Sprievodca Brnom

Povedzme že predstava ako-tak prijateľného večera po pondelku v práci: Minulotýždňové HIMYM, soundtrack Gossip girl strihnutý H16-kou, marhuľová zmrzlina a ďalší pokus o oživenie skutočného bloGu, ktorý predsa len aspoň v náznakoch zachytáva príbeh bývalého grafomana.

Čiže, reálny denník: víkend som strávil v duchu zvyškov mojich varšavských kontaktov s mojim spolubývajúcim z Radomskej, ktorý o sebe celkom rád vyhlasuje, že mi zachránil kožu svojou onehdá radou nebývať so Španielmi. Nie že by som bol na také niečo neprišiel aj sám. W každym razie, mi to umožnilo prvý raz sa pozrieť na Brno optikou turistu, a musím povedať, že z tohto uhla je toto naše starogermánske mestečko celkom tristné. O Varšave sme vtipkovali v tom zmysle, že na veškerú prehliadku pamätihodností stačí pokojne aj osem hodín, ak teda počítate s tým, že štyri z nich strávite v prostriedkoch miestnej hromadnej dopravy. O Brne sa dá povedať niečo celkom podobné: dva razy vyleziete na Špilberk a Petrov, o Ville Tugendhat si zabudnete čeknúť, že je treba sa vopred nahlásiť, náhodou zakopnete o zvláštnu sochu koňa na balkóne, odfotíte si červený kostol a máte vybavené. Toš som musel exkurziu obohatiť o to, čo poznám v tomto meste trochu lepšie. Menu som zostavil nasledovne: kavárna u Kapucínů, hospoda u Kormidla, café Spolek, Veselá Vačice, non-stop pajzel s bowlingom na Makovského náměstí a cafe&bar Vyhlídka v Dome pánů z Lipé. Znalci by iste ocenili.

Apropos, bowling. Po dlhšom čase som strávil sobotný večer s bývalými kolegami z korporátneho kurníku a (ne)prekvapivo to bol večer celkom príjemný. Nechýbali drahé spomienky, lacný humor, fernet citrus, fľaša sektu, víťazi a porazení, ani nová kapitola McBeverly Hills. Kondenzovaný Ronald, tak ako si ho pamätám.

Ak poviem, že som cez víkend i varil, bude to vyzerať ako naozaj účelne strávené životné obdobie.

Čo na tom, keď už od začiatku týždňa mi môj čerstvo zaostrený pohľad na svet korení realita idiotov, ktorí sa na mňa usmievajú z mojich čím ďalej letmejších prehľadov slovenskej tlače, ale i iných životných situácií. Hold, niektoré veci sa asi nezmenia, ak ich teda nezmeníme my sami.

Dosť bolo hĺbania, viacej hádam nabudúce. Keby nie, majte pochopenie, nenie toľko času obstarávať všetky moje sociálne médiá. Alebo ako hovorí stará múdrosť, na blog treba písať, na facebooku stačí byť.

UPDATE 19:51
Stále málo dôvodov, prečo ísť voliť proti Gašparovičovi? Načrite do archívu!