Nedeľná chvíľka dekadencie

Pre všetkých zvrhlíkov, čo nevedia, čo si začať v túto jesennú nedeľu, prečítajte si, že nielen my, intelektuálne nadaní a myšlienkovo obohacujúci autori, vieme blogovať. Aj Hranolova ľavá ruka, teta Jebemvašeúspory bloguje. Je to mierne šokujúce, zľahka zvrátené a obsahovo dosť nechutné. Presne to, čo človek hľadá na internete počas bežného víkendového popoludnia, keď sedí v univerzitnej počítačovej učebni a nemôže si teda pustiť porno.

(Teda, nemal by, ale boli aj takí, čo sa nehanbili, česť a sláva).

Po včerajšej niekoľkonásobnej oslave narodenín, zakončenej rozbíjaním zle umytého hospodského skla niektorými menej koordinujúcimi jedincami (a teda zrýchleným presunom do iného podniku), som vstal napočudovanie ráno o jedenástej celkom v poriadku. Vzhľadom k faktu, že nám ešte niekoľko dní nepôjde internet, som sa posunul ďalej v prvej sérii Prison Break (áno, ešte som len tam) a štvrtej Futuramy, nalinkoval si veľkolepý plán o študijnom popoludní s nejakými kultúrno-antropologickými sračkami od docenta, čo sa rannej kontrole stavu svojho outfitu venuje menej, ako je na akademickej pôde slušné, aby som sa o druhej rozhodol, že bez netu to nedám. Síce bez porna, ale s icq a novými mailami kontrolujem, čo za populačné výrostky to sedáva v počítačových učebniach mojej alma mater o takomto dni.

...

V pondelok som šiel vlakom do Brna s hromadou nových prvákov. Inšpirujúce. Naozaj si nepamätám, či som si vtedy kedysi dávno balil na jeden a pol hodinovú cestu desiatu. Alebo či mi ju dokonca robila moja mama (o čom vzhľadom k jej výchove k samostatnosti trochu pochybujem).