Historky z Veľkej noci

Svojej veľkonočnej tradícii som i tento rok dostál tak, ako sa patrí: pred smiešnymi korbáčmi zo smogom napáchnutých prútikov odtrhnutých pri ceste tretej triedy a pred pripitými päťdesiatnikmi, ktorí si podávajú kľučku od našich dverí, som zdrhol aspoň na chvíľu so svojim psom do parku. Od istej doby našťastie nikto z rodiny a blízkeho okolia neočakáva, že sa u nich doma ukážem a budem veselo debatovať nad poldecákom citrusu o svojom bratovi, ktorý hrá hokej a je strašne slávny, takže som svojim nekonformným správaním žiaden škandál nevyvolal. Nemám rád Veľkú noc, a táto mi príde raz tak nudná ako tie minulé; pretože ani tie staré české filmy dookola točené prezieravými pracovníkmi programmingu slovenských televízií už nie sú to, čo bývali.

Päť dní voľna som využil po svojom: väčšinu som prespal, kysol pred Bystríkom alebo narýchlo obehol senické podniky, pričom najmä v piatok som kontrolnú obchôdzku pojal zvlášť dôkladne. Ale nuž čo. V jednom z najsnobskejších z miestnych lokálov (pre čitateľov z väčších miest by som slovo „snobské“ odporúčal deliť nejakým vhodným okresným koeficientom, aby mali aspoň akú takú predstavu) som naživo videl skutočnú celebritu, muzikálového nasledovníka Michala Dočolomanského, Jána S., vďaka nočnému nájazdu na bankomat zistil, že moja banka sa ráčila nielen premenovať, ale i presťahovať a včera v Riva bare zase odhalil, ako miestna rímsko-katolícka mládež privítala vzkriesenie Krista: kofolou a stolným futbalom cca o jedenástej večer.

V konečnom dôsledku dopadol môj výlet na rodnú hrudu viac ako úspešne. Dokonca sa mi podarilo zhliadnuť prvú časť výpravnej post-reality show Pioniersky tábor, okorenenú blondínami s nízkofrekvenčným myslením, zabudnutými hviezdičkami mojich sladkých 90. rokov a vizážistom Pavielom, ktorý niekoľkými málo minútami svojej účasti v tejto osvetovej relácii kompletne redefinoval pojem hysterka.

...

Každoročnú cenu za prínos v oblasti pedagogickej práce v našom meste dostala tento rok i gymnaziálna legenda Milan B. Priznám sa, bolo pre mňa malým prekvapením, keď bola v minulosti ocenená istá psychicky nestála osobnosť s pochybnými filoľudáckymi názormi, ale ak sa má v senických podmienkach za prínos v oblasti pedagogickej práce považovať odlifrovanie niekoľkých svojich študentov na psychiatrické vyšetrenie a následnú liečbu medikamentmi, môžem zodpovedne prehlásiť, že sme to v tejto riti dopracovali ďaleko.