Kolegom akademikom

Odraziac sa od Kajiných každotýždenných presunov Chemnitz-Brno a späť, ku ktorým ju donútil kolega Martin Bastl so svojou stopercentne stopercentnou účasťou na nejakom jeho bohovom seminári, došli sme s Matejom k názoru, že taktika, ktorá prerastá brnenskými bezpečnostnými štúdiami, donútiť študentov sedieť na hodinách na prdeli a počúvať, vypovedá skôr ako o slabom mladíckom zápale pre vzdelenie, o kvalite vyučujúcich.

Matej hovorí, že politológ by mal vedieť, že tak ako niečo naznačuje emigrácia z krajiny, signifikantnou sa stáva i neúčasť na prednáškach - ja na príklade svojho obľúbeného docenta prednášajúceho kultúrno-antropologické sračky, ktorého som nevidel už dva mesiace (to asi preháňam, no žiadna jeho prezenčná listina ma k tomu nedonúti), dodávam, že dobrý vyučujúci si moju prítomnosť zaistí kvalitou výkladu, obsahom prednášky a prístupom ku študentom - pričom pripraviť prednášku o teórii hegemónie s analýzou filmu Rambo II v kontexte reaganovskej politiky 80. rokov a detraumatizácii Vietnamu - ako to v blahej pamäti uskutočnil na Kritických teóriach médií populárny dr. Volek - to už je len čerešnička na torte.

Aby sme ale k Martinovi Bastlovi neboli prehnane vyhranení, pochváľme ho za nasledovný výrok v jeho recenzii na Smolíkovu a Marešovu knihu Fotbaloví chuligáni:

"Text trpí několika málo formálními nedostatky. Zvláště v úvodu publikace se čtenář občas setká s překlepy, příležitostně se rozchází i faktografické údaje. Není zcela zřejmé, proč např. na str. 52 při tragédii na Heyselově stadionu v Bruselu zahyne 42 lidí a na str. 119 pouze 39. Chápu přirozeně, že 3 mrtví sem, 3 mrtví tam, pár mrtvých není žádná míra, ale proč nejsou tyto údaje sladěny v rámci knihy, která aspiruje na roli základní česko-jazyčné publikace k tématu?"

(via Rexter)