Bla bla bla

Nuž teda: predposledný víkend v Brne pred Vianocami mám azda zdarne za sebou; stálo to za veľké H a nemá význam viniť za to počasie. Na vianočnom večierku zlatých oblúkov sa žiaden škandál nestal, dokonca som obhájil minuloročné ocenenie v celozávodnej ankete môjho vzácneho pracovného kolektívu. Iste, tento rok som aj mal chuť povedať, že pre ďalšiu sezónu vzhľadom k okolnostiam rád prenechám miesto iným, ale nakoniec som držal hubu. V porovnaní s pôvodnými plánmi som so Zuzkou všetko to konferenciérstvo, či ako sa to volá, obmedzil na prostú civilnú verziu: poďakovalo sa, darčeky sa rozdali, zamestnanci pár raz začapkali a šlo sa piť. Netvrdím, že sme nemali aký taký úspech, iba sme už asi o žiaden ani nestáli.

Skepsa k ďalšiemu vývoju totiž pokračuje, a to i napriek tomu, že kolotoč rozhovorov, diskusií a debát nad budúcnosťou tej skvelej firmy (a ľudí, čo sa na nej účastnia) pokračuje dokonca i dnes. Žiaľ, nie z iniciatívy kompetentných, ale celkom zásadne osôb mimo kurníka. Ako som už ale napísal v nejakej súkromnej korešpondencii: K človeku, ktorý nie je ochotný sa so mnou baviť, necítim žiadnu lojalitu. Bla, bla, bla. Už ma to nudí.

Ak nikto nechce pochopiť, že ryba smrdí od hlavy, nemusí.

Je to vaše dielo, povedal klasik.

...

Nič, dosť výlevov, ideme do Vaňkovky. Je čas nakupovať, ako napovedá môj adventný kalendár na fejsbúku.

...

Update.

A tento trt nech ma tiež už neserie. Doprčic aj s mladíckymi ilúziami, zmetci sú to všetci, klamú a klamú.