Zmenil som si skupinu poľštiny. Slovanská príbuznosť našich jazykov mi dokonale poblúznila hlavu a ja som sa nechal preradiť k študentom, ktorí sú odhadom tak šesť mesiacov predo mnou; nielenže som sa tak pripravil o môj jediný tunajší ako-tak použiteľný sociálny status (najlepší v našej skupine), ale zároveň som si uplietol bič v podobe nutnosti dohoniť znalosti z poľskej gramatiky a slovnú zásobu v čo možno najkratšom termíne. Hmm. A okrem toho sa v snahe zapáčiť novému lektorovi zároveň úpisal k vyplneniu ankety, ktorá len tak srší provokatívnymi otázkami typu Jake wydarzenia, osoby itp. są Pana zdaniem naważnejsze i najlepiej reprezentują kulturę Pana kraju w świecie? Och, o maličkom Slovensku písať také vážne pojednania! Však si stačí otvoriť noviny.
Čo je ale zaujímvejšie, motivovaní absorbovať nové kultúrne prostredie sledujeme s kolegami tunak poľské filmy. Také tie jedoduchšie. Kvázimafianske kúsky E=mc² či Chłopaki nie placzą sa nam bardzo podobali, tak sme sa včera vybrali do kina na totok.
Nedávny študent, politológ a mediológ, Východoeurópan. Lokálpatriot a polonofil. V minulosti manažér umastenej korporácie, píárista a dozorca v lodenici. Dnes copywriter. Prítulný. Vhodný do domu i do bytu.
motto
Byť jednookým medzi slepými je v okresných pomeroch doživotnou devízou.
1 comment:
no, nevyzera to najhorsie, taka oddychovka - ale Chlopaki nie placza sa mi pacilo.
A co tak Tylko mnie kochaj?
Post a Comment