Tak som videl Bathoryčku

Áno. Som jedným z 600 tisíc na Slovensku a v Čechách, ktorí ju v prvých 4 týždňoch videli. Premyslený marketing v podstate stále zapríčiňuje vypredané kiná a tak som po rezervácii minulý týždeň konečne mohol včera prísť, vidieť a odísť na Petrov stiahnuť dva plechovkové Radegasty. Ale o tom inokedy.

Pridávať ďalšiu zbytočnú recenziu o tom, čo v tom filme bolo, sa mi nechce. Avšak ambícia neukrátiť vás o môj čisto subjektívny prežitok, kombinovaná s pocitom zodpovednosti, ktorý hovorí, že by bolo zahodno niečo sem pridať, inak to tu definitívne umrie, mi predsa len nedá. Začnime ale najprv tým, čo v tom filme byť nemuselo.

Pam-para-ram-pam-pam-pam, správne. Polívka s Mádlom. A čudesné vynálezy, ktorými mali pravdepodobne odľahčiť dej, boli tým najmenším zločinom, ktorého sa táto dvojica dopustila. Komorný psychologický príbeh Čachtickej pani, o ktorý sa chvíľami Jakubisko snažil, sa im totiž zodpovedne darilo rozbíjať už len tým, že vyliezli do záberu. Potreba nechať vcelku jednoduchú dejovú líniu kýmsi prerozprávať zapríčinila, že sa v tom filme kecá až príliš. Polívka-rozprávač nielenže nahlas číta vaše myšlienky (zajímalo by mě, jestli opravdu ta Darvulie zradila hraběnku), identifikuje dresy (co tady dělá královská garda), ale priamo volá po vyškrtnutí svojej postavy vo chvíli, keď všetci diváci čučia do tajnej chodby a on objavuje Ameriku výrokom to bude asi tajná chodba. Čo o Mádlovom výkone vypovedá fakt, že tak banálna postava akou je Polívkov Petr hrá v dvojici mníchov prvé husle, radšej ani nebudem prezrádzať. Ale keď tam začal tretí raz zavíjať, nakopali by ste ho do gulí, prisámvačky.

Zatiaľčo zaradenie Polívku s Mádlom možno považovať za niečo trestuhodné, zvyšná kritika je už skôr druhoradá. Scenár mohol byť lepší, dialógy hlbšie, koniec o 20 minút skôr. Pravdupovediac, viac mi chýbal nápad, metafora, nejaká iskra, ktorá by tomu dala šťavu: šachová partia medzi Thurzom a Bathory, jediný motív, ktorý sa objavil a mohol dodať deju spád, pripomínal skôr človeče nehnevaj sa.

Vo všetkom inom bol však ten film dobrý. V niečom výborný. Únosná miera Jakubiskovho magického realizmu, zaplaťpánboh, výborná kamera F. A. Brabca, obraz, strih, fakt fakt fakt roštenka Anna Friel (variácia na Mádla), spochybnenie legendy (i keď za cenu zrejmých historických nepresností), ale najmä fakt, že Jakubisko správne pochopil, že Bathory bola skutočne Erzsebet, že určite nehovorila po slovensky, že sa v tej dobe nikto neidentifikoval s národnosťou, pretože nič také ani nepoznali. A jeden - a žiaľ jediný - citát hodný zápisu do denníčka, a totiž v znení, že

Ty ses cicmala s katolíkem?! ... Běž si umýt hubu!

Išiel by som na to znova. Ale nie je to to naj, čo som v živote videl.