Bu bu bu

Zabudol som pozerať debatu Klausa so Švejnarom, ale vraj som o nič neprišiel; inscenovaná nuda s otázkami, ktoré nahrávali Švejnarovi. Zato doma sa dupotalo nožičkami: opozícia konečne buchla do stola a podmienila hlasy za Lisabonskú zmluvu odložením rokovania o tlačovom zákone. Inu, zúfalé časy si vyžadujú zúfalé činy, ale lepšie ako nič. Hranola išlo samozrejme roztrhnúť a starý Paška v Televíznych novinách remcal čosi o tom, ako opozícia pripraví slovenský ľud o takúto šancu.

No bu bu bu, už teraz počujem ľudovú slovesnosť, ako si za Lisabonom vymýšľa legendy a mýty, ako keď tomuto národu povesili Jánošíka.

Verím, že chlapci dodržia slovo a Hranol utrie riť: ale stále je to málo. Žijem v krajine, kde nacionalisticko-socialistická chamraď na začiatku svojej dnešnej schôdze odmietne nechať vyšetriť bordel na Kaliňákovom OPBH, aby pol hodiny rozjímali nad tým, že pred 160 rokmi Štúr s Hurbanom tiež mali národnú radu a či NRSR nepremenovať na SNR; no bla bla bla. Totok táto epizódka s Lisabonom je nič: čím častejšie Hranol utrie riť tým lepšie a treba mu ísť po krku.