Nie som rasista, nie som rasista, nie som...

Oslavy skončili, je čas začať makať. V práci som poriadne nebol mesiac a pol a už po prvom zápise do manažerskej knihy mi šéfka nechala odkaz, že je vidieť, že som späť. Asi bolo. Podľa zamestnancov na ich vkus síce trochu nevybúrený, ale to sa spraví. Pre tento moment však nevybúrený dušk.o. prvý raz presadil, aby niekto stratil zamestnanie. Teda brigádu. Niekoľko neskorých príchodov, niekoľko žiadnych, každý týždeň manko a nula percent ILI (vysvetlím neskôr), k tomu konflikt na mojej ostatnej nočnej a bolo po všetkom. Stačilo mne aj iným.

Čaká ma teraz síce ešte týždeň voľna, ale tých niekoľko dní som si užil naplno. I keď nie bez prúserov. Klasicky som zostal vydrbaným buzerantom a skurveným Slovákom, keď som špinavú a ulepenú bezdomovkyňu z tmavých brnenských štvrtí požiadal, aby sa vyčúrala inde, pretože neni klientom umasteného koncernu. Klasicky sme si užili i predanie všerajšej smeny, keď nás navštívila známa banda rómskych feťákov. Vyštartovali sme štyria manažéri i s šéfkou, úplná armáda, a spýtali sa, či si mienia dať niečo dobré. Tým myslím McDobré.

Mienia.

Tri baby si vyrazili dať niečo dobré na záchody. S kolegom sme ich nasledovali a po odporúčaní, aby šli láskovo po jednej a striekačky si vzali sebou, začalo správne divadlo. Nakoniec sa ukľudnili a vyzeralo to, že bude pokoj. Ale chuť na niečo dobré bola silnejšia. Kým sme zišli dole, už sa niekoľko z nich zamklo na invalidoch. Vzal som kľúče, otvorili sme ich a oni v šoku začali držať dvere. Prvotný plán zamknúť a čakať na policajtov nevyšiel, už len preto, že mi to na 158 ani po desiatom zazvonení nikto nedvihol. Nakoniec sme ich ale nejako von vyšikovali. Dve výmeny názorov a bolo po všetkom. Na záchodoch pumpička, striekačky žiadne. Šéfka iba sucho skonštatovala, aby sme si po tých sviniach umyli ruky a všetko sa vrátilo do normálu.

Nuda v Brne. Niektorí sa mi čudujú, že nechcem chodiť Cejlom a inými štvrťami ani počas dňa.