Po opici (bez tabule)

Čo sa mojich študijných ambícií týka; v ostatnom čase sa cítim ako mála továrnička na hlboké sociálnovedné analýzy v rozsahu max. desať normostrán. Naratologická analýza opice pred tabuľou je vďaka Bohu za mnou, na Militantnej demokracii som predstavil svoj názor, že ľavicových radikálov robiacich bordel v uliciach by som rezal presne tak ako ich kolegov z pravej strany bohumilej mládežníckej subkultúry, pričom žiadne ospravedlňovanie antifašistickými pohnútkami tejto chamrade neobstojí; v priebehu víkendu som sa priklonil k téze, že Lukašenkovo Bielorusko je možné klasifikovať na podklade J. J. Linza ako autoritatívny posttotalitaristický nedemokratický režim s totalitarizujúcimi tendenciami.

Dnes, s opicou po včerajšom klasickom nočnom výjazde do brnenských ulíc a nejakých panákoch U zlatého meče a v paluši Club 21 s mojmi drahými kolegami z kurníka, zasa začínam spisovať niečo o právomociach prezidenta v Českej republike.

Záver semestra je náročný, tak si ho aspoň spríjemnite plodnými Esterházyovcami.