Podané ruce?

Nemám nič proti občianskym združeniam, alternatívnym klubom či dobročinným organizáciám, v ktorých sa agregujú študenti Filozofických fakúlt, žonglujú s farebnými loptičkami, venčia v nich svojich pitbullov a vyberajú si z dredov vši. Som totiž v zásade človek tolerantný a najmä, dokážem vyzdvihnúť prácu iných. Napríklad také združenie, že Podané ruce. To je veľmi fajné. Podané ruce, plné aktívnych študentov miestneho filozofického ústavu, totiž pomáha všetkým, ktorí zišli z cesty. Teda, zišli z cesty voňavých cigaretiek s nepatrným obsahom THC a začali si s injekčnými striekačkami.

Iste si teraz predstavíte všetky tie čiernobiele edukatívne dokumentárne filmy, na ktorých sa komparzisti s čiernym make-upom pod očami, predstavujúci akože feťákov, váľajú pred Priorom a naverímboha nechávajú použité injekčné striekačky po detských ihriskách a verejných priestoroch. Zlo, beznádej, šeď, beznádej, beznádej, zlo, šeď, Prior, beznádej, zlo. No a potom strih – trojročné bábä sa pichne do prsta a skončí v nemocnici so žltačkou.

Zduženie Podané ruce by v týchto dokumentárnych filmoch bolo zobrazené celkom iste farebnými zábermi, ktoré by, samozrejme, začínali svetlom z tunela alebo nejakým podobným klišé. Združenie Podané ruce by totiž pred Priorom rozdávalo fajné supiš pupiš nové injekčné striekačky, aby sa mohli feťáci váľať po zemi s pocitom, že nielenže bude svet bez žltačky, ale hlavne si je stále čím pichnúť.

Nemám nič proti občianskym združeniam, alternatívnym klubom či dobročinným organizáciám, v ktorých sa agregujú študenti Filozofických fakúlt a nepotrebujem, aby mi niekto v diskusii ozrejmoval nevyhnutnosť toho, aby brnenské socky dostávali stále nové ihly pre svoje bohumilé hobby.

Akurát mi niekto vysvetlite, prečo po nich doprdele musia tie ihly na hajzloch zberať manažéri umastenej korporácie a v ktorej riti boli Podané ruce strčené dnes popoludní.

Nový dušk.o.: plný vízií a plánov ako perspektívna partia

Áno, dopísal som text pre Rexter. Po týždňoch odkladania a precízneho generovania výhovoriek, prečo to nejde, sa to konečne podarilo. Ihneď som svoje dielo odoslal Josefovi Smolíkovi a teraz napäto čakám na recenzné konanie. A keďže ma v týchto dňoch ovláda mamon a moja hrabivosť nepozná medzí - po Maťovi sa štúdia o istom počte natvrdlých fanatikov, ktorí sú v snahe uchrániť pred nimi našu spoločnosť ochotní navlieknuť sa do slušivých uniforiem, aby sme ich rozoznali, doručila na katedru politológie so zámerom pomerať sa s ostatnými v študentskej súťaži o cenu A.I.Bláhy.

Rozhodol som sa totiž dať svojmu životu perspektívu, ktorou filiálka umastenej korporácie nebude, a som napevno odhodlaný pracovať, rozvíjať sa a možno i naďalej tráviť čas s natvrdlými fanatikmi, písať o nich článočky a štúdie, diskutovať s intelektuálmi a chodiť na obedy so sociálnymi antipatmi, žoviálne konverzovať o manžetách na všakovakých snobských seminároch a univerzitách, skrátka sa stať sociálnym antipatom tak skoro, ako to len bude možné.

Samozrejme za predpokladu, že o mesiac odštátnicujem.

...

Moje horšie, staré a prekonané JA, sa naproti tomu všetkému v piatok večer a v noci zúčastnilo podarenej akcie s mottom z kalby rovno do práce, počas ktorej som síce tvrdil, že alkohol je super, ale s odstupom času si myslím, že ešte viac super je byť sociálnym antipatom, mať plány a vízie a nezaplietať sa do spárov korporátneho kurníku viac, ako je nevyhnutné.

Už len preto, že v budúcnosti by som nerád viacej dostával maily podobného obsahu.

