Nedeľná chvíľka s internetom

Pretože je nedeľa a ja v nedeľu nedělám, dnes si iba krátko zhrnieme najdôležitejšie, čo sa v mojej skromnej osobnosti odohráva. V prvom rade by bolo načim pripomenúť si tento dátum tým, čo strašné sa odohralo pred dvoma rokmi. Vtedy totižto nejakí neveriaci psi uverejnili vo svojej krajine plnej takých istých neveriacich psov karikatúry na nedotknuteľnú tému. O nasledovných udalostiach nemá význam sa rozpisovať, keďže všetko je viac ako známe; akurát sa pridávam k tým, ktorí k predposratej komunikácii západných elít dodávajú príklad sebavedomej diplomacie Ivana Sirka zo 17. storočia, na čo už, konečne, pred niekoľkými dňami upozornil i Lemuel.

Karikatúry však ešte raz: ja zase dávam do pozornosti nasledovné shootyho zamyslenie nad tým, prečo je Hranol taký kokot, aký je. Ďalšie riadky nad týmto zhmotnením prázdnosti strácať nemienim, rovnako ako ďalej používať také vznešené termíny. V skutočnosti totiž nie je ani tou zhmotnenou prázdnosťou, ale len kokot. A bodka. O tom, čo bol švárny junák Juro Jánošík asi v skutočnosti zač, snáď lepšie v Plus Sedmičke (nie že by som ju čítal, hmm.. ehmm.. ležala nám v obývačke).