Žiť s Acerom je úžasné

Bystrík je Acer. Čo do počítačov nie som zasa až taký rasista, ale nižšia rasa je jednoducho nižšia rasa a Bystrík neni zrovna Árijec. Kto má podobného unterkompjútera doma, vie, o čom hovorím. V servisnom stredisku, ktoré sa síce nachádza v Brne, ale teda pekne za humnami, sme boli už tri krát, čo je za obdobie jeden a pol roka vcelku slušný výkon. Jednu dobu sme totiž riešili, teda podľa mechanikov, chybu Windowsu, ktorá musela byť veľmo závažná, pretože sa podarila odstrániť skutočne až pri treťom pokuse. Vymenením základnej dosky. Ehm.. Hmm..

K veci.

Estráda to bola pre mňa vcelku poučná, chlapcov z call centra som už poznal po mene, a oni ma taktiež asi očastovali nejakou humornou prezývkou (napríklad chuj, pretože chuj melodicky dobre zapadá do vetnej konštrukcie "ten chuj volá zas"), takže som mnohé ďalšie nedostatky prehliadal. Že občas mechanika nenačíta cédé Mika Oldfielda? Neni čo býval, to je fakt. Že občas nevypáli zálohovacie DVD s komplet študijnými materiálmi? No zjedol si mi nohu, ešte Adorna budúcim generáciám zachovávať. Päťminútový nábeh operačného systému krátim zapíjaním antidepresív, dokonca i ten sladký zvuk vetrania sa dá prežiť, ale keď mi kurva začne horieť kábel aj s nabíjačkou, ako totkaj dneska ráno, viem aj ja, že neni šecko na porádku.

Akože, že problém?

...

V novom čísle Rexteru Duško prvý raz odborne publikuje, stáva sa z neho veľký chlapec.