Opäť nedeľa, opäť dušk.o.

Svoj už temer trojtýždňový pobyt v prekrásnom starogermánskom meste, ako tento juhomoravský pupok raz nazvali nejakí neonacisti, zavŕšim i túto nedeľu krátkym zamyslením a ešte kratším opisom aktuálnych udalostí. Internet v Lískovci nefičí ešte stále, čiže inokedy ani na blog času neni. Dosť na tom, že po minulovíkendových pitkách a niekoľkonásobných oslavách mojich kolegov sa mi podarilo prechladnúť a teda stať sa chorým. Čo je v mojom prípade stav, kedy sa moje okolie veškerému kontaktu so mnou vyhýba.

Inu, tak. Utorkové dva krát dva deci u Tukana a dva krát dva v Jedenadvadsiatke mi moje telo oplatilo nádchou, bolesťou hlavy a mužným chrapľavým zafarbením hlasu. Na stredu a štvrtok som zrušil všetok svoj program a, zabudnúc na umastenú korporáciu a moju drahú zelenú a výberovú, ľutoval som sa pri šálke jablkovo-škoricového čaju a niekoľkých ďalších dielov Prison Break. Mimochodom, výborný seriál, len ústrených postáv je s každým ďalším dielom nejako poriedšie.

V piatok a sobotu som si už ale návštevu v krajine zlatých oblúkov neodpustil, čo by bola zrejme chyba, keďže chodiť do práce o hodinu skôr a z nej o hodinou neskôr je mojim veľkým hobby v ostatnom čase. Aj shiftovať s minimom zamestnancov, aj všetko na poriadku mať, aj sa doširoka usmievať a chodiť po reštaurácii s doskami a furt si niečo zapisovať, lebo máme návštevu zo samého srdca korporácie, a tak sa to robiť jednoducho má. Mimochodom, ak ste náhodou z mesta, nechcete na brigádku?

...

Jaro mi píše, že v Austrálii zima skončila. Už sa bol pár krát kúpať.

Neni fér.