Doma

Čiže áno, som doma. Na Slovensku, na Záhorí, v Senke. Na Varšavu sa možno dívať už tak akurát skrz jednu ošúchanú pohľadnicu, čo mám v skrinke. Prišiel som minulý piatok, odvtedy sa intenzívne aklimatizujem, a to konkrétne najmä v ostatnú sobotu (Nescafé, Branč, Desperado) a včera (wycieczka do Brna). Mimo toho: Dal som poslednú skúšku na mojej drahej, zelenej a výberovej. Béčko zo Záujmových skupín a sociálnych hnutí, vzhľadom k mojej príprave celkom prekvapivé, ale ja fakt nemôžem za to, že to bola nuda, i keď by to podľa titulu mohlo stáť za to; politická veda má skrátka zvláštny dar transformovať interesantné prvky sociálnej reality do plných hrstí banálnych definícií a typológií.

Ďalej: zobudil som Kaju v Lískovci, čím sa jej verejne ospravedlňujem a ešte raz blahoželám k štátniciam. Potešil svoju bývalú šéfku v umastenej korporácií, keď som i formálne podal výpoveď (ahoj, jak se máš - dobre sám, vlastne som prišiel... - dát výpověď, že?!). Začal si hľadať nový job. Skontroloval brnenské podniky (obed v Potrefenej huse, kafe s Fetem Pod hodinami, klasické ex-McD-mecheche u Tukana a v 21), pričom som si istý, že v 21 začali citrus riediť. Pche. Na pravidelných obedoch s bratom tutaj uvidel niekoľko lokálnych celebrít, vrátane našej jedinej muzikálovej hviezdy, i našej jedinej prezidentskej kandidátky (tú sme tam stretli dnes). Mal som sa jej spýtať, či jej logo na kampaň projektovalo oddelenie propagácie národného podniku Slovenský hodváb v roku 1967, keď na tú jej stránku teraz pozerám. O slogane sa vyjadrovať nebudem, lebo by som ešte nedajbože musel pochváliť to s tým myslením a cítením. A každý večer (ok, skoro každý) som pozeral Panelák a musím povedať, že posledné diely sú vtipnejšie ako celá markízacka sitkomácka produkcia za ostatné tri mesiace.

Čiže tak. Len aby ste vedeli, že žijem.

A teraz linky, pretože o to mi dnes ide.

Po prvé, Lemuel a Lisabon. Bravo. Teda, Lemuel bravo, Lisabon nazdiš.
Po druhé, rozhovor so šéfredaktorom Reflexu na medialne.sk.
Po tretie, cena za najnudnejšiu a najbanálnejšiu publicistiku na slovenskom webe. Tramtadadá, nie, nie, toto nebude priestor pre nečakanú sebakritiku vlastných pokusov v rámci vlastnej rubriky (spokojne mi to však môžte vysvetliť v diskusii), keďže the winner is.. Marius Kopcsay a jeho glosy na pravda.sk. Och och och, horšie ako jeho literatúra.

Ešte otázka do pľacu, či ste čítali už tú Hvoreckého zbierku fejtónov? (Mám si to kúpiť, nemám?), a to je na dnes všetko.