Predvolebný odpočet

Fakt, že už je to takmer rok, ma svojim spôsobom desí, ale i tak si spomínam na detaily: 9. apríla minulého roku som sa večer vrátil z jedného z pubov v centre mesta na Radomsku a môj rakúsky flatmate mi celú cestu električkou rozprával, že je na pewno pijany, a to aj napriek tomu, že určite nevypil viac ako dve pivá. Na izbe som si sadol k notebooku a napísal jeden z mála textov, za ktorý sa viem viac menej postaviť i po niekoľkých mesiacoch. Agitku. Na druhý deň ráno som na facebooku vytvoril skupinu, ktorá má dnes viac ako 11tisíc členov, večer post Lemuel pridal na vybrali.sme.sk. Bola to jedna z prvých internetových iniciatív na podporu Ivety Radičovej v jej prezidenskej kandidatúre a slúži ku cti tejto malej veľkej krajiny, že sa podobných blogov, stránok, skupín, petícií a vyhlásení postupne objavili desiatky. A lepších.

Napríklad TU. TU, TU, TU, TU, TU alebo aj TU.

Dnes večer sa skončila predvolebná kampaň a ja mám akési vnútorné pnutie povedať, čo sa odvtedy zmenilo. Tentokrát sa to ale pokúsim skrátiť.

Pred necelým rokom som napísal:

Kabinet šusťákových referentov OPBH totiž naozaj nie je taký nebezpečný, akým by sme ho chceli mať - ale, spolu s dobou, ktorú reprezentuje, je naozaj nevkusný. Tieto dva roky sú pre mňa rokmi prezidenta v pretekárskej uniforme, premiéra vešajúceho prádlo na oslavách MDŽ, dvoch idiotov vo funkcii predsedov koaličných strán a krajiny, ktorá sa pretvára na ich obraz. Do rady STV je zvolený vysokoškolský učiteľ vyhodený za opísanie skrípt. Ministerka práce žaluje novinára za to, že ju prirovnal k mimozemšťanovi E.T. - keďže je podľa nej zrejmé, že mimozemšťanom nie je. Podpredsedom parlamentu je človek, ktorý si myslí, že Európa je socialistický (!) štát (!!!). Zákonodárny zbor reprezentujú ľudia ako sú Tóthová či Chelemendik, kazašskú novinárku pred prezidentským palácom dosťťtrápnym spôsobom spacifikujú traja policajti, Hranolove novinky o starých Slovákoch ako zakladateľoch Veľkomoravskej ríše sa po pol roku pomaly dostávajú do učebníc dejepisu - atď. atď.

(...)

Nemám ilúzie o tejto krajine. Aspoň odvtedy nie, čo som pred štyrmi rokmi sedel v 61ke, pil pivo a myslel si, že Klokan nemôže prehrať. Od tej chvíle som si istý, že si len ťažko môžem nechať ujsť možnosť, kopnúť si do nacionálnych socialistov. Volím Ivetu Radičovú. Nie preto, že je skvelá a že by som si lepšieho prezidenta predstaviť nevedel. Ale preto, že pre mňa v tejto chvíli predstavuje úplný, ale úplný opak nevkusu tejto krajiny.

Zdalo by sa, že po mesiacoch kampane sa zmenilo mnoho: po toľkých mesiacoch, útokoch a špinavostiach, po sklamaniach s Fullem, po kvantách novinových titulkov, výmyslov a Hranolových tlačoviek, sa dnes môže javiť, že rok staré článočky dvadsaťročných usoplencov by nemal brať nikto vážne.

V skutočnosti sa ale nezmenilo nič.

Napísal som vtedy, že je to jedine Iveta Radičová, kto predstavuje úplný, ale úplný opak nevkusu malej veľkej krajiny. Dnes už je to isté: ak je v tejto gubernii vôbec možné, aby si o slušnosti, etike a vulgarizácii politiky dovolil trepať človek, ktorý podporuje kandidatúru bezpohlavného oportunistu, klamára a ex-predsedu parlamentu, ktorý v minulosti prezidenta republiky nazval starým chujom, získal tento dôvod prečo voliť Radičovú iba na svojej naliehavosti.

Nebol som spokojný so všetkým (a všetkými), čo pri Radičovej ostatné mesiace stáli; ale len málokrát som pochyboval o samotnej Radičovej.

Tento pondelok večer som sa vrátil z Varšavy, kde som strávil pár dní: a zdalo sa, že mám malé deja vú. Po pripojení na net som si mohol prečítať jedine to, čo i v apríli minulého roka. Šusťákoví referenti OPBH naďalej pupkami rozrážajú dvere do veľkého sveta a deklasované živly naďalej potichu sedia v opozícii.

Až na Ivetu Radičovú, ktorá naďalej predstavuje popretie nevkusu a politiku slušnosti. A to dokonca aj v porovnaní s nami, ktorí ju podporujú.



Som rád, že som počas ostatných mesiacov nemusel zmeniť názor. V sobotu už naostro. Volím Ivetu Radičovú za prezidentku republiky.