----- Original Message -----
From: "Ondrej L."
To: dušk.o.
Sent: Friday, April 20, 2007 6:06 PM
Subject: McDonald´s

Zdravim,
ehm, kedze si uz jediny stale pracujuci clovek v McDonalde ktoreho poznam,
tak ta idem otravovat s jednou jednoduchou otazkou. Teda poprosil by som ta ak mas
cas. No, ide o to ze robim jeden marketingovy projekt a potreboval by som
vediet, ake majonezy resp aku znacku majonez a kecupov v mcdonalde
predavate a podavate. Nech to znie akokolvek absurdne tato informacia je pre mna
skutocne uzitocna:)
No.. mozno este ze ci McDonald v cechach vo svojich reklamnych kampaniach
(ja som to nezaregistroval) zdoraznuje spolupracu s nejakou znamocu znackou co sa
tyka dresingov majonez a tychto sraciek. Viem ze v anglicku je to
Hellmann's. nuz..tak.. dik.. za odpoved..

ondrej (ten kajin kamarat)

...

----- Original Message -----

From: dušk.o.

To: "Ondrej L."

Sent: Friday, April 20, 2007 8:31 PM

Subject: Re: McDonald's

Ahoj,

Prehlad dodavatelov do McDonalds CR a SR mas tu:
http://www.mcdonalds.cz/informace/info_mcd/prehled_dodavatelu.shtml

Tzn. ze je to pravdepodobne od Develey - urcite to nie je Hellmans. Mena
dodavatelov ja nepoznam, suroviny objednavam od Česlogu, co je logisticka
siet pre vsetky restauracie - ale mozem sa ti pozriet na vyrobcu na obale :)

Poznam marketingove kampane firmy, posledny pol rok obzvlast, kedze ich mam
dva tyzdne dopredu na stole, videl som aj starsie veci, ale zeby sa
zdoraznovala nejaka ina znacka si nepamatam - maximalne pri Happy mealoch,
mozne to je pri spolupraci s Coca colou ale u majonez pochybujem.

Dusan

...

Odborník na majonézy podávané v korporátnom kurníku?

Never more, kua.

Čo nové v Senke

Senka (v hovorovej reči nás nigga nigga raperov moje rodné city) v sebe počas jari skrýva nekonečne veľa kratochvíľ a možností, ako stráviť deň podľa chuti a vkusu každého soudruha. Ja som síce ružové kvety a zelené listy, ktoré zamorili môj dosiaľ panenský, fabrikou na umelé vlákna determinovaný výhľad, čekoval spoza počítača, ale i tak som si čas na vychádzku do ulíc našiel. Jednak som chcel obehnúť niekoľko tvárí, s ktorými sme zasa dva týždne nemali tú česť, jednak to odo mňa v pravidelných dávkach vyžaduje i chlpatá rohožka spiaca na našom gauči, ktorá si v slabšej chvíli zvykne hovoriť kokeršpaniel.

V skratke som vypozoroval nasledovné:

