Kariéra

Fakt, že moja jemná obsesia blogmi bude v konečnom dôsledku znamenať možnosť rekapitulovať si ostatné dva roky môjho života (aspoň v jeho filtrovanej podobe uverejniteľnej na internete), je celkom zaujímavý. Sám si už mnohé nepamätám a keď si to po sebe čítam, čiastočne som za to i rád. Čiastočne, za 80 percent napísaného sa samozrejme hanbím a najradšej by som to spálil podobne, ako onehdá moje gymnaziálne kecíky. Ale nuž, ak mám mať niekde nastražený řemdih na moje nafúknuté ego, nech je to aspoň takto pekne pohromade a pod kontrolou.

Čiže, aby bolo zrejmé: pred dvoma rokmi som o takomto čase volil stranu podlých charakterov (ako som už vtedy napísal, s čistým svedomím) a lúčil sa s kolegami z umastenej filiálky, bo som sa chystal stráviť leto na Slovensku. Pred rokom štátnicoval z mediálok a dokonca celkom úspešne. Dnes si hľadám job, úplne iný ako ten predošlý, s jednoznačnými podmienkami: oblasť HR, PR, marketingu alebo reklamy, do istej miery samostatná práca, bez dvíhania telefónov a profesie predavača v akejkoľvek podobe. Časovo flexibilná, bez hysterickej šéfky. Prvý z pohovorov nedopadol zle, aspoň myslím, dokonca by som o daný job vcelku i stál: už len tá lokalizácia. Viete, kde sa buduje Južné centrum Brna a kde je nové business centrum? No, tak keď pôjdete odtiaľ dve zastávky autobusom, medzi dvorami stavebných firiem, vojdete do jedného takého, prejdete okolo skladu z vlnitého plechu s nápisom určeno k demolici, stačí už len zabočiť do prava. Juj. Krása.

Kdeže Ronald!