Prznitel se usmívá navzdory své podprůměrnosti

Fakt, že v rámci vzájomnej jazykovej pomoci Erazmus študentov učím češtinu, predpokladám, zrazí zo stoličky najmä českých čitateľov tohto obskúrneho plátku. Prznitel. Ktorý navyše v Brne zásadne odmietal v tomto plebejskom jazyku konverzovať a svojich kolegov v práci priúčal slovenskému výrazivu. Nie je to ale žiadna sranda; v podstate by som mal problém učiť i slovenčinu. Kde začať, čo je dôležité, ako vysvetliť dôverčivému začiatočníku, že čeština často nemá striktné pravidlá a rada mení celé časti, čo časti, celé kmene slov ako sa jej zachce. Odporúčil som kolegovi kúpiť nejakú mluvnicu, aby naše posedenia nadobudli nejaký rád. Dopil som kávu a šieľ sledovať, čo sa bude diať v Nitre.

Inak mi tento týždeň celkom fajne ubehol, pri mojom voľnom dennom režime často ani neviem ako, vstanem, a hľa, už sa stmieva. Napriek tomu som si svedomito plnil svoje školské úlohy, na poľštinu vždy prišiel s vypracovanou pracą domową, i ostatných prednášok som sa neváhal zúčastniť, i keď neviem, načo. Opomeniem pikošku, že som sa práve dozvedel, že jeden predmet bude ukončený štýlom: 4 kredity už len za to, že ste sa zúčastnili (!) a kto chce (!) môže ísť za ďalšie 4 aj na skúšku. Poďme rovno na kritiku obsahu Erazmus štúdia. Na Etnopolitických otázkach stredoeurópskeho regiónu (ako vznešene to znie) sme napríklad, logicky, minule spomínali i Slovensko. Teda nie my, kolega vyučujúci. Žiaľ, nedalo mu to, a šiel i do histórie. Pominiem vcelku odvážne tvrdenie, že tromi najvýznamnejšími emancipátormi slovenského národa v 19. storočí boli Štúr, Kollár a Šafárik, i keď v prípade posledných dvoch menovaných, slovenský národ veľmi neuznávajúcich, to bol trošku divoký výstrel. Ale nechcel by som vidieť chudáka starého nacionalistu Vajanského, ako sa obracia v hrobe, keď bol označený za jedného z najvýznamnejších prívržencov konceptu čechoslovakizmu po 1. sv. vojne. Najmä preto nie, že sa tam v tom hrobe točí už od roku 1916.

Ale sľúbil som si, že k tomuto mestu budem milosrdný, ani na počasie že nebudem nadávať, tak som sa nakoniec do debaty neprihlásil. V globále vzaté, padli štyri slovenské mená, to zase nie je zlé skóre. Maďarov spomenul dvoch.

...

Niekoľkí Francúzi sa včera o jednej v noci zamyslene pýtali chlpatej rohožky na stene malého baru na Nowom świate, kto teda volil toho nacionalistu Sarka, keď oni ešte nikoho takého nestretli. Poľskí inštalatéri, mal som na jazyku.