I tuna je blaze

V Brne je možno nuda, ale je to nuda, ktorú mám rád: mám rád istoty a nenávidím prekvapenia a to je presne to, čo toto mesto ponúka. Pred odchodom nach Polen tu trávim posledných niekoľko dní - snáď aby som s využitím posledných zvyškov dávnej motivácie zarobil v kurníku nejaké chechtáky, aby bolo na pivo-víno-limo než nabehneme na štipendijný režim a príspevky od donorov (EK a rodičia); snáď aby som v Senke nezhnil, keďže rodné malomesto toho zas až tak v tejto chvíli neponúka, ba by som povedal, že sa uložilo k zimnému spánku.

Krátko: Treba sa baliť a treba niečo urobiť s kopou Reflexov, Respektov a Týždňov, čo sa mi válajú po zásuvkách. Matej sa zastavil a podelil sa o svoj skeptický pohľad na situáciu na brnenskej politológii, čo je však ale dôležitejšie, žije a chodí, no napriek všelijakým zvestiam si v Modrej ruži nedal nič alkoholické, čo bolo pre mňa miernym sklamaním. Nie je až také teplo, ako by sa zdalo, najmä v Lískovci nie. Jura zoštátnicoval (na endlich) a tiež nerozumel, čo je na fotke černošského vojaka depolitizovanou mytológiou. V Reserved majú naozaj veľké zľavy, Matej neklamal. Vo Veselej Vačici robia výbornú morskú šťuku s pečenými paradajkami. Prestal som trénovať a nič nevydržím, päť pív a mám ho. A zdá sa, že rozlúčku s filiálkou treba prichystať. To bude sentimentálna zase.