Konečné zúčtovanie?

Och, áno. V podstate som definitívne ukončil svoj dlhotrvajúci pracovný pomer vo filiáke umastenej korporácie. Výpoveď podpíšem po návrate z Poľska, čo keby mnou švihlo a chcel sa aspoň na čas vrátiť (i keď každým dňom je mi zrejmé, že dva krát do tých istých sračiek nestúpim), ale inak som už celkom mimo: spokojný, vďačný, mierne nostalgický a úplne vyrovnaný; teda nebude žiadne konečné zúčtovanie ani nič také. Boli to skvelé ostatné dva roky, no na piču ostatné dva mesiace, čiže nie je o čom. Svoju exkluzívne veľkú skrinku som vypratal bez väčších emócií, bolo mi jasné, že moji drahí kolegovia na tento moment čakajú ako na zľutovanie: niektorí, aby sa do nej mohli ihneď nasťahovať, iní aby ma mali z krku a viesť ten podnik naďalej do hovien.

Aký som vulgárny dnes, až mi je hanba.

Pocit, že som naozaj naozaj preč mnou trhol dávno po zamávaní modrej košeli, falošnom prípitku lacným sektom s paní vedoucí, dokonca i dávno po malej rozlúčkovej párty: až keď som s vyluftovanou hlavou smeroval Tescom k autobusu do Senky a videl billboard s Big Tasty Bacon, uvedomil som si, že ten igelitový smrad omáčky, čo do daného sendviča patrí, už asi v živote neucítim. Doma v Rive mi dokonca na chvíľu i smutno došlo, sociálne siete v Brne sú rozbité a predo mnou veselé Erasmus radovánky vo Varšave, nuž ale, nejako to prežijeme.

Zajtra ešte dáždnik z Lískovca odsťahovať, lístok kúpime a budúcu nedeľu hupky hupky do nového žitia. Všeličo nové pripravujem, nápady a chuť sa dostavili, tak sa tešte; aj skutočný bloG konečne začne byť o niečom a nielen takéto psycho plačky tu budú.

Na endlich.