Čo nové v Senke, časť neviemkoľká

Po víkende strávenom obdivovaním brnenských pamätihodností som sa ten ostatný rozhodol pre istotu stráviť tam, kde sa predsa len cítim lepšie, a to teda v mojom drahom rodnom malomeste. Dovoľte mi krátky referát, i keď pár dní po, ale chápete, staval som diaľnicu a zachraňoval životy, nebolo času dodnes.

Čiže: na piatkový reset sa mi podarilo splašiť niekoľko mojich blízkych duší, s ktorými sa v ostatnej dobe už hádam ani nevídam, a dopadlo to nad očakávania. Už v Nescafé niekto začal točiť všakovaké dobroty, po ktorých mi ide pravidelne hlavu rozhodiť, takže som si už okolo dvanástej bol celkom istý, že sobota bude zase raz fantastická. Bola. Ale nepredbiehajme. Po tom, ako sme za strieborné tequily vysypali evráče miestnym barmanom, sme sa v údajne rozmarnej nálade vydali na cestu k resuscitovanému Iponu (Branč je dočasne zatvorený, ale čoskoro otvoria!). Údajne rozmarnej píšem preto, lebo ju tak označil môj brat, ktorý nás údajne pri tomto presune videl, čomu veľmi neverím, pretože mi vravel, že sme aj spievali, čomu neverím vôbec. Ale nevadí. V Ipone buď skapal pes, alebo tam bolo naopak strašne veľa hydu (na podrobnosti si nespomínam), skrátka sme sa rozhodli odísť. Pôvodne domov, čo som si myslel ešte asi polovicu cesty taxíkom, do ktorého sme nasadli, a ktorý nás odviezol - nevedno prečo - do Fit Pitu. Zreteľne si ale pamätám, že v tom taxíku sedela nejaká cudzia pani, s ktorou som sa tuším i zoznamoval, a ešte, že som za ten taxík určite neplatil. Ale nevadí. Vo Fit Pite som sa už len (dúfam) motal s pivom v ruke, čo ma priviedlo k spásonosnej myšlienke ísť domov. Čo som asi aj zrealizoval, i keď som sa vraj s nikým nerozlúčil.

Sobota bola, po zásluhe, naozaj fantastická.

Našťastie som zistil, že som si v Brne zabudol adaptér od Bystríka, čiže som beztak nemohol pracovať, a teda nebol dôvod vyčítať si, že som zvyšok víkendu viac menej prespal.

Maily, internet a facebook som kontroloval z pripojenia rodinných príslušníkov, a vyjadriť sa mám potrebu k nasledovnému:

• AD: Rúfus. Ako som u Lemuela napísal, v skutočnosti o ňom viem tak strašne málo, že vyjadriť sa potrebu nemám.
• Čo s týmto? Ako pracovať s reklamou na nete, keď ju vlastne málokto chce, a navyše sa z nej zle žije?
• ČDP za drogy táto slečna berie?
• A na záver: ešte nemáte februárovú depku? Nuž, ľahká to pomoc.

Štyri ráno, august, chata niekde ďaleko od mesta, oheň z táboráku dohorieva. Paráda.