí, prisámvačky.

Zatiaľčo zaradenie Polívku s Mádlom možno považovať za niečo trestuhodné, zvyšná kritika je už skôr druhoradá. Scenár mohol byť lepší, dialógy hlbšie, koniec o 20 minút skôr. Pravdupovediac, viac mi chýbal nápad, metafora, nejaká iskra, ktorá by tomu dala šťavu: šachová partia medzi Thurzom a Bathory, jediný motív, ktorý sa objavil a mohol dodať deju spád, pripomínal skôr človeče nehnevaj sa.

Vo všetkom inom bol však ten film dobrý. V niečom výborný. Únosná miera Jakubiskovho magického realizmu, zaplaťpánboh, výborná kamera F. A. Brabca, obraz, strih, fakt fakt fakt roštenka Anna Friel (variácia na Mádla), spochybnenie legendy (i keď za cenu zrejmých historických nepresností), ale najmä fakt, že Jakubisko správne pochopil, že Bathory bola skutočne Erzsebet, že určite nehovorila po slovensky, že sa v tej dobe nikto neidentifikoval s národnosťou, pretože nič také ani nepoznali. A jeden - a žiaľ jediný - citát hodný zápisu do denníčka, a totiž v znení, že

Ty ses cicmala s katolíkem?! ... Běž si umýt hubu!

Išiel by som na to znova. Ale nie je to to naj, čo som v živote videl.