Deža ví

Presne pred rokom som riešil nasledovné: odsťahujúc sa zo Záhřebskej, kde sme v pokojnej dôchodcovskej štvrti pokojne nažívali ja, Juro, Jaro, Zuzka a francúzsky buldog Maté, zaspával som v exile na Náměstí míru, dochádzal denne do práce, plánoval leto a sťažoval sa, že nemám rád výšky.

Presne o rok, teda dnes, riešim nasledovné: postupne sa sťahujúc z družného internátneho domu na Klácelovej ulici, kde sme na družnom poschodí v nedružnej a smradľavej izbe presiaknutej pachom hnusných čínskych polievok žili ja, Milan a Trto, zaspávam mysliac na Jeana Baudrillarda a Sigmunda Freuda, intenzívne sa pripravujem na kariéru vyštudovaného mediológa v srdci filiálky umasteného koncernu a plánujem, ku komu sa nasáčkujem tentoraz. V zásade to ale vyzerá, že izbu budem mať konečne sám, i keď zatiaľ netuším, v ktorej štvrti.

História sa opakuje, banality recyklujú a ľudia veľmi nemenia.

...

Keďže kolega yagami i kolegyňa Karolína (aka Yoda, Stars Wars) už svoje leto načrtli, načrtnem aj ja. Chronologicky: 20. a 21. jún, štátnice. 22. a ďalšie dni, sťahovanie. Začiatok júla, rodinná dovolenka (pozn. mama – otec – brat – priatelia a známi), rodinný miláčik Benny zostáva doma, Duško au-pair. 11. alebo 12. júla, promócie. V priebehu mesiaca, umastený koncern, chata na Kunove, alkohol. August, bojový plán. Športovať. Nepiť. Nežrať. September, návrat do školy, návrat k zodpovednosti, návrat k ideálom.

13. júna 2008, ďalší post o novom bydlisku.

Čekujte čoskoro.