Hrať hru znamená mať protihráča

Keď v živote stojím proti nejakému súperovi, či už v práci, škole, doma, pri šipkách alebo nejakej stávke, dôrazne požadujem, aby dotyčný bol osobnosťou, ktorá necúvne a nezalezie do kúta. V žiadnom prípade ma nebaví staviť sa s niekým, kto pre výhru nebude ochotný podvádzať; samozrejme že vyhrať čestne má pre mňa taktiež veľkú váhu, ale ak proti mne stojí niekto, komu na víťazstve záleží tak, že mi bude hádzať kamene pod nohy, nemôžem inak než súhlasiť. Konečne, sám sa nesprávam inak.

Dôstojných protihráčov, ochotných neskrývane sa uchýliť k prípadným špinavostiam, je ale žalostne málo.

Už niekoľko týždňov v takýchto situáciách vo svojom okolí parafrázujem stále aktuálnu myšlienku, ktorá zaznela v nejakej súkromnej pošte, čo našťastie Lemuelovi nebránilo zverejniť ju, za čo mu patrí poďakovanie. Súperiť s niekým, kto nie je ochotný byť kvalitným protihráčom, bolo vtedy označené za pokus hrať karty so psom.

Musím uznať, že tento citát sa stal mojim stálym mottom, čo, konečne, môžu mnohí potvrdiť.

V tomto kontexte ma viac ako iritujú opičie tance ďalšieho Hranolovho socialistu, ktoré vstúpili do dejín ako Paškova fraška. Neochota postaviť sa za vlastnú manipuláciu v zákone, akokoľvek sprostú, hrubú a špinavú, ma totiž rozčuľuje viac ako samotný pokus vytrtkať s Ústavou.

Keď vidím, aké kvality má súper, ktorý predo mnou stojí, tak trochu ma prechádza chuť. Hrať hru znamená mať protihráča a ak je ochotný sprasiť nejaký zákon, len aby vyhral, mal by si za tým stáť.

Veľmi otvorene hovorím, že ak nemieni nacionalisticko-socialistická verbeš popracovať na svojich hráčskych kvalitách, nemienim sa ňou ďalej zapodievať.