• nový kostol kúsok od nášho domu, financovaný miestnymi podnikateľskými gangstas a rímsko-katolíckou loby, položil svoje základy a bude sa volať po sv. Cyrilovi a jeho bratovi v triku, kolegovi Metodovi
• nigga nigga raperi original Protiľahlá strana naďalej navštevujú Káčko a naďalej mi nikto z nich osobne nevysvetlil tie výhražné maily, čo mi jednu dobu plnili mailovú schránku, ba čo viac, ani mi nikto z nich nerozmlátil moju pusinku za to, že som pošliapal ich mená a mená ich rodov
• apropos, keďže mi Krytón reklamoval, že Káčko* som ešte nikdy na skutočnom bloGu nespomínal, čo podľa mňa nie je pravda, ale keď už, nech sa vie, že som ho teda spomínal a spomínam opäť
• áno, Káčko som v piatok navštívil i ja a môžem teda podať hlásenie, že všetko je tak ako bolo doteraz – ceny príjemne ľudové, osadenstvo tvorí primeraný počet sociek a ľudí, ktorých možno vďaka vonkajším znakom priradiť k tzv. lúze, jediný pisoár je naďalej rozbitý a bývalé toalety si zamestnanci upravili na vkusný krytý bazénik
• inak, keď už sme pri piatkových udalostiach v Káčku: Huges! vieš, že si mi takmer zasiahol moju novú botičku? ts ts ts
• sobotné popoludnie sme všetci venovali prípravami na večer, kedy mala do mesta vyraziť stará dobrá crew – a i vyrazila. Miška nás síce s Jurom musela pol hodinu čakať v Riva bare, čo sme sa po ceste rozhodli vysvetliť nákupom malej pozornosti k Slížovým narodeninám (zvyšok času Juro zvalil na hľadanie peňaženky), ale všetko sme statočne dohnali po príchode. Teda aspoň ja a Juro. Čašníčka sa pri našom stole za štyridsať minút otočila šesťkrát, aby nám priniesla niečo dobré, my sme všetko pekne vypili a odobrali sa do Ledviny. Fajný večer, dokonca som bol doma do jednej.
• o tom, že je v Senke takto na jar krásne, sme sa rozhodli presvedčiť ešte dnes popoludní malou prechádzkou do centra – čo by som teda ja osobne v nedeľu asi dobrovoľne nespravil, ale keďže motiváciou nám bola veľká a nehorázne mega mega kalorická pizza v najlepšej pizzeri v meste (akurát keby sme hladní tridsať minút čakať nemuseli, že), nejako som to vydržal.

Víkend za nami, jar v plnom prúde a leto klope na dvere. Na Hodokvase bude Placebo. Jupi jupi yeah.

---

* Káčko – ľudový názov občasného non-stop pajzlu s názvom Hostinec pri Zábavnom centre, odvodený od iného ľudového pomenovania K2, ktorý podľa povesti vymyslel Miškin otec, i keď si autorstvo pripisuje celý rad iných vážených občanov mesta. Miškin otec týmto trefným názvom vystihol úroveň a celkovú kvalitu podniku, keď ho prirovnal k do tej doby najvýznamnejšiemu pajzlu v meste – krčme Kaňové. K2 je pritom skratka termínu „Kaňové 2“. Fajnšmekri vedia, že sa istú dobu Káčku pre ojedinelú výzdobu interiéru, ktorej dominovala ružová postavička na zadnej stene, hovorilo i „U Pantera“.

Ako sa na Klácelkách halušky varili (a iné dobrodružstvá Pejska a Kočičky)

Na poli národnej kultúry sa ostatný týždeň udialo veľa vecí. Jednak mala premiéru slovenská verzia úspešnej českej telenovely Ordinácia v ružovej záhrade, čím zaplesala nejedna dušička príbehuchtivej slovenskej ženy, jednak bol za účasti nacionalisticko-socialistickej verbeše schovanej za masku národnej a štátnej elity otvorený Biely slon, čím získali slovenskí umelci priestor, kde môžu pri naleštených bielych kachličkách nariekať nad tým, že nie sú schopní pritiahnuť na svoje hry adekvátny počet divákov ochotných tolerovať, že tie hry za návštevu možno ani nestoja. V hanbe nezostalo ani slovenské osadenstvo kolejí Klácelky. Po piatočnej porážke slovenskej hokejovej reprezentácie pred brnenským česko-slovenským publikom sa totiž niekoľko jednotlivcov rozhodlo zachrániť našu národnú česť tým, že pre hladné české krky navarí bryndzových halušiek.

Úlohy to neľahkej sa zhostili predovšetkým Maťo s Fetem. Po vzore iných slávnych dvojíc, narýchlo spomeniem azda len Pejska a Kočičku, Maťka a Kubka, či Pata a Mata, nakúpili všetko potrebné a pustili sa do diela. Zapojili niekoľko nešťastlivcov, čo sa motali okolo, a už sa šúpali zemiaky, strúhali na strúhadle a hnietli do cesta. Približne v tejto fáze, mohlo byť niečo po ôsmej, som na scénu vracajúc sa z práce vstúpil ja. Našúpal dva tri zemiačky, odbehol zakúpiť niečo dobré do non-stop okienka na Úvoze a hneď na to sa vrátil pozrieť, ako dopadla prvá várka. A prvá várka dopadla dobre. Z výšky meter osemdesiat priamo do záchoda. Cesto, ktorému Maťo a Fete nedopriali vajíčko, totižto svoju budúcnosť s bryndzou nespojovalo. Nakoniec sme ale dali všetko dohromady, všetkým chutilo a všetci boli spokojní.

