A ešte aj píšeme z archívu

Keď už sme pri téme zelenobielej a výberovej, je tomu v tejto dobe asi rok, čo som po sérií udalostí opustil nielen svoje editorské, ale i prach sprosté redaktorské miesto vo fakultnom časopise. Ročné jubileum si pripomeňme porušením autorských práv a zverejnením posledného Kristíninho textu, ako i textu mojej maličkosti v rámci Kikénka a Mikénka. Unisex toalety boli k danej príležitosti témou viac ako vhodnou.

...

Unisex toaleta – koniec gendrových nepokojov

KIKÉNKO

Kde bolo, tam bolo, žil raz jeden Sigmund Freud a ten povedal, že ženy mužom závidia penis. Odhliadnuc od debaty prečo by sme mali, si dovoľujem tvrdiť, že my ženy by sme mali mužom závidieť v prvom rade močový mechúr. Keby ženy mali taký močových mechúr ako muži, nemuseli by tak často chodiť na toaletu. Skrátka by vydržali oveľa dlhšie sedieť, chodiť, lyžovať, šoférovať alebo riadiť veľkú firmu.

Problém žien je v tom, že si kedysi počas doby kamennej odskočili – a už nikdy tento krok nemohli odčiniť. Zatiaľ, čo ženy drepeli v neolitickom kriačí, muži v ich neprítomnosti zrušili matriarchát. Keď sa ženy po vykonaní potreby vrátili do zasadačky, bolo už po všetkom. Muži na seba strhli moc a šli sa tiež vymočiť. Darmo im už bolo do čurákov nadávať. (Na tomto mieste by som rada odkázala na etymologickú spriaznenosť slov moč a moc, v žiadnom prípade sa nemôže jednať o náhodu.)

A odvtedy sa tento problém vlečie. Žena sedí na plenárnom zasadaní a aj by vybehla na toaletu, ale nechce o nič prísť. Zanedlho je však príroda silnejšia než ženina politická vôľa, a žena voľky-nevoľky musí na toaletu. Je pochopiteľné, že na tú toaletu neodchádza sama, lebo to sa nepatrí.

Aby sme však len neočierňovali mužov z toho, že vykonávajú moc zatiaľ čo ženy moč(ia), treba do popredia uviesť aj problematiku gendrovo separovanej konšpirácie. Ako už bolo uvedené, ženy nechodia na toaletu samy. Lebo sa to nehodí. Samozrejme na tomto mieste nemôžem podrobne uviesť, čo všetko sa odohráva na dámskych toaletách. Je to praveké tajomstvo, ktoré sme pochytili z telky a Cosmopolitanu.

Ničmenej, áno, ženy na toaletách konšpirujú. Maľujú sa, ohovárajú a trvá im to celú večnosť. Muži však konšpirujú tiež. Dokonca očití svedkovia potvrdili, že dochádza k porovnávaniu ústrojenstva. Demaskujme podstatu: To, čomu sa tak vznešeno hovorí teória dvoch kultúr, nie je nič iné, než prax dvoch záchodov.

A preto, hovorím vám: PREČ S PRIEČKOU. Odteraz už len jeden záchod. Na ten záchod všetci zajdeme a stretneme sa tam tak, ako v Ally McBealovej. Muži, ženy, chlapci, dievčatá – všetci potrební. Dosť bolo otázok „Čo tam na tom hajzli stvárate?!“. Každý bude mať možnosť presvedčiť sa na vlastné oči – a zapojiť sa. Bude to isto dlhý boj, počas ktorého nejeden rúž spadne do pisoáru, ale výsledok bude prekvapivý.

Špeciálna výzva Halasu: posielajte nám vaše návrhy technickej realizácie spoločnej toalety. Víťazný návrh obdrží unisex toaletný papier s podpismi členov redakcie.

Kika

...

MIKÉNKO

Konečne téma hodná chlapa. Ak sa o unisex toaletách môžu baviť feministky i šovinisti, ak o nej živo diskutujú redaktorky Cosmopolitanu, dozrel čas aj na môj názor. Pretože i muži chcú spoločné WC. A nejde tu o pokus spolu umelo socializovať to, čo ani socializovať nejde. Ja iba dúfam, že unisex toalety prinesú zásadnú odpoveď na zásadnú otázku: čo do prčic ženy na tých záchodoch robia?

Ak si myslíte, že Kika už čo-to naznačila, nedajte sa zmýliť. Poznám ju a viem, že to podstatné si nechala pre seba. Konšpiračnými teóriami o konšpiračných mítingoch mňa neopije. Neviem čo sa tam deje, neviem prečo tam chodia minimálne štyri, neviem, čo na tom trvá štvrťhodiny a neviem, prečo sa tam musí ísť zásadne vtedy, keď sa niekam ponáhľame: ale musí ísť o niečo veľké. Veď len všetko k tomu potrebné sa tajne prenáša v kabelkách, ktoré sú väčšie ako moja cestovná taška.

Až si budeme chodievať odskočiť unisex, túto záhadu odhalíme. K celému projektu je ale vhodné navrhnúť niekoľko pripomienok. Po prvé: som za to, aby na označení našich budúcich spoločných záchodov nestáli chlapec a dievča len tak vedľa seba. Akoby nič. Minimálne by sa mali držať za ruku. Liberálnejšie verzie nášho nového unisex loga by ale mohli ponúknúť i oveľa zaujímavejšie polohy.

Po druhé: celkový dizajn nových miestností by sa mal viac-menej podobať dnešným dámskym toaletám. Pretože na pánskych to poznám. Predpokladám síce, že sú ochudobnené o pisoáry, určite ale disponujú iným vybavením. Väčšími zrkadlami, fajnovejšími mydlami, pohodlnými pohovkami, na ktorých môžu dámy poohávarať polovicu známych, ale i milou babičkou, ktorá im k tomu uvarí kafe s mliekom. Vzhľadom k tomu, že ženy chodia na potrebu skupinovo, prepokladám, že dámske WC je navyše zariadené kabínkami, v ktorých sa nachádza o dve či tri záchodové misy viac. Tejto vymoženosti som ale ochotný sa za určitých podmienok vzdať (nemusím mať všetko, že).

A za tretie: nie že by som bol šovinista, ale muži by mali mať na spoločných záchodoch prednosť. Pri pohľade na tie neskutočné rady pred dnešnými segregovanými ženskými toaletami na každej významnejšej kultúrno-športovej udalosti je to logické. Pred mužskými záchodmi rady nie sú a teda ženy si za to môžu samy. Buď si to dovtedy nejako vyriešia alebo budú jednoducho na naše nové záchody chodiť návštevníci prvej a druhej triedy.

Pretože unisex WC napriek genialite tejto myšlienky nevyriešia to, že sme iní. Ako som minule sľúbil, zrejmé je to na príklade mužského a ženského konzumovania jablka v župane. Keď sme raz s Kikou boli na obede, ona zjedla len cesto (teda župan) a ja zase len vnútro (teda jablko). A čo to znamená? Že ženám ide len o obal a o povrch. A že muži sa chcú už od začiatku dostať čo najďalej.

Dušk.o.

...

Nuž tak. Venujme mojej ex-kvázižurnalistickej dráhe tichú spomienku.