Zápisky zo štvrtka, pridané v nedeľu

V novej izbe v Starom Lískovci ešte nemám pripojenie na internet: neviem teda, kedy a či sa nasledovné zamyslenie objaví na webe, ale na tom nezáleží. Je štvrtok večer, sedím na novej IKEA posteli naproti IKEA skrini a pri svetle IKEA lampy rekapitulujem ostatné dni. Presťahoval som, ako ste iste pochopili. Z rúk prodekana zelenobielej a výberovej fakulty som dostal obyčajný, modrý diplom a titul bakalára, pomaly zasa začínam navštevovať filiálku umasteného koncernu, konečne som sa dostal ku knihám. Za večer som prečítal nového Viewegha, z Orwellovej 1984 mi zostáva slabá polovica, pripravené sú Remarquove Tiene v raji, Stendhal, Huntigton a čo ja viem kto ešte. Konečne leto.

...

Promócie boli stručné a strohé; rýchly obed s rodičmi v meste a bolo po všetkom. Na chvíľu som mal chuť na veľké oslavy, no v skutočnosti som asi o delegácie babičiek, vnúčat, strýkov a tiet, podobné tým, ktoré zelenobielou a výberovou blúdili v utorok v snahe uvidieť toho ich absolventa, ani nestál. Ak Boh dá, o dva-tri roky ešte bude šanca na reparát. I keď, ako ma povzbudila Kristína, nepozná nikoho, kto by začal študovať na magistrovi oba obory a oba i dokončil. Alebo dokončil aspoň jeden z nich.

...

Asi totiž začali počas školy pracovať v niečom perspektívnom. Zatiaľ čo ja plánujem ešte aspoň nejaký čas zostať v krajine zlatých oblúkov. Naša filiálka zatiaľ stojí. Vďaka dostatku brigádnikov dokonca môžeme byť čo sa pracovnej sily fajnoví a minimálne netolerovať neskoré príchody a ozajstnú neschopnosť. Po hviezde č. 1, s ktorou sme sa rozlúčili na môj nátlak, sa šéfka zbavila i posledného krikľavého prípadu. Zostala len lepšia atmosféra a motivácia tých, ktorí chodia včas a pracujú dobre, zotrvať v tom.

...

So šéfkou dnes sedíme v kancli nad žltým zošitom s prípravou na môj druhý kurz v Prahe. Pripomína mi, aby som si v príručke ešte podtrhol niektoré významné body. V srdci korporácie totiž pracujú veselí ľudia a majú to radi farebné. Nedbám. Prvú si zvýrazním vetu Management je umění realizovat věci tak, že je může vyřídit někdo jiný.