Krátko o Varšave

Mojim snom je - aspoň raz v živote - cestovať bez problémov, komplikácií, obáv a nejasností. Všetky naše rodinné dovolenky bývali väčšinou poznačené rôznymi excesmi, od zhoreného kolesa po šesťhodinové čakanie na bulharskej hranici; presúvanie sa na trase Brno-Senka a späť zase meškajúcimi spojmi, vykoľajenými vlakmi a otravnými spolucestujúcimi. Výlet do Varšavy začína niesť podobné črty: potrebné papiere na uzatvorenie finančnej zmluvy (podľa pokynov nejpozději tři týdny před odjezdem) mesiac pred odjazdom zostávajú v zásuvke poľského koordinátora, vzhľadom ku kapacite sa mi neušlo internátu (a naozaj, naozaj verím, že sa to zmení, keďže sa mi Ad 1: nechce hľadať byt v Poľsku Ad 2: bývať so Španielmi ani Turkami ani inými južnými Erazmus-študentami, ktorí jediní majú v tejto chvíli voľné miesta) a môj záchytný bod v podobe mentora mi napísal mail s veľavýznamným textom I am your mentor: Any questions?. Och. Bude ešte sveta žiť.