Agitka

Keď boli pred štyrmi rokmi prezidentské voľby, nemal som ešte volebné právo; no viem, že tým vtedy žil málokto. Pamätám si, ako sme po neuveriteľne nudnej volebnej kampani, klincovanej Mikloškovým sloganom Dobrý deň, sedeli na pive v 61ke, bavili sa o tom, kto už bol a kto pôjde odvoliť Klokana a Huges za nami prišiel z referendovej miestnosti, kde demonštratívne hlasoval proti predčasným voľbám - a to napriek tomu, že im tým zbytočne zvyšoval kvórum. Výsledky, ktoré sa počas noci objavili, nám vtedy vyrazili dych: Klokan neprešiel o pár tisíc a o dva týždne sa volilo v gumených rukaviciach. Mufty to vtedy naposledy nevyhral, radovať sa ale veľmi nebolo z čoho.

Nemám rád Lukáša Krivošíka, no v jednom ho budem asi citovať naveky; zatiaľčo Soňa Szomolányi komentovala slovenskú politiku v roku 1999 ako boj demokratickej väčšiny s menšinovým nacionálne-autoritárskym táborom, Krivošík neskôr hovoril o tom, že sú to naopak nacionálni socialisti, ktorých je v tejto krajine viac. Dva roky po prezidentských voľbách si tým už mohol byť istý v podstate každý - a demokratická menšina, alebo ako sa pekne vyjadril docent Hranol, deklasované živly, sa odprepytovala pekne tam, kam patrí. Do opozície.

Nie som Štefan Hríb a neprežívam túto dobu nejako zvlášť intenzívne. Až na niekoľko málo nechutných excesov, akými boli Kaliňákove klamstvá v prípade Malinovej, totiž kabinet šusťákových referentov OPBH nie je taký nebezpečný, akým by sme ho občas chceli mať. Štyri roky doterajšej prezidentúry a dva roky s Hranolom nezmenili túto krajinu na Bielorusko s ľudskou tvárou. Nekonalo sa žiadne rozvracanie reforiem, nedarí sa zrušiť ani Špeciálny súd, ani ten tlačový zákon zas až tak nikomu neublíži; ak máte tieto nové kádre v paži tak ako tie minulé, ťažko ste pocítili, že by sa po roku 2006 niečo výraznejše zmenilo. Až na jedinú vec - tieto dva roky boli rokmi mimoriadneho nevkusu.

Kabinet šusťákových referentov OPBH totiž naozaj nie je taký nebezpečný, akým by sme ho chceli mať - ale, spolu s dobou, ktorú reprezentuje, je naozaj nevkusný. Tieto dva roky sú pre mňa rokmi prezidenta v pretekárskej uniforme, premiéra vešajúceho prádlo na oslavách MDŽ, dvoch idiotov vo funkcii predsedov koaličných strán a krajiny, ktorá sa pretvára na ich obraz. Do rady STV je zvolený vysokoškolský učiteľ vyhodený za opísanie skrípt. Ministerka práce žaluje novinára za to, že ju prirovnal k mimozemšťanovi E.T. - keďže je podľa nej zrejmé, že mimozemšťanom nie je. Podpredsedom parlamentu je človek, ktorý si myslí, že Európa je socialistický (!) štát (!!!). Zákonodárny zbor reprezentujú ľudia ako sú Tóthová či Chelemendik, kazašskú novinárku pred prezidentským palácom dosť trápnym spôsobom spacifikujú traja policajti, Hranolove novinky o starých Slovákoch ako zakladateľoch Veľkomoravskej ríše sa po pol roku pomaly dostávajú do učebníc dejepisu - atď. atď.

Nemám ilúzie o tejto krajine. Toto je jej obraz, toto je Slovensko. Žiadne stredoeurópske tigre, na tie sa bežte pozrieť do ZOO. E.T., Jánošík, MDŽ, starí Slováci, Mináčove busty a zákony o Hlinkovi. A deklasované živly potichu sediace v opozícii. Je našim údelom sledovať ako tí úspešnejší rozrážajú pupkami brány do ministerstiev, úradov, televízií a rád - a je našou nádejou čakať, či pri všestrannosti svojich záujmov nešliapnu vedľa; nezmýlia si dvere či sa nezrúbu dolu schodmi. A potom silno kopať.

Nemám ilúzie o tejto krajine. Aspoň odvtedy nie, čo som pred štyrmi rokmi sedel v 61ke, pil pivo a myslel si, že Klokan nemôže prehrať. Od tej chvíle som si istý, že si len ťažko môžem nechať ujsť možnosť, kopnúť si do nacionálnych socialistov. Volím Ivetu Radičovú. Nie preto, že je skvelá a že by som si lepšieho prezidenta predstaviť nevedel. Ale preto, že pre mňa v tejto chvíli predstavuje úplný, ale úplný opak nevkusu tejto krajiny.

...

Join the group Volím Ivetu Radičovú on the facebook