Slovenská česť je teda zachránená, nemusíte sa báť.

...

Behom ostatných dní som si ja osobne užíval jar. Predovšetkým v pondelok, keď som si doprial deň mimo umastenej filiálky, aby sme sa na stretnutí s našou bývalou šéfkou vyhrievali na popoludňajšom slniečku na Baštách pod Petrovom, ale i včera, pri našej obľúbenej okružnej jazde Tukan-21-nočný rozjazd. Na záver som sa dozvedel, že by som sa mal viacej snažiť, aby ma ľudia mali radi, čo som komentoval tým, že sa k väčšine správam viac menej slušne a korektne a už to je výkon, ktorý ma vyčerpáva viac ako značne. Jednať tak, aby ma iní milovali, by už bolo nad moje sily. No a potom už sme len dopili posledný pohár a šli spať.

Domov som prišiel popoludňajšou Hungariou. Chvíľu som si u Mišky žehlil svoju neschopnosť dostáť sľubom, ktoré dávam, s mamou čekol, čo je nové v senickom Tescu a večer na prechádzke so psom rozmýšľal nad tým, čo robiť, aby ma ľudia mali radi.

Doteraz som si totiž myslel, že v zásade stačí byť sám sebou.

Alebo aspoň to, že som sám sebou, dobre hrať.

...

Najkonzervatívnejší lesklý plátok v slovenských trafikách vyšiel tento týždeň s Homerom Simpsonom na obálke.

Vzhľadom k tomu, že odmietam čítať Žurnál, pretože nič také nudné som v rukách nedržal od doby, čo som čítal Freudovu Nespokojnosť v kultúre, som vcelku rád, že ma Štefan Hríb s Martinom Hanusom ešte dokážu prekvapiť. Dokonca príjemne.

Močopudné zamyslenie nad problémami aktuálnych dní

Veľká noc je našťastie za nami. S radosťou som jej zamával valiac rýchlikom z Břeclavy do Brna v spoločnosti desiatich rozkokošených juhomoravských mládencov, ktorí sa rozostavili okolo nášho kupé so zámerom nielenže spievať, ale i hrať na husliach. Sviatočná idylka. Za oknom teplý jarný večer, vedľa mňa živé folklórne vystúpenie, mp3 prehrávač podávajúci svoj životný výkon.

Brna som sa nevedel dočkať.

Z domu som odpočinutý nastúpil rovno do toho, čo bolo kedysi zaspatou filiálkou celosvetovej umastenej korporácie, ale za noc sa v dôsledku premyslenej kampane našej spoločnosti premenilo na pôdu, kde môže český národ ukájať svoju túžbu po nakupovaní so zľavou, podľa možnosti vyjadrenou ligotavými farebnými kupónkami. Rodiny s húfmi potomkov a ďalšími húfmi potomkov ich potomkov, babičky z vidieka a celé bandy frikulínov, čo si len tak z frajeriny zašli na malého jahodového šreka, obliehajú našich zamestnancov a žerú a žerú a žerú. Minulosťou overený systém práce šiel do prdele v priebehu dvoch dní; ako dnes dobre poznamenal kamarát, nevarí sa už podľa žiadnych pravidiel, jednoducho sa do skrine so sendvičmi láduje to, čo sa tam zmestí. Žiadne riadenie produkcie. Obyčajný tetris.

Ochota vystáť pre mňa neuveriteľných desať minút v rade kvôli jedlu, ktoré bolo pripravené v zhone a strese, je pre mňa rovnako nepochopiteľná ako ochota si takto vybojovaný pokrm zjesť na mieste, kde v tejto chvíli nie je v ľudských silách udržať aký taký poriadok.

...

Darček od Mišky, pre vás všetkých.

Na youtube v dlhšej verzii aj s komentárom dotyčného.

Ja osobne som sa pred chvíľou, keď som to videl, skoro počúral.

