Krátke plačky, potom zase študovať

Nikdy som nebol talent na jazyky. Vlastne som nebol talent na veľa vecí, ale nedostatky a medzery v gymnastike na telesnej výchove, schopnosti poskytnúť prvú pomoc či umeniu vhodne a nenásilne sa socializovať do rôznych mikrosvetov spoločenských skupín a nových kolektívov, mi nakoniec v mojom živote nespôsobovali významnejšie ujmy; ostatne, čo sa onej socializácie týka, myslím, že je to skôr naopak. V prípade jazykovej vybavenosti je to však rok od roka horšie. Nemecky som sa učil neuveriteľných dvanásť rokov, od prvej triedy na základnej škole, väčšinou, pravda stále dokola, no dnes už v tomto, inak príjemnom jazyku, dokážem tak akurát slušne vysvetliť, že to nie je čo bývalo, prečítať nejaký jednoduchší text a opísať kľúčové rysy architektúry Friedensreicha Hundertwassera, ktorého sme, bohvieprečo, preberali mesiac na strednej. A ďalej: anglicky síce skvele vyklikám jednoduchšie gramatické testy, no keby ste ma zabili, veľa srandy v bežnom rozhovore neužijete. Nuž a - tentoraz si pridáme na zoznam jazyk úplne nový, jazyk bardzo sympatyczny, język polski. Aby sa totižto začalo komunikovať, a podľa možnosti nehovoriť ako kôň, treba sa prekúsať zákutiami gramatiky a to je, prosím pekne, to správne vzrúšo. Časovanie slovies mi robí problémy už teraz, a to ešte poriadne nič neviem, výslovnosť čísloviek ako dziewięćdziesiątdziewięć (99) je tunak považovaná na našej bunke za celkom dobrý prostriedok ako zábavne stráviť večer a dnes som sa začal učiť skloňovať. Teda, skloňovať. Začal som sa učiť akuzatív. Ktorý sa mimochodom nevolá akuzatív, ale biernik.

Atď. atď.

To len aby ste vedeli, že ako sa na Sibíri dá tráviť deň.