Prečo leto vyložene nemám rád

Totkaj si zrekapitulujme, čo máme nové: obšírne povedané, ništ. Moje ostatné dni vyzerali viac či menej nasledovne: ráno čo ráno sa prebudím na ostré sálajúce teplo z otvoreného obloka, ktoré ma vykotí z IKEA postele, chrstnem na seba ľadovú sprchu, aby som sa osviežený mohol presunúť do električky č. 8. V príjemne vyhriatej električke č. 8 počítam kvapky potu stekajúce po mojom chrbte a absorbujem rannú vôňu miliónov iných kvapiek na chrbtoch robošov z Lískovca, čo si to taktiež švihajú do mesta. V práci ďalšia zbytočná sprcha, pretože klíma nestíha a viac či menej ide len v kancli a v kuchyni. V ostatných priestoroch zamestnanci z recesie merajú teplotu. 35 a viac. Lacná polyesterová kravata ma príšerne škrtí pri krku, počas dňa prepotím dve košele. Nenávidím leto. Do neskorej noci sedávame na Baštách, pijeme ako-tak vychladenú desiatku Starobrno a čakáme, kým v týchto horúčavách budeme môcť zaspať: buď sa okolo polnoci trochu ochladí alebo mi pivo stúpne do hlavy tak, že mi to už bude jedno.

Mesto je unavené. V myšej diere vedúcej k starému Tescu apaticky stoja jehovisti a keď ich nikto nevidí, ovievajú sa Strážnou vežou. Greenpeasáci, už asi mesiac okupujúci hlavné brnenské pešie ťahy a vábiaci peniaze na kvalitnejšie reťaze, ktorými sa budú priväzovať ku kontajnerom s jadrovým odpadom, sú po poludní akosi menej otravní. Dokonca aj dealerka z T-Mobilu, ktorá ma ešte začiatkom júla zastavovala denne, na mňa serie. Koniec sveta, fakt. Jediné vytrhnutie bol včerajší koncert Rolling Stones. Hlavne v umastenej filiálke. Keď sa z Výstaviska vyrojila zhulené anglická mládež a ožratí poľskí štyridsiatnici, bolo to, akoby sa nám tam prehnalo stádo dobytka. Čierne šlapy na podlahe, rady na jediné WC, dvadsať tisíc v priebehu hodiny a pol. V siedmich ľuďoch. I'm lovin' it.

...

Tento týždeň mi v Lískovci zavedú net. Takže skutočný bloG bude zase on-line. Tešiť sa môžte na pikošky z blížiaceho sa mnou organizovaného, teambuildingom napáchnutého bowlingu, nejakej tej chatičky v prostredí slovenskej prírody, či mojej druhej návštevy v samom srdci korporácie. Tentoraz dokonca päťdňovej.