Historky z Veľkej noci

Svojej veľkonočnej tradícii som i tento rok dostál tak, ako sa patrí: pred smiešnymi korbáčmi zo smogom napáchnutých prútikov odtrhnutých pri ceste tretej triedy a pred pripitými päťdesiatnikmi, ktorí si podávajú kľučku od našich dverí, som zdrhol aspoň na chvíľu so svojim psom do parku. Od istej doby našťastie nikto z rodiny a blízkeho okolia neočakáva, že sa u nich doma ukážem a budem veselo debatovať nad poldecákom citrusu o svojom bratovi, ktorý hrá hokej a je strašne slávny, takže som svojim nekonformným správaním žiaden škandál nevyvolal. Nemám rád Veľkú noc, a táto mi príde raz tak nudná ako tie minulé; pretože ani tie staré české filmy dookola točené prezieravými pracovníkmi programmingu slovenských televízií už nie sú to, čo bývali.

Päť dní voľna som využil po svojom: väčšinu som prespal, kysol pred Bystríkom alebo narýchlo obehol senické podniky, pričom najmä v piatok som kontrolnú obchôdzku pojal zvlášť dôkladne. Ale nuž čo. V jednom z najsnobskejších z miestnych lokálov (pre čitateľov z väčších miest by som slovo „snobské“ odporúčal deliť nejakým vhodným okresným koeficientom, aby mali aspoň akú takú predstavu) som naživo videl skutočnú celebritu, muzikálového nasledovníka Michala Dočolomanského, Jána S., vďaka nočnému nájazdu na bankomat zistil, že moja banka sa ráčila nielen premenovať, ale i presťahovať a včera v Riva bare zase odhalil, ako miestna rímsko-katolícka mládež privítala vzkriesenie Krista: kofolou a stolným futbalom cca o jedenástej večer.

V konečnom dôsledku dopadol môj výlet na rodnú hrudu viac ako úspešne. Dokonca sa mi podarilo zhliadnuť prvú časť výpravnej post-reality show Pioniersky tábor, okorenenú blondínami s nízkofrekvenčným myslením, zabudnutými hviezdičkami mojich sladkých 90. rokov a vizážistom Pavielom, ktorý niekoľkými málo minútami svojej účasti v tejto osvetovej relácii kompletne redefinoval pojem hysterka.

...

Každoročnú cenu za prínos v oblasti pedagogickej práce v našom meste dostala tento rok i gymnaziálna legenda Milan B. Priznám sa, bolo pre mňa malým prekvapením, keď bola v minulosti ocenená istá psychicky nestála osobnosť s pochybnými filoľudáckymi názormi, ale ak sa má v senických podmienkach za prínos v oblasti pedagogickej práce považovať odlifrovanie niekoľkých svojich študentov na psychiatrické vyšetrenie a následnú liečbu medikamentmi, môžem zodpovedne prehlásiť, že sme to v tejto riti dopracovali ďaleko.

Editorial

Po týždňoch váhania a odkladania, počas ktorých ma všelikto iný presviedčal, že blogspot je do značnej miery shit a prejsť naň je hlúposťou do neba volajúcou, aby sa tam nakoniec oný iný presťahoval tiež, opustil som ľavicovo liberálnu pôdu a vkročil do vôd velikého dotcomového sveta. Dôvody sú zrejmé: som človek vo svojej podstate vulgárny a nebaví ma to už skrývať, človek, ktorý má tendenciu urážať a vraj tuná to dotyčných tak nebolí, navyše som človek, ktorý píše pre pár kamarátov, známych, nadšených obdivovateľov a teenagerok s denníčkami a nepotrebuje, aby sa stal námetom bežných rozhovorov ľudí, u ktorých o to nestojí.

Netvrdím, že som bol už príliš populárny, skôr som začínal byť populárny v nesprávnych kruhoch.

Verím, že vďaka vcelku jasným indíciám ste to tu pekne našli. Tak ako verím, že niektorí týmto inteligenčným testom neprešli a zostali za bránami (pozdravujem Protiľahlú stranu). Zmeňte staré návyky, vymeňte linky, pretočte si rss čítačky, vaše obľúbené kecíky nájdete tentoraz tu.

Prostredie je zatiaľ vo vývoji, ale vzhľadom k mojim IT schopnostiam, ktoré končia približne niekde medzi pampúchom a Excelom, väčšie zmeny nečakajte.

(Podobnosť s fantastickou štvorkou je čisto náhodná)