Nie, nie,

sentimentálne kydy o pravom zmysle Vianoc nebudú, Lemuel to zapovedal a ja neváham súhlasiť. Napriek tomu, že predovšetkým moju mamu už niekoľko týždňov desím tým, že si pod stromčekom tentoraz nájde duchovno, v skutočnosti si atmošku týchto dní nespájam s žiadnymi veľkými hodnotami, ale jednoducho s tým, že môžem byť dva týždne doma, vymetať s mojimi drahými kamarátmi senické lokály i vidiecke krčmy v priľahlom okolí, ležať na posteli, spať, konzumovať štandardizované produkty masovej kultúry a čítať knihy. Pravda, rovnako bez obalu priznávam, že očakávam, že ma rodina obdaruje i niečim materiálnym, keďže vo štvrtok máme stretávku zo strednej a ja potrebujem outfit vhodný k príležitosti takéhoto charakteru. Skrátka a dobre, nepotrebujem žiaden veľký sviatočný étos na to, aby som si užil niekoľko dní voľna.

Konečne, Senka nie je práve mestom, kde by na vás vianočná nálada číhala za každým rohom. A šesť či osem drevených búd na námestí, kde vám načapujú varené víno z termosky, na tom nič nezmení. V piatok som si síce všimol pokus o navodenie atmosféry v City cafe, boli aj sviečky aj ozdoby z papiera prilepené na oknách lepiacou páskou, ale to je tak asi všetko. Doma síce mnohé zvyky zachovávame, obľúbené je najmä každoročné hladovanie na Štedrý deň, ale ani tunak žiadna sláva. No máme sa radi a ešte sme sa nepohádali. Takže čo aké hento.

V krátkosti teda zopakujme vinš z ostatného postu, že nech teda všetko dobré, vyjadrime želanie, že sa nikto z vás nezadrhne kôstkou z kapra, a hor sa na posielanie všakovakých milých sviatočných smsiek rodinným známym z telefónu mojich rodičov, ktorí chcú spraviť radosť celému svojmu adresáru, no nechce sa im to vypisovať. No a načo majú deti, že.

S bratom sa väčšinou striedame, jeden na Vianoce, druhý na Silváča.