Život ide ďalej

Po kratšej prestávke opäť v plnej zbroji: Hungariou som včera popoludní prišiel na Slovensko, na stanici nasadol do auta, v ktorom ma čakal brat nervózny z blížiacej sa maturity a po trištvrte hodinovej ceste upchanou Senicou som dorazil domov. Ešte v aute som dostal vynadané nielen zato, že svojho jediného súrodenca zdržujem od učenia, ale i že sa nám prehrieva motor a možno domov ani nedôjdeme. S ťažkým pocitom spoluzodpovednosti za sfušovanú výmenu termostatu a dojebaný senický dopravný systém som teda držal hubu, aby som svoje tašky a oblek nemusel niesť peši. Vždy ten istý pocit: áno, toto je môj domov.

Z Brna som si pritom priniesol množstvo nových zážitkov. V práci som si vybral nevyhnutné študijné voľno, počas ktorého budú kolónky s mojimi zmenami mesiac a pol prázdne. Rozlúčku s umastenou filiálkou som pojal vo viac ako veľkom štýle: pondelok som odshiftoval s desivým minimom zamestnancov, rozbitou klimatizáciou a dvomi prepotenými košeľami. Kolegovia mi napriek tomu stihli v rýchlosti zagratulovať k mojej blížiacej sa jedenadvadsiatke, bohužiaľ ale nechali pravdepodobne v rovnakej rýchlosti kúpiť i papierové blahoželanie s textom

„potvrzujeme, že se v případě našeho oslavence jedná o špičkový ročník , který se v průběhu života rozvinul do plné zralosti a rok od roku je hodnotnější“

Ďakujem pekne. Nemám ešte ani po štátniciach, ale bol som nonšalantne pasovaný na síce zrelého a hodnotného, ale predsa len predstaviteľa kategórie 50plus.

...

Ostatný týždeň sa však niesol mimo iného i s letmými návštevami Tukana, terasy na Baštách a nášho obľúbeného non-stop pajzlu (Clubu 21), ale i malým víťazstvom na akademickej pôde. Súťaž o cenu A.I.Bláhy som spolu s ešte jedným erudovaným mladým politológom vyhral. Potešilo ma to obzvlášť preto, že som sa zúčastnil ako jeden z tých, ktorí si so svojimi oponentmi a inými persónami z katedry politológie nechodia v prestávkach zapáliť, a dokonca si s nimi ani netykajú. Moja verejná vďaka patrí samozrejme všakovakým postavičkám slovenskej ultrapravice, že mi svojou existenciou môj úspech do veľkej miery umožnili.

...

Dosť bolo samochvály, život ide ďalej.

...

Myslím že už dnes večer je do Sfér dôverných, či ako sa volá tá relácka na Dvojke, pozvaných celý rad celebrít, samozrejme s účasťou Fera Vnuka a jeho kolegu poslanca Rydla, aby nám porozprávali niečo fajné o dr. Tisovi. Agenda setting krajne pravicových živlov, z ktorých len máličko pochoduje v uniformách, slávi jeden úspech za druhým. Všetci tí dobrí muži v katolíckej cirkvi, Ústave pamäti národa, Matici Slovenskej a iných čertových spolkoch, sa môžu tešiť nielen vyšším a vyšším dotáciám, ale i pozornosti dobre prevychovanej televízie verejnej služby. Zločinec a alibista sa stáva mediálnou hviezdou.

Naozaj začneme premýšľať o tom, či Jozef T. za niečo stál?