Och

Jednoznačne najlepší post tohto víkendu, ktorý sa objavil v dotcomovom svete, je Lafcadiove krátke zhrnutie mne najodpornejšej pijavice slovenského rozpočtu, tzv. Matice slovenskej, v minulosti jednej z najvýznamnejších akvizícií slovenského rodointelektuálneho hnutia. Pripomínam, že Matica nebola žiaden slovenský nápad ani nič podobné, čo si možno Hranol ani pri svojich drístoch uvedomiť nevie. Lafcadio, nutne povedať, že ešte celkom noblesne, hovorí:

"Matica je organizáciou, ktorá stratila akékoľvek svoje opodstatnenie zánikom c.k. monarchie a dnes je zhromaždiskom eštébakov, mrzkej nacionalistickej lúzy, vyžírkov bažiacich po peniazoch z verejných rozpočtov, intelektuálnych skrachovancov a úplných idiotov. Matica je think-tankom (áno, veľmi neprimerané slovo), ktorý za verejné peniaze dodáva ideologické palivo zberbe nostalgickej za štátom, ktorý vyviezol cez 60 tisíc svojich občanov do koncentrákov. Atď."

Toť môj podpis pod túto tézu.

Konečne, sám som v minulosti ešte celkom triezvo konštatoval, že okrem koncentrácie slizkej hávede z radov elít nacionalisticko-socialistickej verbeše, je zaujímavým postrehom i analýza toho, na čo peniaze zo štátneho slúžia. Vďaka parazitovaniu rôznych niktošských krajne pravicových skupín mimo iného na spolufinancovanie aspoň jedného z krídel slovenskej ultrapravice, ktorá s Maticou čas od času zorganizuje nejakú tú akcošku. Miestni matičiari vykážu aktivitu a zmetci z ultrapravice si zase zamávajú vlajočkami. Spokojnosť na oboch stranách. Týmto spojením na organizáciu nejakej tej sebaprezentácie vreckové získali isto i švárni junáci a rúce devy z Pospolitosti, čo by sa možno nepáčilo ani samotnému Hranolovi.

V každom prípade, dnes zo spoločného matičného mecheche v Martine vyplynulo nasledovné: führerom zostáva eštébak, Matica je pripravená, chvála pánu Bohu, ochrániť slovenskú národnú identitu, a to pravdepodobne predovšetkým realizáciou politiky drang nach süden. Samé dobré správy.

...

Súvisiace články

Kultúra ako sa patrí